Ka\u017ed\u00fd rok vo svete vypijeme neuverite\u013en\u00fdch 400 mili\u00e1rd \u0161\u00e1lok k\u00e1vy – a ve\u013emi pravdepodobne jednu pijete aj po\u010das \u010d\u00edtania tohto \u010dl\u00e1nku.<\/p>\n
A mo\u017eno ste sa u\u017e niekedy zamysleli aj nad t\u00fdm, ak\u00fa dlh\u00fa cestu musela t\u00e1to k\u00e1va prejs\u0165 a\u017e k v\u00e1m. Pre\u0161la rukami mno\u017estva \u013eud\u00ed, ktor\u00ed spracov\u00e1vali k\u00e1vov\u00e9 zrn\u00e1, komplikovan\u00fdm procesom spracovania, distrib\u00faciou, predajom, a\u017e napokon ste si ju doma zaliali hor\u00facou vodou.<\/p>\n
Pravdou je, \u017ee k\u00e1va, ktor\u00fa pijeme, je extr\u00e9mne podhodnoten\u00e1 a \u0161\u00e1lka dobrej k\u00e1vy by v skuto\u010dnosti mala st\u00e1\u0165 tak okolo 25 americk\u00fdch dol\u00e1rov<\/strong>, teda asi 22,51 eur. Ako je teda mo\u017en\u00e9, \u017ee si v obchodoch kupujeme jej ve\u013ek\u00e9 balenia za p\u00e1r eur a v kaviarni n\u00e1m ju naserv\u00edruj\u00fa za dve eur\u00e1?<\/p>\n K\u00e1va postupne zdra\u017euje – asi ste si to v\u0161imli aj vy. Napr\u00edklad americk\u00fd Starbucks zv\u00fd\u0161il ceny k\u00e1v o desa\u0165 a\u017e dvadsa\u0165 dol\u00e1rov\u00fdch centov, len\u017ee ani toto mierne zv\u00fd\u0161enie ceny nezodpoved\u00e1 skuto\u010dnej hodnote k\u00e1vy.<\/p>\n V priebehu posledn\u00fdch 40 rokov ceny k\u00e1vy, naopak, preva\u017ene klesali, \u010do dobre odr\u00e1\u017ea porovnanie hodnoty tej s\u00fa\u010dasnej s tou z roku 1975. V roku 1975 st\u00e1l kilogram k\u00e1vy v prepo\u010dte na s\u00fa\u010dasn\u00fa hodnotu 2,29 dol\u00e1ra, zatia\u013e \u010do dnes kilo \u201esurovej\u201c k\u00e1vy k\u00fapite za 1,11 dol\u00e1ra. \u00c1no, aj tieto ceny sa zdaj\u00fa by\u0165 ve\u013emi n\u00edzke, ale jedn\u00e1 sa o najlacnej\u0161ie dostupn\u00e9 k\u00e1vy.<\/p>\n Pre\u010do teda \u013eudia maj\u00fa plati\u0165 viac, ke\u010f cena k\u00e1vy ako komodity kles\u00e1? D\u00f4vody mus\u00edme h\u013eada\u0165 tam, kde sa k\u00e1va pestuje a zbiera, teda do najchudobnej\u0161\u00edch \u010dast\u00ed sveta. A mus\u00edme porozumie\u0165 sp\u00f4sobu aj jej v\u00fdroby.<\/p>\n K\u00e1vovn\u00edk potrebuje ve\u013emi \u0161pecifick\u00fa kl\u00edmu, aby prosperoval. K\u00e1vov\u00e9 b\u00f4by vznikaj\u00fa pr\u00e1ve v klimatick\u00fdch oblastiach nach\u00e1dzaj\u00facich sa v rozvojov\u00fdch krajin\u00e1ch sveta. Rozvojov\u00e9 krajiny z ju\u017enej pologule vytv\u00e1raj\u00fa a\u017e 90 percent v\u0161etkej produkcie k\u00e1vy.<\/p>\n Od vysadenia rastliny po zber jej plodov ubehn\u00fa a\u017e \u0161tyri roky<\/strong> a\u00a0 z tohto d\u00f4vodu je pestovanie k\u00e1vy jedn\u00fdm z najdrah\u0161\u00edch a najn\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00edch druhov pestovania. K\u00e1vov\u00e9 b\u00f4by je navy\u0161e potrebn\u00e9 zbiera\u0165 ru\u010dne<\/strong>, aby sa nepo\u0161kodili \u010fal\u0161ie e\u0161te nedozret\u00e9 plody. Zbieranie \u00farody \u00fadajne farm\u00e1rovi zhltne a\u017e 40 percent cel\u00e9ho ro\u010dn\u00e9ho rozpo\u010dtu!