Je tomu presne rok, \u010do Hawking zomrel a 140 rokov od narodenia Einsteina.<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n Albert Einstein v roku 1921\n
Azda najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed a najsl\u00e1vnej\u0161\u00ed vedec v\u0161etk\u00fdch \u010dias. Einstein sa narodil 14. marca 1879 v Nemeckom cis\u00e1rstve a jeho celo\u017eivotn\u00e1 pr\u00e1ca doviedla vedu do jej s\u00fa\u010dasn\u00e9ho stavu. Einsteinova pr\u00e1ca dala za vznik sl\u00e1vnych a laickou verejnos\u0165ou dokonale nepochopen\u00fdch te\u00f3ri\u00ed relativity (\u0161peci\u00e1lna a v\u0161eobecn\u00e1), prispela k rozvoju kvantovej mechaniky i kozmol\u00f3gie.<\/p>\n
V priebehu \u017eivota sa stal dr\u017eite\u013eom Nobelovej ceny\u00a0za fyziku za vysvetlenie fotoelektrick\u00e9ho javu a z\u00e1sluhy v oblasti teoretickej fyziky. Nesk\u00f4r sa sna\u017eil n\u00e1js\u0165 odpove\u010f na to, ak\u00fdm sp\u00f4sobom mo\u017eno do jednej te\u00f3rie zahrn\u00fa\u0165 \u0161peci\u00e1lnu a v\u0161eobecn\u00fa te\u00f3riu relativity a kvantov\u00fa mechaniku, \u010do sa mu v\u0161ak nepodarilo. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee keby sa Einstein narodil dnes a mal k dispoz\u00edcii v\u0161etky nov\u00e9 poznatky, podarilo by sa mu spravi\u0165 v \u201ete\u00f3rii v\u0161etk\u00e9ho\u201c v\u00fdrazn\u00fd posun vpred, na prelome 19. a 20. storo\u010dia v\u0161ak nemohol o s\u00fa\u010dasn\u00fdch technol\u00f3gi\u00e1ch ani len sn\u00edva\u0165.<\/p>\n
Einstein bol v \u010dase svojho kari\u00e9rneho rozmachu sl\u00e1vnou osobnos\u0165ou, pri pr\u00edchode do Ameriky ho dokonca \u010dakali davy fan\u00fa\u0161ikov a novin\u00e1rov. Vo svojich \u010dasoch bol dokonca sl\u00e1vnej\u0161\u00ed ako mnoh\u00ed umelci, \u010do bolo nie\u010do nev\u00eddan\u00e9. Najm\u00e4 pri uvedomen\u00ed si skuto\u010dnosti, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed jeho pr\u00e1ci ani nemohla rozumie\u0165. Celebritou sa stal v roku 1919, ke\u010f sa po\u010das zatmenia Slnka overila jeho v\u0161eobecn\u00e1 te\u00f3ria relativity z roku 1916, ktor\u00e1 tvrdila, \u017ee ve\u013ek\u00e9 vesm\u00edrne objekty disponuj\u00fa tak silnou gravit\u00e1ciou, \u017ee s\u00fa schopn\u00e9 meni\u0165 dr\u00e1hu fot\u00f3nov – teda svetla.\u00a0Po smrti Chajima Weizmanna v roku 1952 mu dokonca Izrael pon\u00fakol, aby sa stal izraelsk\u00fdm prezidentom, \u010do odmietol.<\/p>\n
Do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov Einstein emigroval v roku 1933 po tom, \u010do sa v Nemecku za\u010dalo rasov\u00e9 prenasledovanie.<\/p>\n
Albert Einstein sa stal typick\u00fdm obrazom vedca a profesora – nedbal na svoj vzh\u013ead, v\u010faka \u010domu nadobudol svoj typick\u00fd \u201eimid\u017e\u201c, \u00fadajne bol roztr\u017eit\u00fd a v praktickom \u017eivote z\u00e1budliv\u00fd. Hral na husliach, r\u00e1d \u010dlnkoval,<\/p>\n
