D\u0148a 2. j\u00fana 1910 o 18.30 vzlietol Charles Stewart Rolls s\u00e1m vo svojom dvojplo\u0161n\u00edku z letiska Swingate v bl\u00edzkosti mesta Dover, aby sa pok\u00fasil o prv\u00fd nepretr\u017eit\u00fd obojsmern\u00fd let cez kan\u00e1l La Manche. Na tento okamih netrpezlivo \u010dakal dlh\u0161ie ako t\u00fd\u017ede\u0148, a to najm\u00e4 kv\u00f4li mechanick\u00fdm poruch\u00e1m na stroji, kv\u00f4li ktor\u00fdm musel let odklada\u0165, ale aj kv\u00f4li siln\u00e9mu vetru.<\/p>\n
Nakoniec sa v\u0161ak podmienky ust\u00e1lili a po\u010dasie bolo pokojn\u00e9 a jasn\u00e9. Medzi div\u00e1kmi na \u00fatesoch st\u00e1li i Rollsovi rodi\u010dia, lord a lady Llangattockovci, jeho sestra a \u0161vagor, sir John a lady Shelley.<\/p>\n
Pod\u013ea spr\u00e1vy v novin\u00e1ch Daily Telegraph dosiahol Rolls v\u00fd\u0161ku 900 st\u00f4p (~274 metrov) a r\u00fdchlos\u0165 40 m\u00ed\u013e za hodinu (~64 km\/h) k\u00fasok pred franc\u00fazskym pobre\u017e\u00edm. O 19:15 hodine preletel nad mal\u00fdm franc\u00fazskym mestom Sangatte, kde dnes kon\u010d\u00ed tzv. Eurotunel. Naklonil sa zo svojho lietadla a vyhodil tri ob\u00e1lky, pri\u010dom ka\u017ed\u00e1 obsahovala rovnak\u00fa spr\u00e1vu: \u201ePozdravujem v\u00e1s do franc\u00fazskeho Autoklubu… Vyhoden\u00e9 z lietadla letiaceho z Anglicka do Franc\u00fazska, C. S. Rolls, j\u00fan 1910. P.S. Vive l’Entente.\u201c<\/p>\n
N\u00e1sledne sa oto\u010dil na sever a zamieril sp\u00e4\u0165 k anglick\u00e9mu pobre\u017eiu. O 20.00 sa vr\u00e1til do Doveru a Daily Telegraph potom nap\u00edsal, \u017ee \u201epobre\u017eie, \u00fatesy aj m\u00f3la prekypovali \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed vzru\u0161ene o\u010dak\u00e1vali n\u00e1vrat lietadla\u201c. Rolls ich odmenil svoj\u00edm typicky ok\u00e1zal\u00fdm \u0161t\u00fdlom lietania v kruhoch okolo ve\u017e\u00ed stredovek\u00e9ho hradu pri meste Dover. Redaktorovi z Daily Telegraph povedal: \u201eMal som ve\u013ea paliva a motory skvele fungovali, a tak som sa rozhodol obkr\u00fa\u017ei\u0165 hrad aj napriek tomu, \u017ee to v\u00fdrazne pred\u013a\u017eilo d\u013a\u017eku letu<\/strong>.\u201c<\/p>\n Dav ho zbo\u017e\u0148oval. Bola to v\u0161ak viac ako len z\u00e1bava. \u013dudia si uvedomovali, \u017ee sa z\u00fa\u010dastnili historick\u00e9ho okamihu.<\/p>\n Po\u010das 95 min\u00fatov\u00e9ho dobrodru\u017estva dosiahol Rolls dva nedosiahnute\u013en\u00e9 medzn\u00edky. Stal sa prv\u00fdm Angli\u010danom, ktor\u00fd letel cez kan\u00e1l La Manche a prv\u00fdm lietadlom, ktor\u00fd kedy letel bez zast\u00e1vky z Anglicka do Franc\u00fazska a sp\u00e4\u0165.<\/p>\n Let sp\u00f4sobil hotov\u00fa senz\u00e1ciu a z Rollsa okam\u017eite urobil n\u00e1rodn\u00fa celebritu. Vtedy ned\u00e1vno korunovan\u00fd kr\u00e1\u013e Juraj V. mu dokonca poslal osobn\u00fd telegram: \u201eKr\u00e1\u013eovn\u00e1 a ja v\u00e1m srde\u010dne blaho\u017eel\u00e1me k v\u00e1\u0161mu n\u00e1dhern\u00e9mu letu naprie\u010d kan\u00e1lom, Juraj.“ Aerokluby v Anglicku aj Franc\u00fazsku mu dokonca udelili \u0161peci\u00e1lne ocenenie. Sl\u00e1vne lond\u00fdnske m\u00fazeum Madame Tussauds mu dokonca za\u010dalo vyr\u00e1ba\u0165 voskov\u00fa figur\u00ednu. V \u010dasopise Flight Magazine medzit\u00fdm vychva\u013eovali jeho \u0161portov\u00e9ho ducha a uis\u0165ovali \u010ditate\u013eov, \u017ee Rolls sa nepok\u00fasil o prekonanie prielivu iba pre zisk a sl\u00e1vu. Toto tvrdenie v\u0161ak bolo v rozpore s t\u00fdm, \u017ee Rolls len za prv\u00fdch 6 mesiacov roka 1910 utratil za lietanie cez 300 tis\u00edc libier (v dne\u0161n\u00fdch cen\u00e1ch). Rolls k tomu opatrne dodal: \u201eTo je prv\u00fdkr\u00e1t, \u010do sa mi podarilo priviez\u0165 a odviez\u0165 z Franc\u00fazska desa\u0165 litrov paliva bez zaplatenia.