<\/p>\n Po tom, ako s\u00fa b\u00f4by zozbieran\u00e9, prech\u00e1dzaj\u00fa trieden\u00edm a su\u0161en\u00edm, ktor\u00e9 umo\u017en\u00ed, aby sme sa dostali do ich vn\u00fatra k zrn\u00e1m k\u00e1vy.<\/p>\n Len pre zauj\u00edmavos\u0165, zrnko k\u00e1vy<\/em> nie je spr\u00e1vny n\u00e1zov, vhodnej\u0161ie by bolo pou\u017e\u00edva\u0165 pojem semienko k\u00e1vy<\/em>.<\/p>\n Ke\u010f sa tieto \u201ezrn\u00e1\u201c vysu\u0161ia na vlhkos\u0165 maxim\u00e1lne 12 percent, s\u00fa balen\u00e9 do 60 kilogramov \u0165a\u017ek\u00fdch pl\u00e1ten\u00fdch vriec<\/strong>, v ktor\u00fdch zost\u00e1vaj\u00fa a\u017e jeden rok.<\/p>\n A to v\u0161etko je st\u00e1le iba za\u010diatok cel\u00e9ho procesu, ktor\u00fdm k\u00e1va prech\u00e1dza. Pestovatelia na svojej k\u00e1ve zar\u00e1baj\u00fa ve\u013emi m\u00e1lo<\/strong> alebo dokonca v\u00f4bec ni\u010d<\/strong>. Napr\u00edklad ned\u00e1vny prepad cien v Kolumbii sp\u00f4sobil, \u017ee pestovatelia pred\u00e1vali 60 kg vrecia s k\u00e1vou len za polovicu toho, \u010do vynalo\u017eili na zber, hnojiv\u00e1 a administrat\u00edvu.<\/p>\n Aby sme boli konkr\u00e9tni, uve\u010fme si pr\u00edklad:<\/p>\n Kolumbijsk\u00e1 farma s rozlohou troch hekt\u00e1rov vy\u017eaduje ro\u010dn\u00e9 n\u00e1klady asi 15-tis\u00edc americk\u00fdch dol\u00e1rov a vyprodukuje asi 75 a\u017e 90 kusov 60-kilogramov\u00fdch vriec s k\u00e1vou. Tie sa pred\u00e1vaj\u00fa za asi 30 mili\u00f3nov pesos, teda 9 500 americk\u00fdch dol\u00e1rov. Pri s\u00fa\u010dasnej minim\u00e1lnej mzde v Kolumbii asi 250 USD mesa\u010dne je cena k\u00e1vy pr\u00edli\u0161 n\u00edzka na to, aby u\u017eivila farm\u00e1rov a ich pracovn\u00edkov.<\/p>\n Z tohto d\u00f4vodu niektor\u00e9 menej eticky zalo\u017een\u00e9 spolo\u010dnosti siahaj\u00fa k n\u00fatenej pr\u00e1ci a modern\u00e9mu otrok\u00e1rstvu. A t\u00ed eticky zalo\u017een\u00ed pestovatelia s\u00fa n\u00faten\u00ed svoje polia jednoducho opusti\u0165 alebo preda\u0165.<\/p>\n Obavy z pr\u00edli\u0161 n\u00edzkej ceny k\u00e1vy nie s\u00fa nov\u00e9. U\u017e v 30. a 40. rokoch 20. storo\u010dia sa v USA ob\u00e1vali, \u017ee cena k\u00e1vy je prin\u00edzka a neudr\u017eate\u013en\u00e1 a preto sa zva\u017eovalo, \u017ee sa krajiny vyr\u00e1baj\u00face k\u00e1vu obr\u00e1tia na pomoc na vtedaj\u0161\u00ed komunistick\u00fd blok.<\/p>\n Z toho d\u00f4vodu vznikla takzvan\u00e1 Medziamerick\u00e1 dohoda o k\u00e1ve<\/strong> (Inter-American Coffee Agreement), aby sa zachovala udr\u017eate\u013enos\u0165 exportu a importu k\u00e1vy. A t\u00e1 sa \u010dasom pretransformovala na Medzin\u00e1rodn\u00fa dohodu o k\u00e1ve<\/strong> (International Coffee Agreement, 1962, 2011), ktor\u00e1 pom\u00e1ha stabilizova\u0165 ceny. Dohoda m\u00e1 42 exportuj\u00facich<\/strong> and 7 importuj\u00facich \u010dlenov<\/strong>. Sna\u017eia sa cenu k\u00e1vu zachov\u00e1va\u0165 stabilnou a udr\u017eate\u013enou, ale aj tak sa ceny k\u00e1vy kol\u00edsaniu nevyhli.