{"id":6050,"date":"2018-11-23T00:00:00","date_gmt":"2018-11-22T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/pribeh-t-g-masaryka-z-obycajneho-chlapca-prezident-dvoch-narodov\/"},"modified":"2018-11-23T00:00:00","modified_gmt":"2018-11-22T23:00:00","slug":"pribeh-t-g-masaryka-z-obycajneho-chlapca-prezident-dvoch-narodov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/pribeh-t-g-masaryka-z-obycajneho-chlapca-prezident-dvoch-narodov\/","title":{"rendered":"The Story of TGMasaryk: From an Ordinary Boy to the Leader of Two Nations"},"content":{"rendered":"

Od vzniku \u010ceskoslovenska 28. okt\u00f3bra 1918 ubehlo u\u017e 100 rokov. Azda najv\u00fdraznej\u0161ou osobnos\u0165ou, ktor\u00e1 za vznikom \u010ceskoslovenska st\u00e1la, bol jeho prv\u00fd prezident, Tom\u00e1\u0161 Garrigue Masaryk. Pozrime sa na cestu, ktor\u00e1 ho doviedla k tomu, \u017ee sa ako 68-ro\u010dn\u00fd stal prezidentom dvoch n\u00e1rodov.<\/span><\/h3>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\u0160t\u00fadium a po\u010diatky politickej kari\u00e9ry<\/b><\/h3>\n

Masaryk bol pomerne v\u0161estrann\u00fd \u010dlovek. V mladosti za za\u00fa\u010dal za z\u00e1mo\u010dn\u00edka a kov\u00e1\u010da, ale viac ako ku fyzickej pr\u00e1ci ho to \u0165ahalo k filozofii, sociol\u00f3gi\u00ed, \u017eurnalistike a nesk\u00f4r aj k politike. Poch\u00e1dzal v\u0161ak z chudobnej rodiny, jeho otec bol ko\u010di\u0161 a matka kuch\u00e1rka, preto nemal predpoklady na ve\u013ek\u00fa kari\u00e9ru. A\u017e jeho u\u010ditelia si u mlad\u00e9ho Masaryka v\u0161imli ur\u010dit\u00e9 danosti a podnietili ho k \u0161t\u00fadiu na gymn\u00e1ziu v Brne a nesk\u00f4r vo Viedni, kde po zmaturovan\u00ed za\u010dal \u0161tudova\u0165 filozofiu. Po skon\u010den\u00ed doktorandsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia sa vybral do Lipska, kde stretol aj svoju bud\u00facu man\u017eelku, Ameri\u010danku Charlotte Garrigue. Jej sebesta\u010dnos\u0165, vzdelanie a emancipovanos\u0165 u\u010darovali Masarykovi nato\u013eko, \u017ee ju po nehode na lo\u010fke, kde takmer pri\u0161iel o \u017eivot pri z\u00e1chrane jeho pani dom\u00e1cej, po\u017eiadal o ruku. Po svadbe v New Yorku netradi\u010dne prijal jej priezvisko a vzniklo ikonick\u00e9 meno Tom\u00e1\u0161 Garrigue Masaryk.<\/span><\/p>\n

 <\/p>\n

N\u00e1sledne sa vr\u00e1til do Viedne, kde po nap\u00edsan\u00ed p\u00f4sobivej habilita\u010dnej pr\u00e1ce s n\u00e1zvom Samovra\u017eda ako soci\u00e1lny hromadn\u00fd zjav spolo\u010dnosti, bol vymenovan\u00fd za docenta filozofie na Viedenskej univerzite. V 32 rokoch sa azda prv\u00fdkr\u00e1t dostal do Prahy, kde na \u010deskej univerzite z\u00edskal miesto mimoriadneho profesora filozofie. V tej dobe sa za\u010dal anga\u017eova\u0165 aj \u00a0v \u010deskom politickom \u017eivote a postupne si svojimi predn\u00e1\u0161kami z\u00edskaval najm\u00e4 mlad\u00fdch \u0161tudentov, medzi nimi aj Slov\u00e1kov ako Vavro \u0160rob\u00e1r \u010di Milan Rastislav \u0160tef\u00e1nik. Skupina slovensk\u00fdch \u0161tudentov v Prahe vytvorila spolok Detvan a na popud Masaryka za\u010dala vyd\u00e1va\u0165 \u010dasopis Hlas zameran\u00fd na materi\u00e1lno-duchovn\u00e9 pozdvihnutie Slov\u00e1kov.<\/span><\/p>\n