\u201c<\/p>\n Spom\u00ednan\u00e1 udalos\u0165 je zn\u00e1mkou toho, ako r\u00fdchlo sa letectvo vyv\u00edjalo. Necel\u00fd rok potom, \u010do Luis Bl\u00e9riot ohromil svet prv\u00fdm letom z Franc\u00fazska do Anglicka v roku 1909, sa podarilo Charlesovi Rollsovi preletie\u0165 tam aj sp\u00e4\u0165 vo svojom lietadle Wright Flyer, ktor\u00fd navrhli p\u00e1ni Willbur a Orville Wright. Tento typ lietadla bol v\u00f4bec prv\u00fdm prostriedkom na svete, ktor\u00fd bol \u0165a\u017e\u0161\u00ed ako vzduch, ktor\u00fd sa v roku 1903 vzniesol do vzduchu.<\/p>\n Pr\u00e1ve tento \u010dasov\u00fd r\u00e1mec v\u00fdvoja letectva skuto\u010dne zd\u00f4raz\u0148uje nebezpe\u010denstvo Rollsovho dobrodru\u017estva. Jeho lietadlo vyroben\u00e9 z dreva a tkaniny, vystu\u017een\u00e9 tr\u00e1mami a dr\u00f4tmi, malo rozp\u00e4tie len 12 metrov (40 st\u00f4p) a v\u00e1\u017eilo len 457 kg (1 008 libier) vr\u00e1tane motora, \u010do je v\u00e1ha pribli\u017ene podobn\u00e1 tej, ak\u00fa m\u00e1 napr\u00edklad klav\u00edr. Fyzick\u00e9 nebezpe\u010denstv\u00e1 prekro\u010denia mora v stroji s tak jednoduchou kon\u0161trukciou s\u00fa zrejm\u00e9. Rolls sa zrejme rozhodol pok\u00fasi\u0165 o spiato\u010dn\u00fa cestu a\u017e v momente, ke\u010f bol skuto\u010dne nad mestom Sangatte a uistil sa, \u017ee v\u0161etko funguje dobre. Jeho jedin\u00fdm bezpe\u010dnostn\u00fdm vybaven\u00edm bola z\u00e1chrann\u00e1 vesta a \u0161tyri ve\u013ek\u00e9 vztlakov\u00e9 vaky naplnen\u00e9 stla\u010den\u00fdm vzduchom, ktor\u00e9 priviazal k podvozku stroja. Daily Telegraph lakonicky poznamenal: \u201eNa\u0161\u0165astie nebolo treba testova\u0165 ich \u00fa\u010dinnos\u0165.\u201c<\/p>\n Rolls bol nielen sk\u00fasen\u00fd, ale aj odv\u00e1\u017eny. Jeho leteck\u00e1 kari\u00e9ra zah\u0155\u0148a takmer cel\u00fa hist\u00f3riu vtedaj\u0161ieho letectva. Rolls, ktor\u00fd sa narodil v roku 1877, bol u\u017e od \u0161kolsk\u00fdch rokov fascinovan\u00fd motormi. V \u0161t\u00fadi\u00e1ch pokra\u010doval v odbore Strojn\u00e9 a aplikovan\u00e9 vedy na Trinity College v Cambridge a lietan\u00edm bol uchv\u00e1ten\u00fd u\u017e od jeho za\u010diatkov. Bol zakladaj\u00facim \u010dlenom Kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho aeroklubu. Jeho leteck\u00fd bal\u00f3n vykonal vy\u0161e 170 pokusn\u00fdch letov a v roku 1903 Rolls dokonca vyhral zlat\u00fa medailu Gordona Benneta za najdlh\u0161\u00ed \u010das str\u00e1ven\u00fd vo vzduchu. Na jar 1909, ke\u010f bratia Wrightovci pri\u0161li z Ameriky do Anglicka ako hostia Kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho aeroklubu, ich Rolls priv\u00edtal ako ofici\u00e1lny hostite\u013e. O rok nesk\u00f4r sa stal e\u0161te len druhou osobou v Brit\u00e1nii, ktor\u00e1 z\u00edskala licenciu pilota lietadla.<\/p>\n Po prvom stretnut\u00ed v roku 1904 s Henrym Roycom sa ho Rolls pok\u00fasil presved\u010di\u0165, aby postavil lietadlo. Bohu\u017eia\u013e ne\u00faspe\u0161ne. Mo\u017eno len \u0161pekulova\u0165, ak\u00e9 z\u00e1zraky by mohli vznikn\u00fa\u0165, keby sa mu to podarilo. Rolls sa t\u00fdm v\u0161ak nenechal vyvies\u0165 z miery a k\u00fapil si lietadlo Wright Flyer, v ktorom uskuto\u010dnil vy\u0161e 200 letov.