Hollywood je bl\u00e1zniv\u00fd svet s e\u0161te bl\u00e1znivej\u0161ou hist\u00f3riou, za\u010d\u00edna sa video od Now You See It, ktor\u00e9 v skvelej forme pribli\u017euje svet, ktor\u00fd n\u00e1m prin\u00e1\u0161a na pl\u00e1tna k\u00edn a obrazovky na\u0161ich telev\u00edzorov v\u0161etky tie skvel\u00e9, inokedy menej dobr\u00e9, filmy.<\/p>\n
Je to vraj svet pln\u00fd s\u00fa\u0165a\u017ee a riskovania a plat\u00ed, \u017ee aby ste mohli filmy analyzova\u0165, mali by ste lep\u0161ie pozna\u0165 kontext ich vzniku a pozadie, na ktorom tieto filmy vznikali. Jedn\u00e1 sa o \u010dosi ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9.<\/p>\n
Pod\u013ea Now You See It m\u00f4\u017eeme hist\u00f3riu Hollywoodu rozdeli\u0165 do piatich obdob\u00ed a spozna\u0165 tak zlodejinu, z\u00fafalstvo, ne\u00faspechy v tomto priemysle.<\/p>\n
<\/p>\n
Prv\u00e9 americk\u00e9 filmy sa nakr\u00facali \u010faleko s\u00fa\u010dasn\u00e9ho Hollywoodu v Kalifornii. V\u0161etky filmy nato\u010den\u00e9 pred rokom 1911, ako Ve\u013ek\u00e1 \u017eelezni\u010dn\u00e1 l\u00fape\u017e<\/strong> alebo prv\u00fd Frankenstein<\/strong>, sa to\u010dili na v\u00fdchode. Zn\u00e1my pojem cliff-hanger poch\u00e1dza zo s\u00e9rie The Perils of Pauline<\/strong> z roku 1914 vytvorenom v b\u00fdvalom hlavnom meste filmu, a to vo Fort Lee<\/strong> v New Jersey.<\/p>\n Presun filmovej produkcie na z\u00e1pad mal hne\u010f nieko\u013eko pr\u00ed\u010din. V prvom rade to bolo lacnej\u0161ie, okrem toho Kalifornia pon\u00fakala cel\u00fd rok pekn\u00e9 po\u010dasie a r\u00f4znorod\u00e9 scen\u00e9rie, od mesta a\u017e po odli\u0161n\u00e9 typy pr\u00edrody. Najlep\u0161ie to ukazuje t\u00e1to mapa \u0161t\u00e1tu od Paramountu:<\/p>\n <\/p>\n M\u00e1lo sa pritom hovor\u00ed o tom, \u017ee vtedaj\u0161\u00ed filmov\u00fd priemysel v hodnote mili\u00f3nov dol\u00e1rov utiekol do Kalifornie, aby sa mohol jednoduch\u0161ie poru\u0161ova\u0165 z\u00e1kon. V roku 1891 si Thomas Edison patentoval kinetograf<\/strong>, pr\u00edstroj na z\u00e1znam filmov. S patentom mal leg\u00e1lny monopol nad cel\u00fdm priemyslom, teda aj nad premieta\u010dkami a v\u00f4bec filmovou distrib\u00faciou. Edison za pou\u017e\u00edvanie jeho vyn\u00e1lezu \u017ealoval ve\u013ea \u013eud\u00ed a dokonca si prenaj\u00edmal gaunerov, aby kamery rozb\u00edjali a prepad\u00e1vali mal\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1.<\/p>\n \u0160t\u00fadi\u00e1 ako Fox a Paramount museli utiec\u0165 pred Edisonom na z\u00e1pad.<\/p>\n Technicky vzat\u00e9, filmy pred rokom 1917 z in\u00e9ho ne\u017e Edisonovho \u0161t\u00fadia vznikli kompletne neleg\u00e1lne. V roku 1917 toti\u017e Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad o monopolu povedal, \u017ee je protiz\u00e1konn\u00fd a proti verejn\u00e9mu z\u00e1ujmu. Je zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee priemysel zalo\u017een\u00fd na poru\u0161ovan\u00ed pravidiel dnes agres\u00edvne z YouTube s\u0165ahuje v\u0161etko mo\u017en\u00e9, \u010do sa ho dot\u00fdka, pripom\u00edna Now You See It.<\/p>\n <\/p>\n Na konci 10. rokov 20. storo\u010dia sa z americk\u00e9ho filmu stalo to, \u010do u\u017e pozn\u00e1me: r\u00fdchlo sa rozv\u00edjaj\u00faci priemysel. Hollywood dosiahol obrovsk\u00fdch v\u00fd\u0161in, no aj tak bol historick\u00fdm momentom zvukov\u00fd film z 20. rokov, ktor\u00fd udr\u017eal filmov\u00fd priemysel akt\u00edvnym aj po\u010das hospod\u00e1rskej kr\u00edzy.