V\u00fdvoj na medzin\u00e1rodn\u00fdch trhoch bol v tomto mil\u00e9niu st\u00e1le viac pod vplyvom ekonomick\u00e9ho rastu v \u010c\u00edne. T\u00e1 sa stala v roku 2009 najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm svetov\u00fdm export\u00e9rom tovaru a v roku 2015 predstihla USA aj v celkovom objeme vytvoren\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho d\u00f4chodku (HDP v parite k\u00fapnej sily). Proces inverzie v poz\u00edci\u00e1ch USA a \u010c\u00edny bol odprev\u00e1dzan\u00fd obdobn\u00fdm trendom v pr\u00edleve a odleve priamych zahrani\u010dn\u00fdch invest\u00edci\u00ed (PZI), kde sa so svojimi satelitmi Hongkongom, Singapurom a aj Taiwanom (tzv. Greater China) stala taktie\u017e dominantn\u00e1.<\/p>\n
<\/p>\n
Teritori\u00e1lne smerovanie PZI bolo v\u0161ak od jej hlavn\u00fdch exportnoimportn\u00fdch tokov odli\u0161n\u00e9. Pokia\u013e ich pr\u00edlev hlavne od nadn\u00e1rodn\u00fdch korpor\u00e1ci\u00ed vyu\u017e\u00edval hlavne lacn\u00fa pracovn\u00fa silu, tak po roku 2010 sa r\u00fdchlo presadzovala produkcia a v\u00fdvoz v\u00fdrobkov s vy\u0161\u0161ou mierou pridanej hodnoty. Strategicky inak bol nasmerovan\u00fd \u010d\u00ednsky v\u00fdvoz invest\u00edci\u00ed.<\/p>\n
E\u0161te v roku 2000 bola netto export\u00e9rom napr. ropy i uhlia a vyv\u00e1\u017eala elektrick\u00fa energiu. Prudko rast\u00faca produkcia si v\u0161ak vy\u017eadovali st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161ie dod\u00e1vky t\u00fdchto i \u010fal\u0161\u00edch surov\u00edn. Preto expanzia \u010d\u00ednskych \u0161t\u00e1tnych podnikov do Angoly, Tanz\u00e1nie, Sud\u00e1nu, Venezuely, Kolumbie, Braz\u00edlie ai. mala za cie\u013e z\u00edska\u0165 nov\u00e9 \u0165a\u017eobn\u00e9 kapacity a ich prostredn\u00edctvom pokr\u00fdva\u0165 rast\u00faci dom\u00e1ci dopyt. V poslednej dek\u00e1de jej dopyt ods\u00e1val polovicu svetov\u00e9ho exportu uhlia, \u017eeleza a ocele, no r\u00fdchlo sa stala najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm svetov\u00fdm odberate\u013eom medi, hlin\u00edka, zinku, kolt\u00e1nu, zlata a striebra. Prudko r\u00e1stol dovoz ropy a energetick\u00fdch komod\u00edt, \u010do vyvolalo vlnu euf\u00f3rie na komoditn\u00fdch burz\u00e1ch. V kone\u010dnom d\u00f4sledku tento v\u00fdvoj zv\u00fd\u0161il dopyt po \u0165a\u017eobn\u00fdch a prepravn\u00fdch zariadeniach.<\/p>\n
<\/p>\n
S t\u00fdm s\u00favisiace stavebn\u00e9 pr\u00e1ce a prepravn\u00e9 infra\u0161trukt\u00farne projekty iniciovali aktivitu \u010fal\u0161\u00edch ekonomick\u00fdch sektorov a druhov v\u00fdroby. N\u00e1sledne \u010c\u00edna za\u010dala pres\u00fava\u0165 zdroje na akviz\u00edciu firiem s nov\u00fdmi technol\u00f3giami, know-how a progres\u00edvnymi v\u00fdrobami od roku 2014 hlavne v E\u00da.<\/p>\n
V tomto kolobehu sa stala z\u00e1vislos\u0165 kraj\u00edn E\u00da na ekonomickom raste \u010c\u00edny \u010doraz vy\u0161\u0161ia. Od roku 2011 sa zdalo, \u017ee USA a E\u00da sa adaptovali na konzekvencie medzin\u00e1rodnej finan\u010dnej kr\u00edzy a \u00faspe\u0161ne obnovili svoje ekonomick\u00e9 napredovanie. Napomohla tomu zrejme \u010d\u00ednska ekonomika, ktor\u00e1 po kr\u00edze len m\u00e1lo z\u013eavila zo svojho rastov\u00e9ho tempa a jej v\u00fdsledky v zahrani\u010dnom obchode i rast vn\u00fatornej spotreby vlievali do eur\u00f3pskych i americk\u00fdch export\u00e9rov nov\u00fa n\u00e1dej. U\u017e v roku 2014 sa uk\u00e1zalo, \u017ee cel\u00fd proces obnovy je krehk\u00fd a rizikov\u00fd.<\/p>\n
