Ennio Morricone zomrel v noci na pondelok 6. j\u00fala 2020 v R\u00edme po tom, \u010do si minul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 pri p\u00e1de zlomil stehenn\u00fa kos\u0165.<\/p>\n
Ennio Morricone sa narodil 10. novembra 1928 v R\u00edme. Vzdelanie z\u00edskal na N\u00e1rodnej akad\u00e9mii sv\u00e4tej Cec\u00edlie, kde absolvoval hru na tr\u00fabku pod veden\u00edm Umberta Semproniho. Nesk\u00f4r, u\u017e pod veden\u00edm Goffreda Petrassiho, sa za\u010dal venova\u0165 kompoz\u00edcii, ktor\u00fa n\u00e1sledne vy\u0161tudoval. V p\u00e4\u0165desiatych rokoch p\u00edsal a aran\u017eoval mnoho skladieb v Taliansku. Po\u010das \u0161tudentsk\u00e9ho \u017eivota hr\u00e1val ve\u010der v r\u00edmskych no\u010dn\u00fdch kluboch, popritom aran\u017eoval nahr\u00e1vky pre hudobn\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1, zatia\u013e \u010do po\u010das d\u0148a nav\u0161tevoval \u0161kolu. Po ukon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadi\u00ed viedol spev\u00e1cky zbor a spolupracoval s talianskym rozhlasom Rai. U\u017e v tom \u010dase bol pova\u017eovan\u00fd za origin\u00e1lneho skladate\u013ea, ktor\u00fd do svojich diel prin\u00e1\u0161al zvuky z ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota, napr. \u00fadery kladivom, \u010di p\u00edsanie na p\u00edsacom stroji, alebo cinkot plechoviek. V Eur\u00f3pe sa tieto techniky hojne pou\u017e\u00edvali v \u017e\u00e1nri tzv. musique concr\u00e8te. Popritom skladal aj popul\u00e1rnu hudbu a aran\u017eoval pre americk\u00e9ho spev\u00e1ka Paula Anku jeho taliansky hit \u201cOgni Volta\u201d.<\/p>\n
Jeho kari\u00e9ra filmov\u00e9ho skladate\u013ea za\u010dala v roku 1961 talianskym sn\u00edmkom Fa\u0161ista. Na eur\u00f3psky trh sa v tom \u010dase za\u010dali dost\u00e1va\u0165 americk\u00e9 westerny. Talianske \u0161t\u00fadi\u00e1 na t\u00fato skuto\u010dnos\u0165 reagovali a v koprodukcii so \u0161panielskymi \u010di nemeck\u00fdmi \u0161t\u00fadiami vznikali tzv. spaghetti westerny. Zrejme najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm predstavite\u013eom tohto \u017e\u00e1nru je re\u017eis\u00e9r Sergio Leone, ktor\u00fd kombin\u00e1ciou \u0161tylizovan\u00fdch obrazov, amortality, n\u00e1silia a hrdinn\u00e9ho dobrodru\u017estva v\u00fdrazne ovplyvnil tento \u017e\u00e1ner i modern\u00fa filmov\u00fa tvorbu. Genialita Leoneho tam ani z\u010faleka nekon\u010dila. Musel nakr\u00faca\u0165 s rekvizitami, ktor\u00e9 boli p\u00f4vodne ur\u010den\u00e9 pre in\u00fd film a na sc\u00e9ne sa mu objavil vtedy \u00faplne nezn\u00e1my americk\u00fd herec, Clint Eastwood.<\/p>\n
