{"id":6648,"date":"2022-08-13T00:00:00","date_gmt":"2022-08-12T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/spominanie-a-zabudanie-ako-funguje-nasa-pamat-a-preco-tak-ovplyvnuje-nase-ja\/"},"modified":"2022-08-13T00:00:00","modified_gmt":"2022-08-12T23:00:00","slug":"spominanie-a-zabudanie-ako-funguje-nasa-pamat-a-preco-tak-ovplyvnuje-nase-ja","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/spominanie-a-zabudanie-ako-funguje-nasa-pamat-a-preco-tak-ovplyvnuje-nase-ja\/","title":{"rendered":"Spom\u00ednanie a zab\u00fadanie. Ako funguje na\u0161a pam\u00e4\u0165 a pre\u010do n\u00e1s klame?"},"content":{"rendered":"

Na\u0161e spomienky s\u00fa skoro v\u017edy nere\u00e1lne, napriek tomu formuj\u00fa na\u0161u osobnos\u0165. Staviame teda na\u0161e vlastn\u00e9 ja na falo\u0161n\u00fdch z\u00e1kladoch?<\/strong><\/p>\n

Toto je vymyslen\u00fd pr\u00edbeh, Bola polnoc a Betka i\u0161la z pr\u00e1ce. Po dlhom dni u\u017e toho mala akur\u00e1t dos\u0165 a chcela sa nalo\u017ei\u0165 do hor\u00facej vane. Sediac v aute prela\u010fovala stanice, ke\u010f zastavila na stopke a uvidela nie\u010do divn\u00e9. Tajomn\u00e1 osoba prebehla okolo dod\u00e1vky s ovoc\u00edm, napadla kuri\u00e9ra, ukradla bed\u0148u s ban\u00e1nmi a utiekla za roh. Betka bola v \u0161oku, ale skontrolovala kuri\u00e9ra-vodi\u010da a potom zavolala pol\u00edciu. Op\u00edsala zlodeja ako bled\u00e9ho vysok\u00e9ho mu\u017ea s tmavou bundou a \u0161iltovkou.<\/p>\n

Dala pol\u00edcii inform\u00e1cie a potom i\u0161la domov. O p\u00e1r dn\u00ed ju pol\u00edcia predvolala na stanicu, aby identifikovala pr\u00edpadn\u00e9ho zlodeja – mu\u017ea, ktor\u00fd viac-menej zodpovedal popisu a ktor\u00fd v\u010das r\u00e1no jedol ban\u00e1n bl\u00edzko miesta \u010dinu. Aj ke\u010f mu\u017e tvrdil, \u017ee je nevinn\u00fd, Betka ho spoznala, a tak ho zavreli.<\/p>\n

Obhajoba ale predvolala pam\u00e4\u0165ov\u00e9ho znalca a \u010doskoro potom bol podozriv\u00fd prepusten\u00fd. Ako je to mo\u017en\u00e9? Toto je iba vymyslen\u00fd pr\u00edbeh, ktor\u00fd pripravil youtubov\u00fd kan\u00e1l CrashCourse\u00a0 s viac ako 11,6 mili\u00f3nmi odberate\u013emi. Ich lekcia z v\u00e1s neurob\u00ed bezchybn\u00e9ho svedka, ale na konci tohto \u010dl\u00e1nku lep\u0161ie porozumiete tomu, ako si vybavujeme spomienky, ktor\u00fdmi sme m\u00e1me za presn\u00e9 a pre\u010do bol obvinen\u00fd zlodej ban\u00e1nov prepusten\u00fd.<\/p>\n

Spom\u00ednanie a zab\u00fadanie<\/h3>\n

V\u0161etci si po\u010das d\u0148a vybavujeme spomienky. Viete, kde parkujete, \u010di ste nak\u0155mili ma\u010dku a za\u017eelali mame k narodenin\u00e1m. U\u017e viete, \u017ee aj ke\u010f implicitn\u00e1 pam\u00e4\u0165 – to, ako hovor\u00edme alebo ke\u010f jazd\u00edme – je spracov\u00e1van\u00e1 sama od seba a nevedome, na\u0161e explicitn\u00e9 spomienky – kroniky na\u0161ich sk\u00fasenost\u00ed a v\u0161eobecn\u00fdch znalost\u00ed \u010dasto vy\u017eaduj\u00fa vedom\u00fa a nam\u00e1hav\u00fa pr\u00e1cu.<\/p>\n

