[insert page=’koronavirus-spravodajstvo‘ display=’content‘]<\/p>\n
Aj napriek \u201eprvej f\u00e1ze\u201c obchodnej dohody, ktor\u00e1 bola podp\u00edsan\u00e1 USA a \u010c\u00ednou 15. janu\u00e1ra 2020, zost\u00e1vaj\u00fa vz\u0165ahy medzi oboma krajinami nap\u00e4t\u00e9. T\u00e1to obchodn\u00e1 dohoda nerie\u0161i fundament\u00e1lne probl\u00e9my medzi t\u00fdmito dvoma krajinami. Pre\u010do sa nevedia Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty a \u010c\u00edna dohodn\u00fa\u0165? Vo svojom minulom \u010dl\u00e1nku som pouk\u00e1zala na to, \u017ee \u010c\u00edna a USA maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 viac ako sa m\u00f4\u017ee zda\u0165. Obe krajiny s\u00fa napr\u00edklad extr\u00e9mne zadl\u017een\u00e9. Na rozdiel od \u010c\u00edny, ktorej v\u00e4\u010d\u0161ina dlhu je vo\u010di dom\u00e1cim subjektom (tzv. vn\u00fatorn\u00fd dlh), USA s\u00fa zna\u010dne zadl\u017een\u00e9 vo\u010di vonkaj\u0161iemu svetu a \u010c\u00edna je jej druh\u00fd najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed verite\u013e. Tento stav vytv\u00e1ra medzi nim nap\u00e4tie.<\/p>\n
Proces zadl\u017eovania USA vo\u010di \u010c\u00edne za\u010dal za\u010diatkom 80. rokov minul\u00e9ho storo\u010dia. Vtedy sa e\u0161te extr\u00e9mne chudobn\u00e1 \u010c\u00edna za\u010dala otv\u00e1ra\u0165 zahrani\u010dn\u00e9mu obchodu. Americk\u00e9 spolo\u010dnosti pred\u00e1vaj\u00face svoj tovar po celom svete otv\u00e1ranie sa \u010c\u00edny v\u00edtali nako\u013eko im umo\u017enilo vyr\u00e1ba\u0165 v\u00a0\u010c\u00edne lacn\u00e9 v\u00fdrobky \u010d\u00edm\u00a0u\u0161etrili miliardy americk\u00fdch dol\u00e1rov. Sp\u00fa\u0161\u0165a\u010dom nutnosti o\u00a0zni\u017eovanie n\u00e1kladov pre americk\u00e9 spolo\u010dnosti nadn\u00e1rodn\u00e9ho charakteru boli ropn\u00e9 \u0161oky, ktor\u00e9 sp\u00f4sobili n\u00e1rast infl\u00e1cie a\u00a0t\u00fdm aj zv\u00fd\u0161enie ich v\u00fdrobn\u00fdch n\u00e1kladov o\u00a0desiatky percent. \u010c\u00edna, ktor\u00e1 pon\u00fakala rozsiahle investi\u010dn\u00e9 stimuly, bola aj napriek svojej p\u00f4vodnej hospod\u00e1rskej zaostalosti prirodzenou vo\u013ebou pre americk\u00e9 firmy. L\u00e1kala ich predov\u0161etk\u00fdm lacn\u00e1 pracovn\u00e1 sila a\u00a0absencia odborov, \u010di\u00a0z\u00e1konov ochra\u0148uj\u00facich pr\u00e1va zamestnancov.<\/p>\n