Zdroj: Albert Einstein<\/em><\/p>\n <\/p>\n Profesor Stephen William Hawking sa narodil 8. janu\u00e1ra 1942, presne 300 rokov po smrti Galilea) v Oxforde v Anglicku.<\/p>\n V\u017edy sa zauj\u00edmal o vedu. In\u0161pirovan\u00fd Dikranom Tahtom chcel p\u00f4vodne \u0161tudova\u0165 matematiku, no jeho otec od neho chcel, aby sa pustil do \u0161t\u00fadia medic\u00edny na University College v Oxforde. Stephen sa nakoniec na University College dostal, ale medic\u00ednu \u0161tudova\u0165 ne\u0161iel. \u0160kola nepon\u00fakala \u0161t\u00fadium matematiky, tak sa Hawking \u00faspe\u0161ne uch\u00e1dzal o \u0161t\u00fadium fyziky, pri\u010dom z\u00edskal \u0161tipendium. Zauj\u00edmala ho termodynamika, relativita a kvantov\u00e1 mechanika.<\/p>\n Aj napriek tomu, \u017ee v roku 1962 \u00faspe\u0161ne zav\u0155\u0161il \u0161t\u00fadium v Oxforde, v \u0161t\u00fadiu pokra\u010doval v Trinity Hall v Cambridgei, kde sa venoval teoretickej astron\u00f3mii a kozmol\u00f3gii. V roku 1965 za\u010dal pracova\u0165 na svojej dizerta\u010dnej pr\u00e1ci u profesora Dennisa Williama Sciamu, ktor\u00fa o rok nesk\u00f4r \u00faspe\u0161ne obh\u00e1jil. Po dosiahnut\u00ed titulu Ph.D. sa stal vedeck\u00fdm v\u00fdskumn\u00edkom a nesk\u00f4r st\u00e1lym \u010dlenom univerzity Gonville and Caius College v Cambridgei. Po tom, \u010do v roku 1973 opustil Astronomick\u00fd in\u0161tit\u00fat, pre\u0161iel do oddelenia aplikovanej matematiky a teoretickej fyziky.<\/p>\n Postupne sa stal \u010dlenom viacer\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch u\u010den\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed, okrem in\u00e9ho Kr\u00e1\u013eovskej vedeckej spolo\u010dnosti, P\u00e1pe\u017eskej akad\u00e9mie vied a N\u00e1rodnej akad\u00e9mie vied Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch. Po\u010dn\u00fac rokom 1979 do 1. okt\u00f3bra 2009 zast\u00e1val poz\u00edciu Lukasi\u00e1nskeho profesora matematiky. Lukasi\u00e1nskym profesorom bol v minulosti aj Isaac Newton<\/strong>. Hawking zast\u00e1val tento post viac ako \u0161tyridsta\u0165 rokov a funkcie sa vzdal, ke\u010f dosiahol d\u00f4chodkov\u00fd vek. S vy\u0161\u0161\u00edm vekom v\u0161ak jeho pr\u00e1ce neskon\u010dili, p\u00f4sobil ako vedec na Gonville and Caius College v Cambridgei, z\u00fa\u010das\u0165\u0148oval sa vedeck\u00fdch konferenci\u00ed, mnoh\u00fdch predn\u00e1\u0161ok na vysok\u00fdch \u0161kol\u00e1ch, komunikoval s m\u00e9diami a jeho zmysel pre humor ho dostal napr\u00edklad aj do Simpsonovcov alebo Te\u00f3rie ve\u013ek\u00e9ho tresku.<\/p>\n <\/p>\n \u010cierne diery vraj nie s\u00fa \u010dierne<\/strong><\/p>\n V roku 1974 u\u010dinil Hawking mimoriadne prekvapiv\u00fd objav, \u017ee \u010dierne diery nie s\u00fa \u00faplne \u010dierne. Ak berieme do \u00favahy spr\u00e1vanie sa hmoty v mal\u00fdch rozmeroch, \u010dastice i \u017eiarenie m\u00f4\u017eu z diery unikn\u00fa\u0165. \u010cierna diera vysiela \u017eiarenie, a\u017e pok\u00fdm nevy\u010derp\u00e1 svoju energiu a n\u00e1sledne exploduje. Tento fakt, zn\u00e1my ako Hawkingovo \u017eiarenie (pr\u00edpadne Bekenstein-Hawkingovo \u017eiarenie), po prv\u00fdkr\u00e1t matematicky spojil gravit\u00e1ciu, kvantov\u00fa mechaniku a termodynamiku.