Betka si musela v\u0161imn\u00fa\u0165, zak\u00f3dova\u0165 a uchova\u0165 a nesk\u00f4r si vedome vybavi\u0165 podrobnosti o trestnom \u010dine. Ak\u00fa farbu mala mu\u017eova bunda, ako vyzeral, \u010do ukradol a kam utiekol. Vybavenie spomienok z dlhodobej pam\u00e4te nie je \u013eahk\u00e9 a pravdou je, \u017ee sa toho \u010dasom m\u00f4\u017ee dos\u0165 pomeni\u0165. Aby sme pochopili v\u0161emo\u017en\u00e9 sp\u00f4soby, ako veci zab\u00fadame, mus\u00edme sa pobavi\u0165 o samotnom pam\u00e4tan\u00ed si udalost\u00ed.<\/p>\n

Na\u0161e spomienky nie s\u00fa ako knihy v kni\u017enici. Nevytiahnete si z poli\u010dky \u00fah\u013eadne zabalen\u00fa spomienku, kde ste nechali mobil alebo ak\u00e9 mal zlodej vlasy. Va\u0161e spomienky s\u00fa sk\u00f4r ako pavu\u010diny v tmavej miestnosti, rad vz\u00e1jomne prepojen\u00fdch asoci\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 sp\u00e1jaj\u00fa najr\u00f4znej\u0161ie veci a kde sa na inform\u00e1cie lepia in\u00e9 inform\u00e1cie. Mo\u017eno si Betka pam\u00e4t\u00e1, \u017ee k zlo\u010dinu do\u0161lo pri splne, noc bola chladn\u00e1, v r\u00e1diu hrali Beyonc\u00e9 a n\u00e1kladiak mal eviden\u010dn\u00e9 \u010d\u00edslo z Bratislavy, kde b\u00fdva jej dedo.<\/p>\n

Tieto \u00fatr\u017eky inform\u00e1ci\u00ed v pavu\u010dine pam\u00e4ti – po\u010dasie, pesni\u010dka, eviden\u010dn\u00e9 \u010d\u00edslo – m\u00f4\u017eu sl\u00fa\u017ei\u0165 ako pomocn\u00e9 vod\u00edtka. Nie\u010do ako cesta z odrobiniek ved\u00faca sp\u00e4\u0165 ku spomienke. \u010c\u00edm viac si vytvor\u00edte n\u00e1hodn\u00fdch alebo \u00famyseln\u00fdch vod\u00edtok, t\u00fdm lep\u0161ie vystopujete h\u013eadan\u00fa spomienku. T\u00e1to nevedom\u00e1 aktiv\u00e1cia asoci\u00e1ciou sa naz\u00fdva priming, niekedy tie\u017e pam\u00e4\u0165 „bez pam\u00e4ti“. Takto m\u00f4\u017eu netu\u0161en\u00e9 a nevidite\u013en\u00e9 spomienky vyvola\u0165 star\u00e9 asoci\u00e1cie a naopak.<\/p>\n

Priming je tie\u017e sp\u00f4sob cvi\u010denia pam\u00e4ti. Tento druh vyvolania sa niekedy ozna\u010duje ako z\u00e1vislos\u0165 pam\u00e4te na kontexte<\/strong>. Napr\u00edklad si \u010d\u00edtate v posteli, ale nem\u00e1te pero na pozn\u00e1mky, a tak idete pre svoje pero, ale strat\u00edte ni\u0165 a zrazu ste v kuchyni. \u201ePre\u010do som tu… Pre\u010do som v kuchyni? \u010co tu rob\u00edm? Pre\u010do …“ a tak \u010falej. Ke\u010f sa vr\u00e1tite zase sp\u00e4\u0165 do postele, kde ste \u010d\u00edtali t\u00fa pas\u00e1\u017e a zak\u00f3dovali p\u00f4vodn\u00fa my\u0161lienku pera, pam\u00e4\u0165 sa v\u00e1m vr\u00e1ti a poviete si, \u017ee ste chceli pero.<\/p>\n