<\/p>\n Obdobiu medzi rokom 1917 a neskor\u0161\u00edmi 40. rokmi 20. storo\u010dia sa hovor\u00ed Hollywood \u0161t\u00fadiov\u00e9ho syst\u00e9mu<\/strong>. \u0160t\u00fadi\u00e1 mali desiatky rokov dlh\u00e9 zmluvy s hercami, re\u017eis\u00e9rmi a scen\u00e1ristami. Ak si mysl\u00edte, \u017ee filmov\u00fd priemysel je dnes monopolizovan\u00fd, tak vtedy malo nad n\u00edm cel\u00fdm kontrolu iba p\u00e4\u0165 filmov\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed. RKO Radio Pictures, 20th Century Fox, Paramount Pictures, Warner Brothers Pictures<\/strong> and Goldwyn Mayer<\/strong>. Ka\u017ed\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 vlastnila hercov, re\u017eis\u00e9rov, distrib\u00faciu i kin\u00e1. Tvorcovia dok\u00e1zali prerazi\u0165 vtedy, ak cel\u00fa svoju kari\u00e9ru zasv\u00e4tili jedinej spolo\u010dnosti podp\u00edsan\u00edm dlh\u00fdch a \u010dastokr\u00e1t nespravodliv\u00fdch zml\u00fav.<\/p>\n Z tejto doby poch\u00e1dza aj Juh proti Severu<\/strong>, Snehulienka a sedem trpasl\u00edkov<\/strong> alebo p\u00f4vodn\u00fd King Kong<\/strong>.<\/p>\n Zauj\u00edmav\u00fdm aspektom tohto obdobia bolo, \u017ee s to\u013ek\u00fdmi nat\u00e1\u010dan\u00fdmi filmami a obrovsk\u00fdm mno\u017estvom div\u00e1kom mohli nat\u00e1\u010da\u0165 filmy so stredne ve\u013ek\u00fdmi rozpo\u010dtami a scen\u00e1rmi, ktor\u00e9 nes\u013eubovali div\u00e1cky hit, ako Casablanca<\/strong> and Ob\u010dan Kane<\/strong>. V s\u00fa\u010dasnosti filmov\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1 pumpuj\u00fa zdroje do nieko\u013ek\u00fdch ve\u013ekorozpo\u010dtov\u00fdch filmov ro\u010dne.<\/p>\n <\/p>\n Koniec dobr\u00e9ho obdobia pri\u0161iel s \u010fal\u0161ou s\u00fadnou \u0165ahanicou. Respekt\u00edve s jej v\u00fdsledkom. Najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad rozhodol proti Paramountu, preto\u017ee vlastni\u0165 kin\u00e1 a distribuova\u0165 iba svoje filmy br\u00e1nilo spravodliv\u00e9mu obchodu. Strata moci nad distrib\u00faciou chr\u00e1nila nez\u00e1visl\u00fdch film\u00e1rov, ale znamenala \u00fapadok ve\u013ek\u00fdch hr\u00e1\u010dov. \u010coskoro sa \u010d\u00edslom jeden stala telev\u00edzia. T\u00e1 filmov\u00e9mu priemyslu ve\u013emi u\u0161kodila, preto\u017ee umo\u017enila \u013eu\u010fom zab\u00e1va\u0165 sa priamo doma. Po\u010det n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov k\u00edn klesol priam dramaticky. V 30. rokoch chodilo 60% \u013eud\u00ed do kina aspo\u0148 raz t\u00fd\u017edenne, ale od 60. rokov sa toto \u010d\u00edslo zastavilo na zhruba 10 percent\u00e1ch.<\/p>\n Aby filmy zv\u00ed\u0165azili nad telev\u00edziou, museli pou\u017ei\u0165 to, \u010do TV nemohla – ve\u013ek\u00e9 pl\u00e1tna a vysok\u00e9 rozpo\u010dty. A pri\u0161iel epick\u00fd hollywoodsky film. Filmy sa v\u00fdrazne zdramatizovali aj z poh\u013eadu samotnej techniky, ve\u010f optika Cinemascope<\/strong> natiahla pl\u00e1tna k\u00edn skoro dvojn\u00e1sobne! Kleopatra<\/strong> z roku 1963 bola vtedy najziskovej\u0161\u00edm filmom roku, len\u017ee ani tak nedorovnala svoje n\u00e1klady. Obrovsk\u00e9 30-metrov\u00e9 kulisy museli by\u0165 postaven\u00e9 dvakr\u00e1t v r\u00f4znych krajin\u00e1ch, preto\u017ee here\u010dka Elizabeth Taylor ochorela.<\/p>\n <\/p>\n \u010coskoro nastala nov\u00e1 \u00e9ra Hollywoodu, po\u010dn\u00fac s filmom Bonnie a Clyde<\/strong> filmov\u00ed producenti nadobudli vplyv nad vtedaj\u0161\u00edmi producentmi. S n\u00edzkorozpo\u010dtov\u00fdmi filmami, ako \u010ce\u013euste<\/strong> od S. Spielberga, Hviezdne vojny<\/strong> G. Lucasa alebo Krstn\u00e9ho otca<\/strong> od F.F. Coppolu producenti film\u00e1rom viac moci a t\u00ed za\u010dali nat\u00e1\u010da\u0165 provokat\u00edvnej\u0161ie, r\u00f4znorodej\u0161ie a nov\u00e1torsk\u00e9 sn\u00edmky.<\/p>\nZlat\u00fd vek Hollywoodu<\/strong><\/h2>\n
\u00dapadok Hollywoodu<\/strong><\/h2>\n
Nov\u00fd Hollywood<\/strong><\/h2>\n