<\/p>\n Od roku 1974 sa Hawking pok\u00fa\u0161al o sk\u013abenie v\u0161eobecnej te\u00f3rie relativity a kvantovej mechaniky do jednej te\u00f3rie. Jedn\u00fdm z v\u00fdsledkov bola predstava, ktor\u00fa navrhol za\u010diatkom 80. rokov spolu s Jimom Hartlom. Tak, ako priestor, aj \u010das m\u00e1 kone\u010dn\u00e9 rozp\u00e4tie, nem\u00e1 v\u0161ak \u017eiadnu hranicu ani okraj. Ak je t\u00e1to predstava spr\u00e1vna, potom mo\u017eno fyzik\u00e1lne z\u00e1kony aplikova\u0165 v\u0161ade, aj na za\u010diatok vesm\u00edru. Sp\u00f4sob, ak\u00fdm vesm\u00edr za\u010dal, by teda ur\u010dovali vedeck\u00e9 z\u00e1kony.<\/p>\n V roku 2006 prezentoval Stephen Hawking spolu s Thomasom Hertogom z CERNu nov\u00fd poh\u013ead na porozumenie vesm\u00edru<\/strong>, ktor\u00fd \u0161tuduje vesm\u00edr nie od po\u010diatku do s\u00fa\u010dasnosti, ale zo s\u00fa\u010dasnosti do minulosti. Vedci predpokladaj\u00fa, \u017ee vesm\u00edr nem\u00e1 len jeden za\u010diatok a hist\u00f3riu, ale mno\u017estvo r\u00f4znych po\u010diatkov a hist\u00f3ri\u00ed, a \u017ee za\u017eil v\u0161etky. Ale preto\u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina z t\u00fdchto in\u00fdch alternat\u00edvnych dej\u00edn zmizla ve\u013emi skoro po ve\u013ekom tresku, aby zanechala vesm\u00edr, ako ho pozorujeme dnes, najlep\u0161\u00ed sp\u00f4sob, ako porozumie\u0165 minulosti, je \u0161tudova\u0165 ho nie od za\u010diatku do s\u00fa\u010dasnosti, ale naopak.<\/p>\n Hawkingova a Hertogova te\u00f3ria by mohla objasni\u0165, pre\u010do maj\u00fa niektor\u00e9 kon\u0161tanty pr\u00edrody \u0161peci\u00e1lne \u201enaladen\u00e9\u201c hodnoty, a toto \u201enaladenie\u201c umo\u017e\u0148uje existenciu \u017eivota vo vesm\u00edre. Jedn\u00e1 sa napr\u00edklad o kozmologick\u00fa kon\u0161tantu alebo o hustotu temnej energie. Pod\u013ea novej te\u00f3rie si s\u00fa\u010dasn\u00fd vesm\u00edr vybral hist\u00f3rie, ktor\u00e9 viedli k spr\u00e1vnym hodnot\u00e1m dan\u00fdch kon\u0161t\u00e1nt. Inak by sme tu neboli.<\/p>\n <\/p>\n Amyotrofick\u00e1 later\u00e1lna skler\u00f3za<\/strong><\/p>\n V \u010dase Hawkingovho pr\u00edchodu do Cambridgeu sa u n\u00e1dejn\u00e9ho vedca\u00a0za\u010dali objavova\u0165 sympt\u00f3my amyotrofickej later\u00e1lnej skler\u00f3zy (ALS). Jedn\u00e1 sa o druh postihnutia motorick\u00fdch neur\u00f3nov, ke\u010f pacient str\u00e1ca kontrolu nad pohybov\u00fdm svalstvom a s postupuj\u00facou chorobou str\u00e1ca celkov\u00fa schopnos\u0165 pohybu. Po\u010das prv\u00fdch dvoch rokov na Cambridgei sa Hawkingov zdravotn\u00fd stav zhor\u0161oval, av\u0161ak po \u010dase sa choroba stabilizovala a vr\u00e1til sa k intenz\u00edvnemu \u0161t\u00fadiu. Bolo to \u0161okuj\u00face, preto\u017ee nikto nepredpokladal, \u017ee by choroba mohla ma\u0165 tak\u00fd pomal\u00fd priebeh \u2013 od diagnostikovania choroby d\u00e1vali lek\u00e1ri Stephenovi dva a\u017e tri roky \u017eivota, a to mal vtedy 21 rokov.