{"id":6568,"date":"2020-07-28T00:00:00","date_gmt":"2020-07-27T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/preco-je-v-europe-tak-malo-mrakodrapov-a-zmeni-sa-to-v-najblizsich-rokoch\/"},"modified":"2020-07-28T00:00:00","modified_gmt":"2020-07-27T23:00:00","slug":"preco-je-v-europe-tak-malo-mrakodrapov-a-zmeni-sa-to-v-najblizsich-rokoch","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/preco-je-v-europe-tak-malo-mrakodrapov-a-zmeni-sa-to-v-najblizsich-rokoch\/","title":{"rendered":"Pre\u010do je v Eur\u00f3pe tak m\u00e1lo mrakodrapov? A zmen\u00ed sa to v najbli\u017e\u0161\u00edch rokoch?"},"content":{"rendered":"

Pre\u010do je v Eur\u00f3pe tak m\u00e1lo mrakodrapov? Mo\u017eno si poviete, \u017ee v metropol\u00e1ch ich predsa je hne\u010f nieko\u013eko, ale len si tieto eur\u00f3pske mest\u00e1 porovnajte s mestami v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch a v \u00c1zii – dokonca aj t\u00fdmi, ktor\u00e9 by dom\u00e1ci nazvali men\u0161\u00edmi. Eur\u00f3pa pritom patr\u00ed k najvyspelej\u0161\u00edm, ekonomicky najlep\u0161ie prosperuj\u00facim a husto os\u00eddlen\u00fdm kontinentom.<\/p>\n

Z pribli\u017ene 220 doposia\u013e postaven\u00fdch mrakodrapov v geografickej Eur\u00f3pe sa ich 66 percent nach\u00e1dza iba v piatich mest\u00e1ch, a to v Lond\u00fdne, Par\u00ed\u017ei, Frankfurte, Moskve a Istanbule.<\/p>\n

 <\/p>\n\n

Mrakodrapy nie s\u00fa len dizajn\u00e9rskym a architektonick\u00fdm \u00faletom, dokonca ani v\u00fdsledkom snahy miliard\u00e1rov o vytvorenie nie\u010doho ve\u013ekolep\u00e9ho (hoci sa to nemus\u00ed vylu\u010dova\u0165). Mrakodrapy za\u010dali vznika\u0165 ako inteligentn\u00e9 rie\u0161enie vyu\u017eitia priestoru, ktor\u00fd za\u010d\u00ednal by\u0165 nielen drah\u00fd, ale predov\u0161etk\u00fdm ho za\u010d\u00ednal by\u0165 nedostatok.<\/p>\n

Vo v\u0161eobecnosti sa za mrakodrap pova\u017euje budova vy\u0161\u0161ia ako 150 metrov, v minulosti to v\u0161ak bolo inak. Prv\u00fd mrakodrap Home Insurance Building bol postaven\u00fd v rokoch 1884 \u2013 1885 v Chicagu. Mal iba desa\u0165 poschod\u00ed, no na konci 19. storo\u010dia sa jednalo o v\u00fdznamn\u00fd stavite\u013esk\u00fd \u00faspech. Na dlh\u00e9 roky potom Chicago uz\u00e1konilo maxim\u00e1lnu v\u00fd\u0161ku budov na 40 poschod\u00ed, \u010do dalo pr\u00edle\u017eitos\u0165 New Yorku, aby sa \u201evytiahlo\u201c. V roku 1895 v New Yorku dokon\u010dili American Surety Building a od roku 1930 a 1931, kedy boli postaven\u00e9 Chrysler Building a Empire State Building, sa tieto stavby dr\u017eali na rebr\u00ed\u010dku najvy\u0161\u0161\u00edch budov a\u017e 40 rokov.<\/p>\n

Najvy\u0161\u0161\u00ed mrakodrap na svete je v s\u00fa\u010dasnosti Burd\u017e Chal\u00edfa v meste Dubaj v Spojen\u00fdch arabsk\u00fdch emir\u00e1toch s v\u00fd\u0161kou 828 metrov (zdroj). V s\u00fa\u010dasnosti sa za ve\u013ek\u00fa trojku mrakodrapov\u00fdch miest pova\u017euje New York, Chicago a Hong Kong.<\/p>\n

A pre\u010do je ich tak m\u00e1lo v Eur\u00f3pe?<\/h3>\n

Ke\u010f sa na konci 19. storo\u010dia v USA dostali na v\u00fdslnie v\u00fd\u0161kov\u00e9 budovy, v\u00e4\u010d\u0161ina eur\u00f3pskych miest u\u017e bola zastavan\u00e1. Historick\u00e9 budovy mali svoje v\u00fdznamy a mest\u00e1 u\u017e mali svoje charaktery, priestoru na v\u00fdstavbu nov\u00fdch ve\u013ek\u00fdch budov bolo m\u00e1lo. Medzit\u00fdm medzi Eur\u00f3pou a USA vznikol fenom\u00e9n kult\u00farnej rivality – Ameri\u010dania chceli budova\u0165 nanovo, vytv\u00e1ra\u0165 nov\u00e9 hodnoty a \u0161tandardy, s\u00fastre\u010fova\u0165 sa do miest, zatia\u013e \u010do Eur\u00f3pa dbala viac za zachovanie svojho historick\u00e9ho dedi\u010dstva. Odmietanie mrakodrapov v Eur\u00f3pe sa tak stalo verejnou mienkou, pri\u010dom v USA to bolo pr\u00e1ve naopak. To by ale pod\u013ea dokumentu od The B1M nemalo by\u0165 d\u00f4vodom, pre\u010do je v Eur\u00f3pe tak m\u00e1lo mrakodrapov e\u0161te aj dnes.<\/p>\n

Po druhej svetovej vojne, ke\u010f bolo mno\u017estvo z\u00e1padoeur\u00f3pskych miest zdevastovan\u00fdch, sa vraj o\u010dak\u00e1valo, \u017ee pr\u00edde nov\u00e1 architektonick\u00e1 vlna a svoje miesta zaujm\u00fa aj v\u00fd\u0161kov\u00e9 budovy. Len\u017ee nestalo sa tak, napokon na tak\u00fato moderniz\u00e1ciu neboli prostriedky a \u010do je hlavnej\u0161ie, ani dopyt. Eur\u00f3pania sa vybrali cestou rekon\u0161trukcie a obnovovania zni\u010den\u00e9ho, okrem toho sa z\u00e1sadn\u00fdm sp\u00f4sobom zn\u00ed\u017eil po\u010det obyvate\u013eov.<\/p>\n

Medzit\u00fdm vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe, teda nesk\u00f4r aj u n\u00e1s na Slovensku, sa za\u010dalo s budovan\u00edm monot\u00f3nnych a stredne vysok\u00fdch obytn\u00fdch domov, ktor\u00e9 pozn\u00e1me ako panel\u00e1ky. Do nich sa mala postupne nas\u0165ahova\u0165 v\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013eov miest. Pr\u00edkladom toho, \u017ee sa to podarilo a a\u017e dodnes je to udr\u017eate\u013en\u00fd koncept b\u00fdvania, sved\u010d\u00ed najv\u00e4\u010d\u0161ie panel\u00e1kov\u00e9 s\u00eddlisko v strednej Eur\u00f3pe, Petr\u017ealka.<\/p>\n

Pre\u010do sa mlad\u00ed rozhoduj\u00fa pre dom a nie byt?<\/a><\/p><\/blockquote>\n