V starovekej \u010c\u00edne vyna\u0161li syst\u00e9m minc\u00ed, do ktor\u00fdch boli vyrazen\u00e9 diery. Malo to svoj d\u00f4le\u017eit\u00fd \u00fa\u010del, preto\u017ee ve\u013ek\u00e9 nomin\u00e1lne hodnoty ste mohli vytvori\u0165 jednoducho tak, \u017ee ste prevliekli cez tieto diery lanko. A tieto lank\u00e1 boli schopn\u00e9 spoji\u0165 sto alebo tis\u00edc minc\u00ed naraz.<\/p>\n
Postupom \u010dasu sa ale ekonomika vyv\u00edjala a transakcie sa zv\u00e4\u010d\u0161ovali, obchodn\u00edci napokon k svojim obchodom potrebovali desiatky alebo stovky tis\u00edc minc\u00ed. Len si predstavte, \u017ee lanko s tis\u00edc mincami v\u00e1\u017eilo asi 4,5 kilogramu, desiatky tis\u00edc minc\u00ed sa po\u010d\u00edtali na desiatky kilogramov.<\/p>\n \u010cingisch\u00e1n\n
Prev\u00e1\u017ea\u0165 tak\u00e9to hodnoty bolo nielen n\u00e1ro\u010dn\u00e9, ale aj n\u00e1kladn\u00e9, preto sa vtedy \u010d\u00ednska vl\u00e1da pod veden\u00edm \u010cingisch\u00e1na (~1162-\u20201227) rozhodla, \u017ee na v\u00fdmenu poskytne nie samotn\u00e9 mince, ale papier, na ktorom je dok\u00e1zan\u00e1 hodnota.\u00a0 Malo to fungova\u0165 tak, \u017ee ke\u010f predajcovia bud\u00fa ma\u0165 z\u00e1ujem o mince, skr\u00e1tka si z\u00e1jdu do hlavn\u00e9ho mesta, kde tieto papiere bud\u00fa m\u00f4c\u0165 vymeni\u0165 za hotovos\u0165.<\/p>\n
Preto\u017ee vl\u00e1da od obchodn\u00edkov kupovala ve\u013ea vec\u00ed, tieto l\u00edstky sa za\u010dali \u0161\u00edri\u0165 po krajine. Netrvalo dlho a obchodn\u00edci si uvedomili, \u017ee tieto l\u00edstky papierov s\u00fa hodnotou a \u017ee ich je mo\u017en\u00e9 vymeni\u0165 za hotovos\u0165 v hlavnom meste pod\u013ea \u010diastky, ktor\u00fa maj\u00fa na sebe nap\u00edsan\u00fa. Tak pre\u010do sa v\u00f4bec nam\u00e1ha\u0165 a jednoducho si nevymeni\u0165 tieto l\u00edstky papierov s in\u00fdmi obchodn\u00edkmi za ich tovar?<\/p>\n
A tak obchodn\u00edci za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 tieto zmenky, v podstate vl\u00e1dny \u0161t\u00e1tny \u00fapis, ako peniaze. Tohto konceptu sa napokon chytila vl\u00e1da a za\u010dala tla\u010di\u0165 peniaze.<\/p>\n Takto vyzerali prv\u00e9 \u010d\u00ednske \u201ebankovky\u201c z prelomu 12. a 13. storo\u010dia\n
Ke\u010f bol vydan\u00fd Mili\u00f3n od Marca Pola, tieto bankovky sa roz\u0161\u00edrili a idea papierov\u00fdch pe\u0148az\u00ed sa za\u010dala \u0161\u00edri\u0165 do sveta. Niekedy s mal\u00fdm \u00faspechom: napr\u00edklad Gajchatu, akan Bl\u00edzkeho v\u00fdchodu, sk\u00fa\u0161al zavies\u0165 papierov\u00e9 peniaze po tom, \u010do u\u017e spotreboval tie kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 a jeho ekonomika sa za\u010dala r\u00fati\u0165 v d\u00f4sledku moru kr\u00e1v.\u00a0 Stal sa asi prvou obe\u0165ou my\u0161lienky, \u017ee tla\u010denie pe\u0148az\u00ed je doslova sp\u00f4sob, ako tla\u010di\u0165 peniaze. Gajchatu nedopadol dobre.<\/p>\n
Inde sa v\u0161ak papierov\u00fdm peniazom za\u010dalo dari\u0165, predov\u0161etk\u00fdm v Taliansku.<\/p>\n