Americk\u00fd gigant Walmart si udr\u017eiava svoje ved\u00face postavenie v\u00a0maloobchode<\/strong> (nielen) v\u010faka dovozu tovaru z\u00a0\u010c\u00edny. Misiou spolo\u010dnosti je dlhodobo dod\u00e1va\u0165 tovar be\u017enej spotreby pre be\u017en\u00e9ho americk\u00e9ho spotrebite\u013ea za rozumn\u00fa cenu. Tento z\u00e1v\u00e4zok dok\u00e1zal Walmart splni\u0165 t\u00fdm, nahradil americk\u00fdch dod\u00e1vate\u013eov \u010d\u00ednskymi. V\u00a0d\u00f4sledku zmeny strat\u00e9gie zbankrotovali mnoh\u00ed americk\u00ed v\u00fdrobcovia.<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e9 foto. Zdroj: Walmart\n Walmart teda vlastne za \u00fa\u010delom porazenia infl\u00e1cie (v tomto pr\u00edpade vo forme medziro\u010dn\u00e9ho zvy\u0161ovania fin\u00e1lnych cien pre spotrebite\u013eov) presunul svoju dod\u00e1vate\u013esk\u00fa sie\u0165 do \u010c\u00edny. Americk\u00ed spotrebitelia sa nes\u0165a\u017eovali, \u017ee ich tovar poch\u00e1dza z\u00a0\u010c\u00edny preto\u017ee boli radi, \u017ee kupovali jedlo, oble\u010denie, drobn\u00fa elektroniku a\u00a0\u010fal\u0161ie veci be\u017enej spotreby za tie ist\u00e9 ceny po\u010das nieko\u013eko po sebe id\u00facich rokov. Be\u017en\u00e9ho spotrebite\u013ea nezauj\u00edmalo kde bol vyroben\u00fd jeho tovar, rozhoduj\u00facim krit\u00e9riom pre neho bola a\u00a0st\u00e1le zost\u00e1va cena.<\/p>\n Plynut\u00edm rokov v\u0161ak za\u010dalo zatv\u00e1ranie tov\u00e1rn\u00ed v\u00a0USA d\u00f4sledkom presunu produkcie do \u010c\u00edny nabera\u0165 na obr\u00e1tkach a\u00a0americk\u00ed (u\u017e nezamestnan\u00ed) robotn\u00edci a\u00a0ich odbory sa za\u010dali s\u0165a\u017eova\u0165 na poru\u0161ovanie podmienok f\u00e9rov\u00e9ho obchodu zo strany \u010c\u00edny \u2013 \u010di u\u017e prostredn\u00edctvom neopr\u00e1vnen\u00fdch dot\u00e1ci\u00ed na elektriku pre lok\u00e1lne firmy alebo uplat\u0148ovania dumpingu, t.j. predaja tovaru do zahrani\u010dia za ceny, ktor\u00e9 s\u00fa ni\u017e\u0161ie ako tie v\u00fdrobn\u00e9 za \u00fa\u010delom zni\u010denia konkurencie v\u00a0cie\u013eov\u00fdch destin\u00e1ci\u00e1ch a\u00a0n\u00e1sledn\u00e9ho ovl\u00e1dnutia trhu a\u00a0zv\u00fd\u0161enia cien pre fin\u00e1lnych spotrebite\u013eov.<\/p>\n USA a\u00a0\u010c\u00edna za roky vz\u00e1jomn\u00e9ho obchodovania dospeli do \u0161t\u00e1dia kedy s\u00fa navz\u00e1jom ekonomicky prepojen\u00e9 a\u00a0z\u00e1visl\u00e9. Vz\u00e1jomn\u00e9 nap\u00e4tie medzi ekonomikami sp\u00f4sobuje mnoho faktorov. Medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie patria:<\/p>\n vysok\u00e1 zadl\u017eenos\u0165 USA vo\u010di \u010c\u00edne,<\/p>\n<\/li>\n snaha o\u00a0n\u00e1vrat americk\u00fdch tov\u00e1rn\u00ed sp\u00e4\u0165 do USA,<\/p>\n<\/li>\n kontrola \u010c\u00edny nad v\u00e4\u010d\u0161inou svetov\u00fdch z\u00e1sob vz\u00e1cnych kovov, ktor\u00e9 s\u00fa nenahradite\u013en\u00e9 vo v\u00fdrobe mnoh\u00fdch druhov tovarov,<\/p>\n<\/li>\n snaha o\u00a0glob\u00e1lnu technologick\u00fa dominanciu oboch ekonom\u00edk,<\/p>\n<\/li>\n a poru\u0161ovanie obchodn\u00fdch podmienok zo strany \u010c\u00edny.