Leone si zvolil Ennia Morriconeho \u010diasto\u010dne kv\u00f4li jeho hudobnej v\u00fdstrednosti, v\u010faka ktorej by mohol lep\u0161ie vystihn\u00fa\u0165 ikonick\u00fa povahu hlavnej postavy v podan\u00ed Eastwooda. Navy\u0161e mal sk\u00fasenosti s experiment\u00e1lnou hudbou. Morriconeho fascinovala mo\u017enos\u0165 pou\u017e\u00edva\u0165 tradi\u010dn\u00e9 n\u00e1stroje nov\u00fdm sp\u00f4sobom a t\u00fdm vlo\u017ei\u0165 do hudby re\u00e1lne zvuky ako hlasy zvierat, pla\u010d, \u010di p\u00edskanie a zvony. Ka\u017ed\u00fd zvuk pova\u017eoval za hudbu a naopak.<\/p>\n
V prvom westerne Sergia Leoneho, Pre hrs\u0165 dol\u00e1rov z roku 1964, vyu\u017eil Morricone svoje schopnosti v aran\u017eovan\u00ed. Prepracoval toti\u017e jednu z americk\u00fdch folkl\u00f3rnych piesn\u00ed, obohatil ju o nov\u00fa mel\u00f3diu a vytvoril tak tituln\u00fa piese\u0148 k filmu. Tento postup prearan\u017eovania mot\u00edvov vyu\u017eil i v \u010fal\u0161\u00edch filmoch. Spojenie plieskaj\u00faceho bi\u010da, elektrickej gitary a p\u00edskania s klasick\u00fdm obrazom americk\u00e9ho westernu \u2013 jazdou na koni po pustej krajine, sp\u00f4sobilo jedine\u010dn\u00e9 po\u0148atie \u00e9ry Divok\u00e9ho z\u00e1padu. Sn\u00edmka Pre hrs\u0165 dol\u00e1rov bol prv\u00fdm spaghetti westernom, ktor\u00fd sa premietal v USA. Re\u00e1lnym zobrazen\u00edm a brut\u00e1lnym n\u00e1sil\u00edm \u0161okoval div\u00e1kov, \u010d\u00edm sa l\u00ed\u0161il od p\u00f4vodn\u00fdch westernov.<\/p>\n
Spolupr\u00e1ca Leone-Morricone-Eastwood vytvorila e\u0161te \u010fal\u0161ie dva filmy, Pre hrs\u0165 dol\u00e1rov navy\u0161e a Dobr\u00fd, zl\u00fd a \u0161kared\u00fd. V \u010dase, kedy vznikala hudba k druh\u00e9mu pokra\u010dovaniu „dol\u00e1rovej“ s\u00e9rie, priniesol jeden zo scen\u00e1ristov jazzov\u00fa nahr\u00e1vku a navrhol ju vlo\u017ei\u0165 do filmu. Re\u017eis\u00e9r Sergio Leone ju \u00fadajne vyhodil z okna a doty\u010dn\u00e9ho vyk\u00e1zal z miestnosti. D\u00f4kazom toho, \u017ee si v\u00e1\u017eil \u00falohu skladate\u013ea bol aj fakt, \u017ee hudba sa nahr\u00e1vala pred nakr\u00facan\u00edm, aby po\u010das neho sl\u00fa\u017eila ako in\u0161pir\u00e1cia pre hercov a \u0161t\u00e1b. Sn\u00edmka \u201cDobr\u00fd, zl\u00fd a \u0161kared\u00fd\u201d obsahuje i najdlh\u0161\u00ed z Leoneho z\u00e1vere\u010dn\u00fdch kovbojsk\u00fdch s\u00fabojov. Strih obrazu sa po\u010das tejto sc\u00e9ny odv\u00edja od rast\u00faceho nap\u00e4tia Morriconeho vopred nahranej hudby.<\/p>\n
V roku 2016 z\u00edskal Oscara na hudbu vo filme Osem hrozn\u00fdch od re\u017eis\u00e9ra Quentina Tarantina. Bol tie\u017e nosite\u013eom ocenen\u00ed Grammy a Zlat\u00fd gl\u00f3bus.<\/p>\n
Zn\u00e1mou sa stala tie\u017e jeho hudba k filmu Rollanda Joff\u00e9ho Misia (The Mission, 1986). Spolupracoval na viac ne\u017e tristo filmoch a je dr\u017eite\u013eom viacer\u00fdch prest\u00ed\u017enych ocenen\u00ed. Taliansky telev\u00edzny seri\u00e1l o mafii La Piovra sa stal celosvetovo popul\u00e1rny aj v\u010faka Morriconeho podmanivej hudbe. V roku 2007 z\u00edskal Ennio Morricone za svoje celo\u017eivotn\u00e9 dielo pr\u00e1vom Oscara.<\/p>\n
Zdroje: Wikipedia, TA3<\/em><\/p>\n <\/p>\n