Najprv americk\u00fd FED a nesk\u00f4r aj unit\u00e1rna ECB kvantitat\u00edvnym uvo\u013e\u0148ovan\u00edm a nalievan\u00edm bili\u00f3nov dol\u00e1rov do svojich ekonom\u00edk podporili udr\u017eanie pozit\u00edvneho rastov\u00e9ho tempa. U\u017e v roku 2015 sa potvrdilo, \u017ee s\u00edce pri\u0161lo k ur\u010ditej ekonomickej stabiliz\u00e1cii, ale konjunktur\u00e1lne rizik\u00e1 zostali. Jaz\u00fd\u010dkom na v\u00e1hach zostala prekvapivo \u010c\u00edna. Pokles jej rastu ako prirodzen\u00fd prejav ukon\u010denia etapy industrializ\u00e1cie a z toho plyn\u00face zmeny v \u0161trukt\u00fare vn\u00fatornej spotreby sa prejavili v poklese dopytu na medzin\u00e1rodn\u00fdch komoditn\u00fdch trhoch. Vyvolalo to prudk\u00e9 zn\u00ed\u017eenie napr. ceny koksovate\u013en\u00e9ho uhlia – z cca 200 $ a\u017e pod \u00farove\u0148 50 $ za metrick\u00fa tonu – a znamenalo doslova katastrofu pre jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch v\u00fdvozcov.<\/p>\n
Austr\u00e1lia a Indon\u00e9zia len z toho d\u00f4vodu zn\u00ed\u017eili v roku 2015 svoj HDP o 2 resp. 1 %. Import uhlia z USA klesol v 1. polroku 2014 v medziro\u010dnom porovnan\u00ed o 60 %, z Kanady o 46 % a z Ruska o 26 % (Reuters). Tak\u00fdto trend mal \u010falekosiahly dopad napr. na obchod s oce\u013eou, no \u201enaroloval\u201c sa aj do \u010fal\u0161\u00edch segmentov svetovej ekonomiky. Zv\u00fd\u0161enie v\u00fdvozu oceliarskych v\u00fdrobkov do E\u00da a USA, pri ktorom \u010c\u00edna vyu\u017eila n\u00edzku dom\u00e1cu cenu pr\u00e1ce, energi\u00ed a koksu vyvolalo paniku na obidvoch stran\u00e1ch Atlantiku. Ohl\u00e1sen\u00e9 obvinenie z dumpingu od eur\u00f3pskych producentov ocele (Eurofer) mo\u017eno prinesie \u010diasto\u010dne pozit\u00edvny v\u00fdsledok, ale n\u00e1sledne m\u00f4\u017ee \u010c\u00edna obmedzi\u0165 barterov\u00fd protidovoz hotov\u00fdch v\u00fdrobkov a slu\u017eieb.<\/p>\n
Cel\u00fd proces tak dotv\u00e1ra jeden za\u010darovan\u00fd kruh. Hoci je nepochybn\u00e9, \u017ee jeho za\u010diatok i koniec sa nach\u00e1dza v \u010d\u00ednskej ekonomike, situ\u00e1cia potvrdzuje, \u017ee to bude E\u00da, ktor\u00e1 bude pyka\u0165 za to, \u017ee nevyu\u017eila obdobie stabiliz\u00e1cie vo svetovom hospod\u00e1rstve na \u0161truktur\u00e1lnu transform\u00e1ciu a z\u00e1sadn\u00fa reformu ekonomiky a z toho plyn\u00facu obnovu svojej medzin\u00e1rodnej konkurencieschopnosti.<\/p>\n
<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Svetov\u00e1 ekonomika pod tlakom globaliz\u00e1cie potvrdzuje rozsiahle zmeny v svojom fungovan\u00ed. Miera jej interdependencie na hospod\u00e1rskom v\u00fdvoji \u010c\u00edny r\u00e1stla, a to nielen pokia\u013e ide o<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-5755","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5755","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5755"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5755\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5755"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5755"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5755"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}