<\/p>\n<\/li>\n<\/ul>\n \u010c\u00edna je po Japonsku druh\u00fd najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed verite\u013e Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Celkovo aj napriek zbavovaniu sa ur\u010ditej \u010dasti americk\u00e9ho dlhu v\u00a0roku 2019, dr\u017e\u00ed \u010c\u00edna americk\u00fd dlh v\u00a0hodnote viac ako 1 bili\u00f3n dol\u00e1rov. To je 1\/17 celkov\u00e9ho americk\u00e9ho dlhu a\u00a01\/6 celkov\u00e9ho americk\u00e9ho dlhu vo\u010di zahrani\u010diu. Je pravdepodobn\u00e9, \u017ee keby \u010c\u00edna teraz po\u017eiadala o splatenie cel\u00e9ho dlhu, USA by musela vyhl\u00e1si\u0165 bankrot. Ne\u0161lo by v\u0161ak o\u00a0v\u00fdhru \u010c\u00edny nako\u013eko by kv\u00f4li bankrotu USA pri\u0161la o\u00a0viac ako bili\u00f3n dol\u00e1rov. Takejto situ\u00e1cii sa bude \u010c\u00edna sna\u017ei\u0165 vyhn\u00fa\u0165, nako\u013eko americk\u00fd dlh predstavoval cca 1\/14 jej hrub\u00e9ho dom\u00e1ceho produktu za rok 2018. Mo\u017eno teda o\u010dak\u00e1va\u0165, \u017ee nesplatenie dlhu na po\u017eiadanie zo strany USA by spustilo hospod\u00e1rsku kr\u00edzu v\u00a0\u010c\u00edne a\u00a0tomu sa bude chcie\u0165 \u010d\u00ednska vl\u00e1da vyhn\u00fa\u0165 za ka\u017ed\u00fa cenu.<\/p>\n \n Kv\u00f4li presunu v\u00fdroby do \u010c\u00edny boli mnoh\u00e9 v\u00fdrobn\u00e9 kapacity v\u00a0USA zastaven\u00e9 u\u017e koncom 90. rokov minul\u00e9ho tis\u00edcro\u010dia. N\u00e1sledne sa k\u00a0nim pridali aj \u010fal\u0161ie v\u00fdrobn\u00e9 oblasti. USA si u\u017e v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti uvedomuje, \u017ee op\u00e4tovn\u00fd re\u0161tart v\u00fdroby po viac ako 10 rokoch (v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 o\u00a0viac ako 20 rokov) nebude jednoduch\u00e9. Ke\u010f\u017ee sa v\u00fdroba v\u00fdlu\u010dne realizovala v\u00a0\u010c\u00edne po\u010das cel\u00fdch desa\u0165ro\u010d\u00ed, americk\u00e1 pracovn\u00e1 sila nem\u00e1 tr\u00e9ning a\u00a0zru\u010dnosti potrebn\u00e9 k\u00a0vykon\u00e1vaniu takejto pr\u00e1ce. \u010eal\u0161\u00edm probl\u00e9mom je zaostalos\u0165 technologick\u00fdch parkov v\u00a0USA, netreba v\u0161ak zab\u00fada\u0165 ani na pomerne vysok\u00e9 mzdov\u00e9 n\u00e1klady v\u00a0USA, pri ktor\u00fdch nemaj\u00fa mo\u017enos\u0165 konkurova\u0165 \u010c\u00edne. Probl\u00e9mom je tie\u017e previazanos\u0165 v\u00fdrobn\u00fdch re\u0165azcov v\u00a0\u00c1zii, v\u00a0r\u00e1mci ktor\u00fdch maj\u00fa \u010d\u00ednske spolo\u010dnosti kontrolu nielen nad \u010diastkovou v\u00fdrobou v\u00a0\u010c\u00edne ale riadia cel\u00e9 v\u00fdrobn\u00e9 re\u0165azce bez oh\u013eadu na to, v\u00a0ktorej z\u00a0okolit\u00fdch kraj\u00edn s\u00fa tie ktor\u00e9 s\u00fa\u010diastky (alebo tovary) vyr\u00e1ban\u00e9.