{"id":6637,"date":"2020-11-02T00:00:00","date_gmt":"2020-11-01T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/ako-vedci-objavili-na-mesiaci-vodu-ich-postup-je-rovnako-fascinujuci-ako-samotny-objav\/"},"modified":"2020-11-02T00:00:00","modified_gmt":"2020-11-01T23:00:00","slug":"ako-vedci-objavili-na-mesiaci-vodu-ich-postup-je-rovnako-fascinujuci-ako-samotny-objav","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/ako-vedci-objavili-na-mesiaci-vodu-ich-postup-je-rovnako-fascinujuci-ako-samotny-objav\/","title":{"rendered":"Ako vedci objavili na Mesiaci vodu? Ich postup je rovnako fascinuj\u00faci ako samotn\u00fd objav"},"content":{"rendered":"

\u24d8 Pracujeme s d\u00f4veryhodn\u00fdmi zdrojmi: <\/em><\/strong>sciencealert.com, eurekalert.org a sciencemag.org<\/em><\/span><\/p>\n

 <\/p>\n

U\u017e viac ako desa\u0165 rokov sa vedci domnievali, \u017ee na Mesiaci skuto\u010dne voda existuje, to na z\u00e1klade detekci\u00ed pop\u00edsan\u00fdch e\u0161te v roku 2009. Bol tu ale priestor na r\u00f4zne interpret\u00e1cie pou\u017eit\u00fdch vlnov\u00fdch d\u013a\u017eok, ktor\u00fdmi sa chemick\u00e9 zlo\u017eenie Mesiaca meralo. Teraz pou\u017eili vedci odli\u0161n\u00fa vlnov\u00fa d\u013a\u017eku, ktor\u00e1 je vlastn\u00e1 vode a oznamuj\u00fa tak jej prv\u00fa jednozna\u010dn\u00fa detekciu.<\/p>\n

Nejasnos\u0165 vznikla z roku 2009 vznikla, preto\u017ee detekcie sa uskuto\u010d\u0148ovali v infra\u010dervenom p\u00e1sme s d\u013a\u017ekou 3 mikrometre. Pri tejto vlnovej d\u013a\u017eke existovali dve mo\u017enosti – je to voda alebo in\u00e1 hydroxylov\u00e1 zl\u00fa\u010denina obsahuj\u00faca vod\u00edk a kysl\u00edk.<\/p>\n Na Mesiaci je voda, to u\u017e maj\u00fa vedci za potvrden\u00e9\n

Pod veden\u00edm astron\u00f3ma Caseyho Honniballa z Goddardovho vesm\u00edrneho letov\u00e9ho strediska NASA<\/strong> sa t\u00edm vedcov rozhodol presk\u00fama\u0165 vlnov\u00fa d\u013a\u017eku, ktor\u00e1 by mohla potvrdi\u0165 alebo vyvr\u00e1ti\u0165 tieto objavy. 6-mikrometrov\u00fd infra\u010derven\u00fd p\u00e1s by mal ukazova\u0165 \u010diaru, ktor\u00fa m\u00f4\u017eu vytvori\u0165 iba dva at\u00f3my vod\u00edka a jeden at\u00f3m kysl\u00edka – \u010do sa naz\u00fdva vibr\u00e1cia v\u00e4zby H-O-H (alebo ohybov\u00e1 vibr\u00e1cia).<\/p>\n

Len\u017ee vykona\u0165 jednozna\u010dn\u00fa detekciu v tomto p\u00e1sme je zlo\u017eit\u00e9. Vy\u017eaduje pou\u017eitie stratosf\u00e9rick\u00e9ho observat\u00f3ria pre infra\u010derven\u00fa astron\u00f3miu (SOFIA), \u0161peci\u00e1lneho \u010falekoh\u013eadu, ktor\u00fd let\u00ed v rovine nad v\u00e4\u010d\u0161inou zemskej atmosf\u00e9ry.<\/p>\n