<\/p>\n Je smutn\u00e9, \u017ee pr\u00e1ve v takomto stroji na\u0161iel Rolls aj svoju smr\u0165, a to len mesiac po svojom \u00faspechu nad kan\u00e1lom La Manche. 12. j\u00fala 1910 po\u010das s\u00fa\u0165a\u017ee v Bournemouth sa lietadlu odlomil chvost a zr\u00fatilo sa na zem z v\u00fd\u0161ky 100 st\u00f4p. Lietadlo spadlo len k\u00fasok od preplnenej trib\u00fany. Rolls utrpel zlomeninu lebe\u010dnej kosti a bol na mieste vyhl\u00e1sen\u00fd na m\u0155tveho. Stal sa tak 12. \u010dlovekom na svete, ktor\u00fd zahynul pri leteckej nehode a prv\u00fdm Britom, ktor\u00fd pri\u0161iel t\u00fdmto sp\u00f4sobom o \u017eivot. Do jeho 33. naroden\u00edn ch\u00fdbalo len p\u00e1r dn\u00ed.<\/p>\n Hoci je Rolls dnes \u010faleko sl\u00e1vnej\u0161\u00ed pre svoje automobilov\u00e9 \u00faspechy, nemenej v\u00fdznamn\u00fd bol aj jeho pr\u00ednos v letectve. V apr\u00edli 1912 bola v Guilford Gardens v meste Dover na n\u00e1bre\u017e\u00ed postaven\u00e1 socha pripom\u00ednaj\u00faca jeho povestn\u00fd dvojit\u00fd prelet kan\u00e1lom. Teraz sa, v\u010faka venovaniu vtedaj\u0161ieho predsedu spolku Rolls-Royce Heritage Trust z 2. j\u00fana 1995, nach\u00e1dza v z\u00e1hrad\u00e1ch Marine Parade Gardens.<\/p>\n V\u00fdkonn\u00fd riadite\u013e Rolls-Royce Motor Cars, Torsten M\u00fcller \u00d6tv\u00f6s, k tomu povedal: \u201eCharles Rolls je spojen\u00edm jemnej technickej mysle s dobrodru\u017en\u00fdm, odv\u00e1\u017enym duchom. Niet teda divu, \u017ee ho letectvo a motorizmus tak silno pri\u0165ahovali. Bol skuto\u010dn\u00fdm priekopn\u00edkom v oboch odboroch a svojimi rekordn\u00fdmi v\u00fdkonmi prispel k v\u00fdvoju lietadiel aj motorov\u00fdch vozidiel.\u201c<\/p>\n \u010ealej dodal: \u201eRolls spochybnil hranice toho, \u010do bolo pova\u017eovan\u00e9 za mo\u017en\u00e9 a ako preuk\u00e1zal jeho let cez kan\u00e1l, odv\u00e1\u017eil sa pusti\u0165 aj za ne. Technol\u00f3giu aj \u013eudsk\u00e9 amb\u00edcie tak posunul na \u00faplne nov\u00fa \u00farove\u0148. To, \u010do za tak kr\u00e1tky \u017eivot dosiahol, je mimoriadne a in\u0161pirat\u00edvne. Jeho predstavivos\u0165 a odvaha s\u00fa aj dnes, po viac ako sto rokoch, st\u00e1le \u017eiv\u00e9.\u201c<\/p>\n Svoje vyjadrenie uzatv\u00e1ra slovami: \u201eTento rok je naozaj na mieste pripomen\u00fa\u0165 si jeho let. Tohtoro\u010dn\u00e9 v\u00fdznamn\u00e9 jubileum tohto letu je v\u0161ak aj nepr\u00edjemnou pripomienkou toho, \u017ee st\u00e1le \u010del\u00edme zna\u010dn\u00fdm obmedzeniam na\u0161ej slobody cestova\u0165 a objavova\u0165. Povzbudzuje n\u00e1s to k tomu, aby sme sa st\u00e1le pozerali za horizont a sn\u00edvali pritom o dobrodru\u017estv\u00e1ch, ktor\u00e9 v bud\u00facnosti podnikneme. Je to pripomienka toho, \u017ee ke\u010f dostato\u010dne ver\u00edme, je mo\u017en\u00e9 dok\u00e1za\u0165 \u010doko\u013evek.“<\/p>\n <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Rolls-Royce oslavuje 110. v\u00fdro\u010die prv\u00e9ho nepretr\u017eit\u00e9ho letu cez kan\u00e1l La Manche, ktor\u00fd uskuto\u010dnil zakladate\u013e zna\u010dky Charles Stewart Rolls.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6531","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6531","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6531"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6531\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6531"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6531"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6531"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}