<\/p>\n Jedn\u00fdm zo z\u00e1kladn\u00fdch sp\u00fa\u0161\u0165a\u010dov obchodnej vojny je u\u017e spom\u00ednan\u00fd americk\u00fd dlh vo\u010di \u010c\u00edne. Ve\u013ea ekon\u00f3mov vedie debaty \u010di je americk\u00fd dlh vo\u010di \u010c\u00edne skuto\u010dne tak\u00fd vysok\u00fd ako ukazuj\u00fa ofici\u00e1lne \u0161tatistiky. Tie toti\u017e vych\u00e1dzaj\u00fa z tradi\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu vy\u010d\u00eds\u013eovania d\u00e1t v zahrani\u010dnom obchode, ktor\u00fd sa spolieha na \u0161tatistiky obchodnej a platobnej bilancie kraj\u00edn.<\/p>\n Tieto rigidn\u00e9 vy\u010d\u00eds\u013eovania d\u00e1t boli relevantn\u00e9 pre jednoduch\u00e9 obchodovanie s tovarom, ktor\u00fd bol vyroben\u00fd a n\u00e1sledne predan\u00fd s prir\u00e1\u017ekou, nedok\u00e1\u017eu ale zhodnoti\u0165 pr\u00ednos krajiny, ktor\u00e1 pre v\u00fdrobu fin\u00e1lneho v\u00fdrobku importovala v\u00e4\u010d\u0161inu v\u00fdrobn\u00fdch vstupov vr\u00e1tane technol\u00f3gie (napr\u00edklad z Japonska, Nemecka, \u010di Ju\u017enej K\u00f3rey). Viacer\u00e9 renomovan\u00e9 \u0161t\u00fadie, vr\u00e1tane tej od The Economist, odhalili, \u017ee pridan\u00e1 hodnota pri v\u00fdrobe napr\u00edklad jedn\u00e9ho iPhonu v \u010c\u00edne nie je viac ako 10 percent. T\u00e1 je v tomto pr\u00edpade takmer v\u00fdlu\u010dne generovan\u00e1 pracovnou silou. Ekon\u00f3movia sa preto p\u00fdtaj\u00fa pre\u010do by mal syst\u00e9m vy\u010d\u00eds\u013eovania bilancie zahrani\u010dn\u00e9ho obchodu dovo\u013eova\u0165 \u010c\u00edne zapo\u010d\u00edta\u0165 si ka\u017ed\u00fd predan\u00fd iPhone do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov v jeho plnej hodnote?!<\/p>\n \u010eal\u0161\u00edm s probl\u00e9mov medzi USA a \u010c\u00ednou je dr\u017eba vz\u00e1cnych kovov zo strany \u010c\u00edny. \u010c\u00edna m\u00e1 v s\u00fa\u010dasnosti kontrolu nad viac ako osemdesiatimi percentami svetovej z\u00e1soby vz\u00e1cnych kovov, ktor\u00e9 s\u00fa pou\u017e\u00edvan\u00e9 a nenahradite\u013en\u00e9 (nielen) pri v\u00fdrobe elektroniky. Nie v\u0161etky z\u00e1soby s\u00fa v \u010c\u00edne ale \u010c\u00edna svojou otvorenou diplomaciou dok\u00e1zala k\u00fapi\u0165 lo\u017eisk\u00e1 a bane aj v krajin\u00e1ch, s ktor\u00fdmi by Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty \u010di Eur\u00f3pska \u00fania neboli ochotn\u00ed uzavrie\u0165 obchodn\u00fa dohodu kv\u00f4li svojim princ\u00edpom napr\u00edklad nepodporovania autorit\u00e1rskych politick\u00fdch re\u017eimov.