 <\/p>\n

Svoju politick\u00fa kari\u00e9ru neza\u010dal pr\u00e1ve najlep\u0161ie, ke\u010f sa verejne postavil proti pravosti rukopisov Kr\u00e1lovedrovsk\u00e9ho a \u00a0Zelenohorsk\u00e9ho, \u010d\u00edm si znepriatelil v\u00e4\u010d\u0161inu \u010desk\u00e9ho n\u00e1roda. Nakoniec sa dok\u00e1zala nepravos\u0165 t\u00fdchto dokumentov. Prv\u00fdkr\u00e1t politicky verejne vyst\u00fapil v mlado\u010deskej strane a bol zvolen\u00fd za poslanca r\u00ed\u0161skeho snemu. Jeho politick\u00e9 n\u00e1zory boli ozna\u010dovan\u00e9 ako politick\u00fd realizmus, ktor\u00e9ho podstatou bola reforma klasick\u00e9ho liber\u00e1lneho kapitalizmu pomocou soci\u00e1lneho z\u00e1konodarstva, osvetovej pr\u00e1ce a zmiernenia triednych rozdielov. Po neust\u00e1lych nezhod\u00e1ch kv\u00f4li spom\u00ednan\u00fdm rukopisom sa po dvoch rokoch mand\u00e1tu poslanca vzdal a spolu so zalo\u017een\u00edm \u010dasopisu Nov\u00e1 doba sa venoval viac vedeckej \u010dinnosti. <\/span><\/p>\n

 <\/p>\n

Idea \u010deskoslovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu<\/b><\/h3>\n

Politicky ostal akt\u00edvny aj na\u010falej a vyhradil sa najm\u00e4 proti primit\u00edvnemu antisemitzmu, ke\u010f sa postavil na stranu \u017dida, nepr\u00e1vom obvinen\u00e9ho z vra\u017edy mlad\u00e9ho diev\u010da\u0165a. St\u00e1l tie\u017e na strane chorv\u00e1tskych a srbsk\u00fdch vlastencov, ktor\u00ed boli s\u00faden\u00ed na z\u00e1klade vymyslen\u00fdch dokumentov. A\u017e ako 50-ro\u010dn\u00fd sa rozhodol zalo\u017ei\u0165 vlastn\u00fa realistick\u00fa stranu, ktor\u00e1 svoj\u00edm programom presadzovala najm\u00e4 osemhodinov\u00fd pracovn\u00fd \u010das a v\u0161eobecn\u00e9 hlasovacie pr\u00e1vo. Prv\u00e1 predstava o \u010ceskoslovenskom \u0161t\u00e1te vznikla u Masaryka po vypuknut\u00ed prvej svetovej vojny v roku 1914, kedy mal u\u017e 64 rokov. Rak\u00fasko-Uhorsko u\u017e viac nepova\u017eoval za spr\u00e1vne zriadenie a rozhodol sa emigrova\u0165 do z\u00e1padnej Eur\u00f3py, kde sa postavil na \u010delo odboja za rozpad Rak\u00fasko- Uhorska a vytvorenie spolo\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu \u010cechov a Slov\u00e1kov. Op\u00e4\u0165 na to pou\u017eil svoju \u017eurnalistick\u00fa a pedagogick\u00fa \u010dinnos\u0165. Svoju predstavu o bud\u00facom \u0161t\u00e1te predlo\u017eil britsk\u00e9mu ministrovi zahrani\u010dia v memorande, v ktorom sa \u00famyselne vyh\u00fdbal pojmu \u201e\u010desko-slovensk\u00fd\u201c aby to nep\u00f4sobilo dojmom \u010fal\u0161ieho zriadenia podobn\u00e9ho Rak\u00fasko-Uhorsku. V\u00fdznamne mu pomohol aj \u0160tef\u00e1nik, ktor\u00fd mu vybavil stretnutie s franc\u00fazskym predsedom vl\u00e1dy a spolu s Edvardom Bene\u0161om zalo\u017eili \u010cesko-slovensk\u00fa n\u00e1rodn\u00fa radu ako do\u010dasn\u00fa vl\u00e1du vznikaj\u00faceho \u010ceskoslovenska. <\/span><\/p>\n