<\/p>\n Na konci 80. rokov sa Dohoda nezhodla na kv\u00f3tach a preto od novembra 1988 do novembra 1992 sa ceny k\u00e1vy prepadli o tretinu svojej hodnoty. Aby sa tak\u00e9muto kol\u00edsaniu zabr\u00e1nilo, museli napokon importuj\u00faci \u010dlenovia ako USA, Japonsko a E\u00da ur\u010dit\u00e9 kv\u00f3ty garantova\u0165.<\/p>\n Kame\u0148om \u00farazu cel\u00e9ho probl\u00e9mu s k\u00e1vou nie je slab\u00fd dopyt po nej. Ten bol v\u017edy obrovsk\u00fd<\/strong>. Probl\u00e9mom s\u00fa re\u0165azce spolo\u010dnost\u00ed, ktor\u00e9 le\u017eia kdesi medzi plant\u00e1\u017eou a va\u0161ou hotovou \u0161\u00e1lkou k\u00e1vy. T\u00fdmito spolo\u010dnos\u0165ami s\u00fa firmy zaoberaj\u00face sa dopravou tovaru, pra\u017eiarne a predajcovia. A niekde tam vznik\u00e1 aj d\u00f4vod, pre ktor\u00fd je jedna zna\u010dka k\u00e1vy lep\u0161ia ako druh\u00e1. Plat\u00ed, \u017ee aj dobr\u00e9 zrnko k\u00e1vy m\u00f4\u017ee chuti\u0165 hrozne, ak bolo zle upra\u017een\u00e9.<\/p>\n Pra\u017eiarne chc\u00fa, prirodzene, zni\u017eova\u0165 n\u00e1klady a tak k\u00e1vu spracov\u00e1vaj\u00fa optimalizovane, \u010dasto na \u00fakor kvality.<\/p>\n <\/p>\n A ako je to s Fair Trade k\u00e1vami? V skuto\u010dnosti tie nemaj\u00fa vplyv na kvalitu samotnej k\u00e1vy, ale iba na to, ak\u00fdm sp\u00f4sobom sa pracuje s jednotliv\u00fdmi pracovn\u00edkmi na plant\u00e1\u017each. Je teda pr\u00edjemn\u00e9 a spolo\u010densky zodpovedn\u00e9 pi\u0165 pr\u00e1ve tak\u00e9to k\u00e1vy, ale v skuto\u010dnosti to nem\u00e1 \u017eiadny vplyv na jej chu\u0165 a kvalitu.<\/p>\n Rozhodne by v\u0161ak k\u00e1va nemala by\u0165 tak lacn\u00e1, ako je tomu dnes. Keby sa k\u00e1va pestovala vo vyspel\u00fdch krajin\u00e1ch Eur\u00f3py alebo Severnej Ameriky a zoh\u013eadnili by sa n\u00e1klady na mzdy pracovn\u00edkov, n\u00e1klady na zber a \u010fal\u0161ie spracovanie, jedna \u0161\u00e1lka k\u00e1vy by \u00fadajne mala st\u00e1\u0165 a\u017e 25 americk\u00fdch dol\u00e1rov, teda 22,51 eura. A ke\u010f\u017ee pokrok v rozvojov\u00fdch krajin\u00e1ch je na spadnutie a prakticky nevyhnutn\u00fd, mali by ste sa pripravi\u0165 na to, \u017ee jedn\u00e9ho d\u0148a skuto\u010dne za k\u00e1vu budete musie\u0165 zaplati\u0165 \u010diastky, ktor\u00e9 sa v\u00e1m rozhodne p\u00e1\u010di\u0165 nebud\u00fa. Tak to v\u0161ak m\u00e1 by\u0165.<\/p>\n <\/p>\n Zdroj: videacesky.cz\/video\/proc-by-mel-salek-kavy-stat-pet-stovek<\/em><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Ceny k\u00e1vy s\u00fa neudr\u017eate\u013ene n\u00edzke a ani si to neuvedomujeme.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6369","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6369","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6369"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6369\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6369"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6369"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6369"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}