<\/p>\n Aj napriek medializ\u00e1cii z\u00e1kazu pre Huawei na americkom trhu, hl\u00e1si t\u00e1to firma za rok 2019 n\u00e1rast tr\u017eieb vo v\u00fd\u0161ke takmer 20 percent. Je potrebn\u00e9 uvedomi\u0165 si, \u017ee Huawei nie je iba poskytovate\u013eom internetov\u00e9ho pripojenia. Firma pred\u00e1va mobiln\u00e9 telef\u00f3ny a gadgety pod zna\u010dkou Huawei a Honor a tr\u017eby z predaja telef\u00f3nov rast\u00fa r\u00fdchlym tempom bez oh\u013eadu na americk\u00fd z\u00e1kaz. Ten sa tejto obchodnej div\u00edzie v\u00f4bec nedotkol, nako\u013eko Huawei na americkom trhu svoje smartf\u00f3ny nepred\u00e1vala ani pred z\u00e1kazom. Americk\u00fd z\u00e1kaz je mo\u017en\u00e9 pova\u017eova\u0165 za snahu z\u00edskania dominancie nad glob\u00e1lnymi 5G sie\u0165ami a ostatn\u00fdmi prepojeniami. Trumpova administr\u00e1cia postavila cel\u00fd svet pred hrozbu spojen\u00fa so zazmluvnen\u00edm \u010d\u00ednskej 5G siete. Pri v\u00fdbere poskytovate\u013ea siete by si mali krajiny Eur\u00f3pskej \u00fanie zv\u00e1\u017ei\u0165, ktor\u00fd z potenci\u00e1lnych poskytovate\u013eov m\u00f4\u017ee ich d\u00e1ta zneu\u017ei\u0165 hor\u0161\u00edm sp\u00f4sobom…<\/p>\n V\u00e4\u010d\u0161ina spomenut\u00fdch bodov nap\u00e4tia medzi USA a\u00a0\u010c\u00ednou je sp\u00f4soben\u00e1 extr\u00e9mnou obchodnou previazanos\u0165ou. \u010c\u00edna z\u00edskala v\u00a0d\u00f4sledku otvorenia sa zahrani\u010dn\u00e9mu obchodu pr\u00edstup nielen k\u00a0zahrani\u010dn\u00e9mu kapit\u00e1lu ale aj know-how a\u00a0technol\u00f3gii. U\u017e po\u010das rokov ke\u010f ju v\u0161etci pova\u017eovali za v\u00fdrob\u0148u lacn\u00e9ho oble\u010denia, investovala do v\u00fdvoja vlastn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed a\u00a0pos\u00favala sa \u010doraz vy\u0161\u0161ie vo v\u00fdrobnom hodnotovom re\u0165azci.<\/p>\n Ke\u010f\u017ee americk\u00ed a\u00a0eur\u00f3pski z\u00e1kazn\u00edci chceli nakupova\u0165 lacn\u00e9 tovary, tolerovanie r\u00f4znych dot\u00e1cii a zv\u00fdhod\u0148ovania \u010d\u00ednskych firiem lok\u00e1lnou vl\u00e1dou bolo dlhodobo tolerovan\u00e9. V\u00e4\u010d\u0161ina dot\u00e1cii v\u0161ak nie je v\u00a0s\u00falade s\u00a0pravidlami Svetovej obchodnej organiz\u00e1cie, ktor\u00e9 sa \u010c\u00edna zaviazala dodr\u017eiava\u0165 pri svojom vstupe do organiz\u00e1cie v\u00a0roku 2001. Po\u010das s\u00fa\u010dasnej svetovej hospod\u00e1rskej recesie, sa tradi\u010dne krajiny utiekaj\u00fa sp\u00e4\u0165 k\u00a0protekcionizmu, \u010do vy\u00fastilo aj do Trumpovej snahy disciplinova\u0165 \u010c\u00ednu.<\/p>\n Probl\u00e9m s\u00a0nekal\u00fdmi obchodn\u00fdmi praktikami je ur\u010dite potrebn\u00e9 rie\u0161i\u0165, nie v\u0161ak \u201eTrumpovou cestou\u201c.