"SOFIA je jedin\u00e9 s\u00fa\u010dasn\u00e9 a pl\u00e1novan\u00e9 observat\u00f3rium schopn\u00e9 t\u00fdchto pozorovan\u00ed<\/em>,\u201c uviedol Honniball pre ScienceAlert.<\/p>\n

"S\u00fa\u010dasn\u00e9 lun\u00e1rne kozmick\u00e9 lode nemaj\u00fa pr\u00edstroje, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu mera\u0165 pri 6 mikrometroch a zemsk\u00e1 atmosf\u00e9ra blokuje zo zeme 6-mikr\u00f3nov\u00e9 svetlo, tak\u017ee sa to ned\u00e1 robi\u0165 z pozemn\u00fdch observat\u00f3ri\u00ed. SOFIA let\u00ed nad 99,9 percenta atmosf\u00e9ry Zeme, \u010do umo\u017e\u0148uje pozorovanie na \u0161iestich mikrometrochA pr\u00edstroj FORCAST spolo\u010dnosti SOFIA m\u00f4\u017ee, na\u0161\u0165astie, vykona\u0165 6-mikrometrick\u00e9 merania a pozrie\u0165 sa na Mesiac<\/em>.\u201c<\/p>\n

T\u00edm pomocou FORCAST-u starostlivo pre\u0161tudoval oblas\u0165, v ktorej boli vykonan\u00e9 predch\u00e1dzaj\u00face 3-mikrometrick\u00e9 detekcie – okolo ju\u017en\u00e9ho p\u00f3lu.<\/p>\n

Na z\u00e1klade detekci\u00ed t\u00edm odhaduje mno\u017estvo vody okolo 100 a\u017e 400 \u010dast\u00edc na mili\u00f3n, \u010do je v s\u00falade s detekciou 3 mikrometrov vykonanou mapova\u010dom Moon Mineralogy Mapper\u00a0.<\/p>\n

Na mesa\u010dnom povrchu sa, samozrejme, nenach\u00e1dzaj\u00fa \u017eiadne tekut\u00e9 jazer\u00e1 a ak\u00e1ko\u013evek zamrznut\u00e1 voda by sa sublimovala, akon\u00e1hle by na \u0148u dopadlo slne\u010dn\u00e9 svetlo. Existuje v\u0161ak nieko\u013eko sp\u00f4sobov, ako m\u00f4\u017ee Mesiac st\u00e1le zadr\u017eiava\u0165 povrchov\u00fa vodu.<\/p>\n

"Domnievame sa, \u017ee sa t\u00e1to voda nach\u00e1dza v skle<\/em>,\u201c prekvapivo hovor\u00ed Honniball.<\/p>\n

"Ke\u010f mikrometeorit dopadne na Mesiac, roztop\u00ed nejak\u00fd mesa\u010dn\u00fd materi\u00e1l, ktor\u00fd sa r\u00fdchlo ochlad\u00ed a vytvor\u00ed sklo. Ak tu u\u017e bola pr\u00edtomn\u00e1 voda, vznikla po\u010das dopadu alebo bola takto na povrch doru\u010den\u00e1, mohla by\u0165 \u010das\u0165 vody zachyten\u00e1 do \u0161trukt\u00fary skla, ne\u017e sa ochladilo.<\/em>"<\/p>\n

Pod\u013ea astron\u00f3ma Paula Haynea z University of Colorado Boulder<\/strong> vedci prip\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa aj \u010fal\u0161iu mo\u017enos\u0165 – oblasti permanentn\u00e9ho tie\u0148a v pol\u00e1rnych kr\u00e1teroch. Vo vysok\u00fdch zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrkach vytv\u00e1raj\u00fa vysok\u00e9 okraje kr\u00e1terov oblasti, ktor\u00fdch sa slne\u010dn\u00e9 svetlo nikdy nedotkne.<\/p>\n

Na t\u00fdchto miestach teploty nikdy nepresahuj\u00fa pribli\u017ene -163\u00b0 Celzia, \u010do vytv\u00e1ra studen\u00e9 pasce, ktor\u00e9 by mohli skr\u00fdva\u0165 ak\u00e9si \u0161kvrny vodn\u00e9ho \u013eadu.<\/p>\n