Niektor\u00e9 spomienky s\u00fa z\u00e1visl\u00e9 od kontextu a in\u00e9 na stave \u010di n\u00e1lade. To znamen\u00e1, \u017ee na\u0161e stavy a em\u00f3cie m\u00f4\u017eu sl\u00fa\u017ei\u0165 aj ako z\u00e1chytn\u00e9 body. Keby som mal hrozn\u00fd bolehlav a ten takzvan\u00fd de\u0148 blbec, za\u010dnem si vybavova\u0165 zl\u00e9 spomienky, preto\u017ee vytv\u00e1ram negat\u00edvne asoci\u00e1cie. Ale ak je mi dobre, budem spom\u00edna\u0165 na dobr\u00e9 \u010dasy a bude mi lep\u0161ie dlh\u0161ie.<\/p>\n

\u010eal\u0161ie vtipn\u00e9 vybavovanie spomienok n\u00e1m nevstupuje len do polohy a em\u00f3ci\u00ed, ale do poradia prij\u00edmania nov\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed. Napr\u00edklad si r\u00e1no urob\u00edte n\u00e1kupn\u00fd zoznam, ale v obchode v\u00e1m d\u00f4jde, \u017ee zostal doma. Asi si vybav\u00edte prv\u00e9 veci na zoznamea posledn\u00ed – ale nie tie uprostred. Tomu sa hovor\u00ed efekt poradia<\/strong>. To preto, \u017ee prv\u00e9 slov\u00e1 \u0165a\u017eili z takzvan\u00e9ho efektu prv\u00e9ho dojmu<\/strong>, tak\u017ee skon\u010dili v dlhodobej pam\u00e4ti, preto\u017ee sa viac vyvol\u00e1vali – a posledn\u00e9 slov\u00e1 zostali v pracovnej pam\u00e4ti v\u010faka efektu novosti.<\/p>\n

Ale tie stredn\u00e9 slov\u00e1 neprofitovali ani z jedn\u00e9ho efektu, a tak sa z va\u0161ich spomienok vytratili. Preto teraz nem\u00e1te toaletn\u00fd papier, zubn\u00fa pastu a mlieko. Ale aj cez v\u0161etky tieto triky a asoci\u00e1cie sa veci st\u00e1le zhor\u0161uj\u00fa. Spomienka m\u00f4\u017ee zlyha\u0165, skresli\u0165 sa alebo by\u0165 zabudnut\u00e1<\/strong>. Z\u00e1budlivos\u0165 m\u00f4\u017ee by\u0165 dobre zn\u00e1ma aj pre v\u00e1s, prejavuje sa aj vo chv\u00ed\u013each, ke\u010f si hovor\u00edte: \u201eM\u00e1m meno toho chlapa na jazyku\u201c.<\/p>\n

V\u0161etci zab\u00fadame, a to zvy\u010dajne jedn\u00fdm z 3 r\u00f4znych sp\u00f4sobov. Nepodar\u00ed sa n\u00e1m ich zak\u00f3dova\u0165<\/strong>, vyvola\u0165<\/strong>, alebo za\u017e\u00edvame to, \u010domu psychol\u00f3govia hovoria rozpad pam\u00e4\u0165ov\u00fdch st\u00f4p<\/strong>. Ke\u010f niekedy na nie\u010do zabudnete, nemuselo sa to nakoniec v\u00f4bec zak\u00f3dova\u0165. Vezmite si v\u0161etky veci, ktor\u00e9 sa okolo v\u00e1s dej\u00fa. V\u0161\u00edmame si len \u010dasti toho, \u010do vn\u00edmame <\/strong>a v hlave si udr\u017e\u00edme naraz len ur\u010dit\u00e9 mno\u017estvo inform\u00e1ci\u00ed, tak\u017ee \u010do si nev\u0161imneme, to nek\u00f3dujeme, a preto si to nepam\u00e4t\u00e1me.<\/p>\n