Taliansk\u00e9 mestsk\u00e9 \u0161t\u00e1ty sa podobnou my\u0161lienkou zaoberali u\u017e dlh\u0161ie, predov\u0161etk\u00fdm Mil\u00e1no, Ben\u00e1tky a Florencia boli ekonomicky dominantn\u00e9 a vz\u00e1jomne s\u00faperili. Prevoz ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva pe\u0148az\u00ed bolo spojen\u00e9 s ve\u013ek\u00fdm rizikom prepadnutia a zabitia, tak obchodn\u00edci pri\u0161li s nov\u00fdm platobn\u00fdm syst\u00e9mom in\u0161pirovan\u00fdm pr\u00edbehom z \u010c\u00edny.<\/p>\n
Namiesto hotovosti spo\u010diatku vyd\u00e1vali zmenky, v podstate dl\u017en\u00e9 \u00fapisy. Ke\u010f obchodn\u00edci dorazili do nov\u00e9ho mesta, nalo\u017eili z\u00e1soby a tovar a namiesto hotovosti dali druhej strane dl\u017en\u00fd \u00fapis. Oby\u010dajne sa opieral o meno z\u00e1mo\u017en\u00e9ho obchodn\u00edka s pr\u00eds\u013eubom, \u017ee za tovar zaplat\u00ed nesk\u00f4r. A tu prich\u00e1dzame k podstate.<\/p>\n
Namiesto toho, aby obchodn\u00edk zaplatil druh\u00e9mu obchodn\u00edkovi priamo, zaplat\u00ed dan\u00e9 peniaze banke vo svojom meste. Druh\u00fd obchodn\u00edk pr\u00edde do svojej banky vo svojom meste, kde odovzd\u00e1 zmenku a banka mu peniaze vyplat\u00ed. Dostane v\u0161ak o nie\u010do menej ako bolo p\u00f4vodne dohodnut\u00e9, preto\u017ee princ\u00edp banky spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee ona od obchodn\u00edka p\u00f4vodn\u00fa zmenku odk\u00fapila za men\u0161iu \u010diastku, ne\u017e p\u00f4vodne st\u00e1la. N\u00e1sledne banka s pobo\u010dkami v \u010fal\u0161\u00edch mest\u00e1ch po\u0161le jazdca s bal\u00edkom t\u00fdchto zmeniek do konkr\u00e9tneho mesta, odkia\u013e p\u00f4vodne poch\u00e1dzaj\u00fa. Pred\u00e1 ich miestnej pobo\u010dke a t\u00e1to pobo\u010dka n\u00e1sledne peniaze vyberie od prv\u00e9ho obchodn\u00edka, ktor\u00fd tovar k\u00fapil. A \u010do ak v banka nem\u00e1 v niektorom meste pobo\u010dku? Skr\u00e1tka zmenku pred\u00e1 banke, ktor\u00e1 v nej s\u00eddli.<\/p>\n
Toto bol obrovsk\u00fd skok pre obchod ako tak\u00fd, preto\u017ee umo\u017enil plati\u0165 za tovar na celkom odli\u0161nom mieste, ne\u017e prebehla jeho k\u00fapa. Bol to po\u010diatok modern\u00e9ho bankovn\u00edctva.<\/p>\n V\u013eavo je blok na tla\u010denie a vpravo v\u00fdtla\u010dok niekdaj\u0161\u00edch \u010d\u00ednskych bankoviek po\u010das dynastie Juan (1271\u20131368)\n
Prenesieme sa o \u010fal\u0161\u00edch tristo rokov dopredu, a\u017e do roku 1640 a z Talianska do Spojen\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva. Nen\u00e1viden\u00e1 monarchia Karla I. je hlboko zad\u013a\u017een\u00e1, dostal do sporu s parlamentom, ktor\u00fd napokon na desa\u0165 rokov rozpustil a zatvoril. Nebol to rozumn\u00fd krok, preto\u017ee pod\u013ea anglick\u00e9ho pr\u00e1va mohol dane vybera\u0165 jedine parlament. Ako kr\u00e1\u013e, ktor\u00fd je na mizine, teda parlament potrebujete k pre\u017eitiu. Averzia Karla I. bola k parlamentu ale tak ve\u013ek\u00e1, \u017ee sa rozhodol pre n\u00faten\u00fa p\u00f4\u017ei\u010dku a zabavil v\u0161etky peniaze z mincovne, v ktorej mali peniaze odlo\u017een\u00e9 Angli\u010dania. Mincov\u0148a fungovala ako banka, ako bezpe\u010dn\u00fd sklad pe\u0148az\u00ed.<\/p>\n