 <\/p>\n

V Rusku za\u017eil Masaryk Okt\u00f3brov\u00fa revol\u00faciu po\u010das toho, ako tam organizoval \u010deskoslovensk\u00e9 l\u00e9gie. Vyjadril k nej negat\u00edvny postoj a ako bojovn\u00edk proti antisemitizmu a z\u00e1stanca demokracie v Eur\u00f3pe komunikoval v Amerike aj s vtedaj\u0161\u00edm prezidentom Wilsonom. Jeho zvoleniu za prezidenta predch\u00e1dzalo Vyhl\u00e1senie o nez\u00e1vislosti \u010ceskoslovenska a tak bol 14. novembra 1918 zvolen\u00fd Revolu\u010dn\u00fdm n\u00e1rodn\u00fdm zhroma\u017eden\u00edm za prv\u00e9ho prezidenta \u010ceskoslovenska. Za prezidenta bol zvolen\u00fd e\u0161te trikr\u00e1t, a\u017e v roku 1935 zo zdravotn\u00fdch d\u00f4vodov z funkcie odst\u00fapil. <\/span><\/p>\n

 <\/p>\n Tom\u00e1\u0161 Garrigue Masaryk, portr\u00e9t s vlastnoru\u010dn\u00fdm podpisom\n

Zauj\u00edmavosti zo \u017eivota TGM<\/b><\/h3>\n

 <\/p>\n

    \n
  • Masarykov otec bol p\u00f4vodom Slov\u00e1k Jozef Masz\u00e1rik z Kop\u010dian a mama \u010ce\u0161ka z Hustope\u010d\u00ed.<\/span><\/li>\n
  • S man\u017eelkou Charlotte Garrigue mali spolu 6 det\u00ed – dvoch synov a \u0161tyri dc\u00e9ry.<\/span><\/li>\n
  • Po\u010das rodinn\u00fdch ve\u010dier boli v\u0161etci \u010dlenovia dom\u00e1cnosti slu\u0161ne oble\u010den\u00ed a spievali si.<\/span><\/li>\n
  • Jeho syn Jan sa stal ministrom zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a prejavil svoj humor na stretnut\u00ed s \u00cdrmi a komunistami, kde \u00edrskych politikov nau\u010dil \u010desk\u00e9 vulgarizmy ako \u0161tandardn\u00e9 oslovenie komunistick\u00fdch ministrov, ktor\u00ed neskr\u00fdvali svoje prekvapenie. <\/span><\/li>\n
  • Masaryk bol protikatol\u00edcky, vyhradzoval sa tie\u017e proti absolutizmu, konzervativizmu, komunizmu, marxizmu a Sovietskemu zv\u00e4zu.<\/span><\/li>\n
  • Hl\u00e1sal humanizmus, soci\u00e1lnu bezkonfliktnos\u0165 a nesp\u00e1jal sa so \u017eiadnou konkr\u00e9tnou cirkvou, aj ke\u010f s\u00e1m bol evanjelik.<\/span><\/li>\n
  • Filozoficky vych\u00e1dzal najm\u00e4 z Plat\u00f3na, ale tie\u017e z idealistick\u00fdch smerov. Zast\u00e1val n\u00e1bo\u017eensk\u00fd, ale necirkevn\u00fd svetov\u00fd n\u00e1zor a eklektick\u00fd pozitivizmus.<\/span><\/li>\n
  • Zaoberal sa filozofickou anal\u00fdzou zmyslu \u010desk\u00fdch a svetov\u00fdch dej\u00edn, antropologick\u00fdmi a \u017eivotn\u00fdmi ot\u00e1zkami.<\/span><\/li>\n
  • Zo sociologick\u00e9ho h\u013eadiska vo svojich dielach reagoval najm\u00e4 na probl\u00e9my doby ako napr. samovra\u017eda, modern\u00fd \u010dlovek a n\u00e1bo\u017eenstvo, alkoholizmus.<\/span><\/li>\n
  • Jeho vyjadrenia o Slov\u00e1koch boli pomerne rozporupln\u00e9, ke\u010f\u017ee sa po\u010das jedn\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a vyjadril o tom, ako miluje svojr\u00e1znos\u0165 a individualitu Slovenska, ale u\u017e o p\u00e1r dn\u00ed tvrdil, \u017ee slovensk\u00fd n\u00e1rod neexistuje, \u017ee je iba vyn\u00e1lezom ma\u010farskej propagandy. <\/span><\/li>\n
  • Medzi rokmi 1914 a 1937 bol celkom 17-kr\u00e1t nominovan\u00fd na Nobelovu cenu za mier, aj ke\u010f ju ani raz nez\u00edskal.<\/span><\/li>\n
  • Nap\u00edsal 15 kn\u00edh, v ktor\u00fdch sa zaoberal filozofiou, sociol\u00f3giou, hist\u00f3riou a politikou.<\/span><\/li>\n
  • Medzi jednu z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch biografi\u00ed patr\u00ed dielo Karla \u010capeka Hovory s T. G. Masarykem, ktor\u00e9 vzniklo z rozhovorov s prezidentom po\u010das rokov 1925 a\u017e 1935 a vytv\u00e1ra najkomplexnej\u0161\u00ed obraz jeho osobnosti.<\/span><\/li>\n
  • V\u010faka svojej charizme, skromnosti a \u017eivotn\u00fdm postojom bol tie\u017e ozna\u010dovan\u00fd ako \u201ctat\u00ed\u010dek\u201d.<\/span><\/li>\n
  • Zomrel 2 roky po jeho odst\u00fapen\u00ed z funkcie prezidenta, v roku 1937 na z\u00e1mku v L\u00e1noch ako 87-ro\u010dn\u00fd.<\/span><\/li>\n<\/ul>\n