<\/b><\/p>\n \u010c\u00edna je moment\u00e1lne vo v\u00fdhode nako\u013eko s\u00fa\u010dasn\u00fd americk\u00fd prezident, Donald Trump, sa orientuje na vlastn\u00fa krajinu a je nezodpovedn\u00fd v zahrani\u010dnej politike. Keby bol Trump racion\u00e1lnym prezidentom, uvedomil by si, \u017ee \u010c\u00edna v oblasti zahrani\u010dn\u00e9ho obchodu a v\u00fdrobn\u00fdch siet\u00ed u\u017e svetu \u201eprer\u00e1stla cez hlavu\u201c. Ver\u00edm, \u017ee je nutn\u00e9 iniciova\u0165 celosvetov\u00fa kampa\u0148 cieliacu na nastavenie obchodn\u00fdch podmienok, ktor\u00e9 bud\u00fa prospe\u0161n\u00e9 pre v\u0161etky krajiny sveta, nielen pre t\u00fa, ktor\u00e1 si z nich zoberie iba to najv\u00fdhodnej\u0161ie s t\u00fdm, \u017ee bude ignorova\u0165 tie, ktor\u00e9 pre \u0148u v\u00fdhodn\u00e9 nie s\u00fa. Tak\u00e9hoto konania sa ale od Trumpa s najvy\u0161\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou nedo\u010dk\u00e1me. Nie je toti\u017e typ l\u00eddra, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee zjednoti\u0165 Eur\u00f3psku \u00faniu, Austr\u00e1liu, Japonsko, \u010di krajiny Juhov\u00fdchodnej \u00c1zie za \u00fa\u010delom op\u00e4tovn\u00e9ho nastavenia f\u00e9rov\u00fdch obchodn\u00fdch podmienok s \u010c\u00ednou. Z tohto poh\u013eadu nakoniec vych\u00e1dza \u010c\u00edna ako v\u00ed\u0165az, nako\u013eko ide \u010falej za dosahovan\u00edm svojich ambici\u00f3znych cie\u013eov a to pri miernych obmedzeniach vo forme zv\u00fd\u0161en\u00fdch ciel zo strany USA, nie cel\u00e9ho sveta.<\/p>\n Zdroje: The Economist, MMF, Svetov\u00e1 Banka, UNCTAD<\/em><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Pre\u010do sa nevedia Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty a \u010c\u00edna dohodn\u00fa\u0165? USA je zna\u010dne zadl\u017een\u00e1 a\u00a0\u010c\u00edna je jej druh\u00fd najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed verite\u013e. Tento stav vytv\u00e1ra medzi nim nap\u00e4tie.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6374","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6374","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6374"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6374\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6374"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6374"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6374"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}Pre\u010do pokra\u010duje toto nap\u00e4tie?<\/b><\/span><\/h3>\n
\n
<\/h3>\n
\u010c\u00edna a\u00a0jej dr\u017eba americk\u00e9ho dlhu<\/b><\/h3>\n
USA chce presun\u00fa\u0165 v\u00fdrobu in-house, ale m\u00e1 to h\u00e1\u010dik<\/b><\/h3>\n
S\u00fa tovary \u201emade in China\u201c skuto\u010dne \u201emade in China\u201c?<\/b><\/h3>\n
Vz\u00e1cne kovy<\/b><\/h3>\n
Huawei a\u00a0boj o\u00a05G siete<\/b><\/h3>\n
Daj\u00fa sa v\u00f4bec tieto spory vyrie\u0161i\u0165?<\/b><\/span><\/h3>\n