Okrem toho zabavil aj v\u0161etko korenie z V\u00fdchodoindickej spolo\u010dnosti.<\/p>\n
Karol I., podobne ako Gajchatu, nedopadol dobre. Od\u0165ali mu hlavu.<\/p>\n
Podporil v\u0161ak vznik nie\u010doho, \u010do m\u00f4\u017eeme pova\u017eova\u0165 za s\u00fa\u010dasn\u00e9 banky. Obchodn\u00edci a zlatn\u00edci sa vtedy dohodli, \u017ee zlatn\u00edcke trezory bud\u00fa prenaj\u00edman\u00e9 obchodn\u00edkmi za poplatky. V t\u00fdchto trezoroch sa uskladnia peniaze a za tieto peniaze bud\u00fa zlatn\u00edci vyd\u00e1va\u0165 dokumenty viazan\u00e9 na jedn\u00e9ho konkr\u00e9tneho \u010dloveka – pr\u00e1ve toho, ktor\u00fd peniaze do trezoru odovzdal. Zo zlatn\u00edkov sa tak stali bank\u00e1ri.<\/p>\n
Nesk\u00f4r bank\u00e1ri-zlatn\u00edci dospeli k tomu, \u017ee dokumenty vymenen\u00e9 za vklad nebud\u00fa viazan\u00e9 na jednu osobu, ale na aktu\u00e1lneho dr\u017eite\u013ea. Teda kohoko\u013evek, \u010d\u00edm vytvorili menu.<\/p>\n
\u013du\u010fom sa my\u0161lienka o\u010dividne zap\u00e1\u010dila, ale z\u00e1rove\u0148 za\u010dali vy\u017eadova\u0165 \u00fa\u010dtenky v ni\u017e\u0161\u00edch nomim\u00e1lnych hodnot\u00e1ch, aby sa s nimi dalo \u013eah\u0161ie plati\u0165 za tovar a slu\u017eby. Ak ste v banke zlo\u017eili napr\u00edklad\u00a0 20 libier, po\u017eiadali ste banku, aby v\u00e1m vydala dvadsa\u0165 \u00fa\u010dteniek. V\u010faka tomu ste si mohli nak\u00fapi\u0165 tovar, napr\u00edklad zeleninu, za 6 libier a zvy\u0161ok v\u00e1m ostal.<\/p>\n
Tak vznikli bankovky, ako ich pozn\u00e1me dnes, hoci nepomerne jednoduch\u0161ie.<\/p>\n
Bank\u00e1ri-zlatn\u00edci boli \u0161ikovn\u00ed \u013eudia. V\u0161imli si, \u017ee \u013eudia medzi sebou vymie\u0148aj\u00fa tieto nov\u00e9 bankovky, ale hotov\u00e9 mince si z trezorov tak \u010dasto nevyberaj\u00fa. Tak banky dostali vo\u013en\u00e9 ruky v spr\u00e1ve tohto svojho kapit\u00e1lu. Banky mohli za\u010da\u0165 po\u017ei\u010diava\u0165 peniaze, ktor\u00e9 mali v trezoroch, a to s \u00farokom. Nemuseli v\u0161ak vyda\u0165 hotov\u00e9 peniaze, ale iba bankovky. Bolo vysoko nepravdepodobn\u00e9, \u017ee by sa v\u0161etci z\u00e1kazn\u00edci naraz rozhodli vybra\u0165 svoje peniaze.<\/p>\n
Takto sa zrodil takzvan\u00fd bankov\u00fd syst\u00e9m s \u010diasto\u010dn\u00fdmi rezervami (Fractional Reserve Banking).<\/p>\n
Dnes \u017eijeme dobu, kedy sa aj bankovky za\u010d\u00ednaj\u00fa pos\u00fava\u0165 bokom a do popredia sa dost\u00e1vaj\u00fa virtu\u00e1lne peniaze. Z na\u0161ich platov a \u00faspor sa stali \u010d\u00edsla na displejov smartf\u00f3nov a po\u010d\u00edta\u010dov, no na\u010falej m\u00e1me mo\u017enos\u0165 vybra\u0165 si hotovos\u0165, \u010di u\u017e v minciach alebo bankovk\u00e1ch.<\/p>\n
\u010cloveku napadne ot\u00e1zka, \u017ee ak tieto papierov\u00e9 peniaze nie s\u00fa tou skuto\u010dnou hodnotou, ale iba dokladom o re\u00e1lnej hodnote ulo\u017eenej v banke, \u010do je potom tou re\u00e1lnou hodnotou dnes?<\/p>\n