Betka si v\u0161imla tmav\u00fa bundu, Beyonc\u00e9 a ban\u00e1ny, ale nek\u00f3dovala toho moc o vodi\u010dovi ani o farbe top\u00e1nok zlodeja. Zak\u00f3dovan\u00e9 spomienky s\u00fa ale st\u00e1le n\u00e1chyln\u00e9 k rozpadu pam\u00e4\u0165ov\u00fdch st\u00f4p, teda prirodzen\u00e9mu zab\u00fadaniu v d\u00f4sledku plynutia \u010dasu. Aj ke\u010f veci zabudneme dos\u0165 r\u00fdchlo, mno\u017estvo zabudnut\u00fdch d\u00e1t sa po chv\u00edli m\u00f4\u017ee porovna\u0165. Betka teda zabudla polovicu z toho, \u010doho si v\u0161imla na mieste \u010dinu pred p\u00e1r d\u0148ami, ale \u010do si st\u00e1le pam\u00e4t\u00e1, u\u017e asi nezabudne.<\/p>\n

Zabudnutie neznamen\u00e1, \u017ee sa spomienka vytrat\u00ed, ale \u017ee ju nem\u00f4\u017eeme kedyko\u013evek vyvola\u0165 kv\u00f4li zab\u00fadaniu<\/strong>. Pozn\u00e1te to, ke\u010f m\u00e1te nie\u010do na jazyku, kedy si mysl\u00edte, ale neviete na to pr\u00eds\u0165. Viete iba to, \u017ee n\u00e1zov toho \u010dosi v\u00e1m pripom\u00ednal nie\u010do in\u00e9.<\/p>\n

Vtedy sa hod\u00ed pou\u017ei\u0165 spomenut\u00e9 vyh\u013ead\u00e1vacie vod\u00edtka. Ke\u010f v\u00e1m niekto povie za\u010diato\u010dn\u00e9 p\u00edsmeno zviera\u0165a, na ktor\u00e9 si tak urputne neviete spomen\u00fa\u0165, zrazu v\u00e1m \u201ezapne\u201c. Niekedy za tieto probl\u00e9my m\u00f4\u017eu spomienky, ktor\u00e9 sa dostali do cesty, v podstate zaplnili mozog. Niekedy v\u00e1m p\u00f4vodn\u00e9 veci br\u00e1nia vyvola\u0165 nov\u00e9 veci. Napr\u00edklad, ke\u010f si zmen\u00edte heslo, ale pri prihl\u00e1sen\u00ed si vybav\u00edte len star\u00e9. Tomu sa hovor\u00ed proakt\u00edvne ru\u0161enie. Naproti tomu m\u00e1me retroakt\u00edvne, \u010di\u017ee obr\u00e1ten\u00e9 ru\u0161enie, ktor\u00e9 vznik\u00e1, ke\u010f nov\u00e9 u\u010denie naraz\u00ed na star\u00e9 inform\u00e1cie, ako ke\u010f sa za\u010dnete u\u010di\u0165 \u0161paniel\u010dinu, naru\u0161\u00ed to nau\u010den\u00fa franc\u00faz\u0161tinu.<\/p>\n

Ke\u010f sa pok\u00fasite preh\u013abi\u0165 spomienku, mus\u00edte ju stavia\u0165 nanovo a odvodzova\u0165 a v\u017edy, ke\u010f si ju prehr\u00e1te, trocha sa zmen\u00ed. Len trochu. Svoj\u00edm sp\u00f4sobom teda neust\u00e1le prepisujeme svoju minulos\u0165<\/strong>. Aj ke\u010f je to s\u00fa\u010das\u0165 \u013eudskej prirodzenosti, m\u00f4\u017ee by\u0165 ob\u010das aj nebezpe\u010dn\u00e1. Zav\u00e1dzaj\u00face inform\u00e1cie sa m\u00f4\u017eu vry\u0165 do pam\u00e4ti a prekr\u00fati\u0165 pravdu.<\/p>\n