     <\/p>\n T.G.Masary po\u010das osl\u00e1v svojich 81. naroden\u00edn. Zomrel o rok nesk\u00f4r.\n

    <\/h3>\n

    Cit\u00e1ty:<\/span><\/h3>\n

    O demokracii:<\/strong><\/p>\n

    \u201cNajhlb\u0161\u00ed argument pre demokraciu – viera v \u010dloveka, v jeho hodnotu, v jeho duchovnos\u0165 a v nesmrte\u013en\u00fa du\u0161u. Eticky je demokracia zd\u00f4vodnen\u00e1 ako politick\u00e9 uskuto\u010d\u0148ovanie l\u00e1sky k bl\u00ed\u017enemu.\u201d<\/span><\/i><\/p>\n

     <\/p>\n

    O politike:<\/strong><\/p>\n

    \u201cV\u0161etka rozumn\u00e1 a poctiv\u00e1 politika je vykon\u00e1vanie a upev\u0148ovanie humanity vo vn\u00fatri aj navonok. Politiku, ako v\u0161etko \u010do rob\u00edme, je nutn\u00e9 podria\u010fova\u0165 z\u00e1konom etick\u00fdm. Nakoniec m\u00e1vaj\u00fa takzvan\u00ed idealisti v\u017edy pravdu a urobia pre \u0161t\u00e1t, pre n\u00e1rod a \u013eudstvo viac ako t\u00ed politici, ako sa im hovor\u00ed, re\u00e1lni a chytr\u00ed. Chytr\u00e1ci s\u00fa koniec koncov hl\u00fapi.\u201d<\/span><\/i><\/p>\n

     <\/p>\n

    O viere:<\/strong><\/p>\n

    \u201cV\u017edy mus\u00edme kl\u00e1s\u0165 d\u00f4raz na rozum kritick\u00fd a porovn\u00e1vaj\u00faci. Prirodzen\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo je pr\u00e1ve to, \u017ee si svoj\u00edm vlastn\u00fdm rozumom a nadan\u00edm uvedomujeme svet a svoj pomer k nemu. Viera v bo\u017estvo, n\u00e1\u0161 vz\u0165ah k Bohu, skr\u00e1tka n\u00e1bo\u017eenstvo, je v\u00fdsledok hlbok\u00e9ho premyslenia a sk\u00fasenosti vekov. Ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s, vedome alebo nevedome nadv\u00e4zuje na tento historick\u00fd v\u00fdvoj a tis\u00edcro\u010dn\u00fa trad\u00edciu.\u201d<\/span><\/i><\/p>\n

     <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    Od vzniku \u010ceskoslovenska 28. okt\u00f3bra 1918 ubehlo u\u017e 100 rokov. Azda najv\u00fdraznej\u0161ou osobnos\u0165ou, ktor\u00e1 za vznikom \u010ceskoslovenska st\u00e1la, bol jeho prv\u00fd prezident, Tom\u00e1\u0161 Garrigue Masaryk.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6050","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6050","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6050"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6050\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6050"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6050"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6050"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}