Na z\u00e1klade \u00fadajov z prieskumu Lunar Reconnaissance Orbiter NASA Hayne a jeho kolegovia vypo\u010d\u00edtali, \u017ee takto trvalo zatienen\u00e9ho povrchu m\u00f4\u017ee by\u0165 a\u017e 40 000 \u0161tvorcov\u00fdch kilometrov. A 60 percent z toho je na ju\u017enom p\u00f3le Mesiaca.<\/p>\n

"Teploty s\u00fa v studen\u00fdch pasciach tak\u00e9 n\u00edzke, \u017ee \u013ead by sa spr\u00e1val ako skala<\/em>,\u201c\u00a0povedal Hayne. \u201eAk sa tam raz dostane voda, nedostane sa odtia\u013e po miliardy rokov<\/em>.\u201c<\/p>\n Voda na Mesiaci sa nach\u00e1dza bu\u010f v skle, odkia\u013e sa nem\u00e1 ako vypari\u0165, alebo na miestach, kde nikdy nedopadaj\u00fa l\u00fa\u010de zo Slnka\n

Oba odhady maj\u00fa ve\u013emi z\u00e1sadn\u00fd vplyv na bud\u00face mesa\u010dn\u00e9 misie. NASA u\u017e pl\u00e1nuje zriadi\u0165 mesa\u010dn\u00fa z\u00e1klad\u0148u ako s\u00fa\u010das\u0165 misie Artemis; ak sa v bl\u00edzkosti nach\u00e1dza bohat\u00fd zdroj vody, mohli by ho obyvatelia Mesiaca vyu\u017e\u00edva\u0165 na pitie, na pestovanie plod\u00edn alebo ich dokonca \u0161tiepi\u0165 pomocou elektrol\u00fdzy na vod\u00edk\u00a0 pre raketov\u00e9 palivo.<\/p>\n

Mus\u00edme si v\u0161ak urobi\u0165 lep\u0161iu predstavu o tom, kde by mohla by\u0165 voda a ko\u013eko jej vlastne je. Pr\u00e1ca Haynesovho t\u00edmu pom\u00f4\u017ee zisti\u0165, kde<\/em>\u00a0h\u013eada\u0165;\u00a0pr\u00e1ca Honniballovho t\u00edmu n\u00e1m d\u00e1va\u00a0n\u00e1vod<\/em> . V\u0161etko, \u010do teraz potrebujeme, je da\u0165 \u010falekoh\u013eadu SOFIA viac \u010dasu na v\u00fdskum.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u201eBoli n\u00e1m pridelen\u00e9 \u010fal\u0161ie dve hodiny na SOFIA a po\u017eadujeme \u010fal\u0161\u00edch 72 hod\u00edn,\u201c uviedol Honniball.\u00a0\u201eS \u010fal\u0161\u00edmi pozorovaniami budeme schopn\u00ed charakterizova\u0165 spr\u00e1vanie vody cez mesa\u010dn\u00fd povrch a porozumie\u0165 jej zdroju, kde sa nach\u00e1dza a ak sa pohybuje po mesa\u010dnom povrchu.\u201c<\/p>\n

Oba pr\u00edspevky (odhady o p\u00f4vode vody) boli publikovan\u00e9 v \u010dasopise Nature Astronomy<\/em>.\u00a0N\u00e1jdete ich\u00a0tu\u00a0a\u00a0tu.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Je to ofici\u00e1lne, na Mesiaci je voda a vraj o tom nie s\u00fa \u017eiadne pochybnosti. Nejedn\u00e1 sa o jazer\u00e1, vodop\u00e1dy a moria, ale \u013ead v skal\u00e1ch alebo – prekvapivo – v skle. Kde sa na Mesiaci v\u00f4bec vzalo? Odpovede n\u00e1jdete v tomto \u010dl\u00e1nku.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6637","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6637","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6637"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6637\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6637"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6637"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6637"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}