<\/p>\n V roku 1974 u\u017e nebol schopn\u00fd s\u00e1m jes\u0165, ani vyjs\u0165 z postele. Jeho re\u010d sa stala rozmazanou, a tak mu rozumeli len \u013eudia, ktor\u00ed ho dobre poznali. V roku 1985 dostal po\u010das n\u00e1v\u0161tevy v\u00fdskumn\u00e9ho centra CERN v \u017deneve z\u00e1pal p\u013e\u00fac, \u010do v jeho pr\u00edpade znamenalo ohrozenie \u017eivota. D\u00f4sledkom ochorenia boli ak\u00fatne \u0165a\u017ekosti s d\u00fdchan\u00edm, ktor\u00e9 sa dali vyrie\u0161i\u0165 len prostredn\u00edctvom tracheot\u00f3mie. Vedec t\u00fdm pri\u0161iel o re\u010d. Od tejto doby Hawking pou\u017e\u00edval na komunik\u00e1ciu hlasov\u00fd syntetiz\u00e1tor.<\/p>\n P\u00f4vodn\u00fd syntetiz\u00e1tor mal americk\u00fd pr\u00edzvuk a Hawking ho pou\u017e\u00edval dlh\u00fa dobu, aj ke\u010f u\u017e bol zna\u010dne zastaral\u00fd. Na ot\u00e1zku, pre\u010do zostal dlh\u00fd \u010das vern\u00fd dan\u00e9mu pr\u00edstroju, odpovedal, \u017ee nikdy nepo\u010dul hlas, ktor\u00fd by sa mu p\u00e1\u010dil viac a s ktor\u00fdm by sa stoto\u017e\u0148oval. I\u0161lo o zariadenie, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148ovalo Hawkingovi nap\u00edsa\u0165 na po\u010d\u00edta\u010di pomocou mal\u00fdch pohybov tela vety, ktor\u00e9 chcel vyslovi\u0165 a n\u00e1sledne syntetiz\u00e1tor hlasu povedal v\u0161etko, \u010do Hawking nap\u00edsal.<\/p>\n V roku 2004 sa v\u0161ak nakoniec na\u0161la n\u00e1hrada p\u00f4vodn\u00e9ho pr\u00edstroja a Hawking a\u017e do smrti pou\u017e\u00edval syst\u00e9m Voice Text od spolo\u010dnosti Neo Speech. Tento po\u010d\u00edta\u010dov\u00fd syst\u00e9m pripojen\u00fd k invalidn\u00e9mu voz\u00edku bol ovl\u00e1dan\u00fd Hawkingom pomocou jedin\u00e9ho prep\u00edna\u010da a \u0161peci\u00e1lneho softv\u00e9ru, ktor\u00fd dovo\u013eoval paralyzovan\u00e9mu vedcovi rozpr\u00e1va\u0165, vytv\u00e1ra\u0165 predn\u00e1\u0161ky, \u0161tudova\u0165 tla\u010d, knihy a internet, p\u00edsa\u0165 e-maily a robi\u0165 v\u0161etko, \u010do sa len s po\u010d\u00edta\u010dom d\u00e1. Tie\u017e umo\u017e\u0148oval ovl\u00e1da\u0165 r\u00f4zne prepojen\u00e9 funkcie v jeho dom\u00e1cnosti, dnes by to nazvali smart-home.<\/p>\n <\/p>\n Zdroj: \u017divot a dielo Stephena Hawkinga<\/em><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Dne\u0161n\u00fd de\u0148 14. marca je z poh\u013eadu hist\u00f3rie bohat\u00fdm d\u00e1tumom. Slov\u00e1ci maj\u00fa v pam\u00e4ti predov\u0161etk\u00fdm vznik prv\u00e9ho Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu v roku 1939, svetov\u00e1 hist\u00f3ria si<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6102","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6102","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6102"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6102\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6102"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6102"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6102"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}Stephen William Hawking<\/h3>\n