A \u00e1no, hovor\u00ed sa tomu dezinforma\u010dn\u00fd efekt<\/strong>. Americk\u00e1 psychologi\u010dka a znalky\u0148a pam\u00e4te Elizabeth Loftusov\u00e1<\/strong> desa\u0165ro\u010dia ukazovala, ako dok\u00e1\u017eu o\u010dit\u00ed svedkovia neh\u00f4d alebo zlo\u010dinov nechtiac prekr\u00fati\u0165 a prestava\u0165 spomienky. V jednom pokuse dve skupiny sledovali film o autonehode. Ke\u010f sa ich sp\u00fdtali, pri akej r\u00fdchlosti sa aut\u00e1 nab\u00farali, povedali vy\u0161\u0161ie \u010d\u00edslo ne\u017e t\u00ed, ktor\u00fdch sa op\u00fdtali, ako r\u00fdchlo do seba narazili. „Nab\u00fara\u0165“ je rozhoduj\u00face slovo, ktor\u00e9 zmenilo spomienky svedkov. Tak ve\u013emi, \u017ee ke\u010f sa oboch skup\u00edn za t\u00fd\u017ede\u0148 sp\u00fdtali, \u010di videli \u010drepy, t\u00ed, ktor\u00ed po\u010duli slovo „vyb\u00fara\u0165“, dvakr\u00e1t viac uv\u00e1dzali, \u017ee videli \u010drepy, aj ke\u010f vo filme \u017eiadne neboli.<\/p>\n

U Betky je mo\u017en\u00e9, \u017ee by sa jej spomienka zmenila, keby ob\u017ealoba povedala, \u017ee zlodej napadol, nie odstr\u010dil kuri\u00e9ra-vodi\u010da. Tieto ru\u0161iv\u00e9 alebo zav\u00e1dzaj\u00face inform\u00e1cie m\u00f4\u017eu chybne pris\u00fadi\u0165 vec k zdroju, ako ke\u010f zabudnete alebo zle vyvol\u00e1te spomienku. Ke\u010f Betka videla podozriv\u00e9ho v s\u00fadnej sieni, myslela si, \u017ee ho z osudnej noci spoznala, ale on len skoro r\u00e1no rozn\u00e1\u0161al k\u00e1vu.<\/p>\n

Ne\u017e sa ale dostala do s\u00fadnej siene, spomienka sa jej u\u017e p\u00e1rkr\u00e1t prekr\u00fatila. Sama u\u017e si ten okamih prehrala nieko\u013ekokr\u00e1t alebo o tom rozpr\u00e1vala ostatn\u00fdm a v\u017edy pridala chybu, ke\u010f vyplnila medzery v pam\u00e4ti rozumn\u00fdmi odhadmi. Nielen\u017ee vieme, \u017ee Betka u\u017e bola po\u010das incidentu unaven\u00e1 a vystresovan\u00e1, ale tie\u017e, \u017ee jej em\u00f3cie mohli ovplyvni\u0165 to, \u010do si pam\u00e4tala a zabudla. Preto\u017ee pam\u00e4\u0165 je prestavbou aj reprodukciou minul\u00fdch udalost\u00ed<\/strong>, nikdy nevieme, \u010di je spomienka skuto\u010dn\u00e1 len preto, \u017ee si to mysl\u00edme. Elizabeth Loftusov\u00e1 to vie.<\/p>\n

\u010casto je predvol\u00e1van\u00e1 sved\u010di\u0165 proti presnosti o\u010dit\u00fdch svedkov. Zo v\u0161etk\u00fdch americk\u00fdch v\u00e4z\u0148ov osloboden\u00fdch na z\u00e1klade d\u00f4kazov DNA od neziskovej pr\u00e1vnej skupiny Innocence Project bolo 75 percent z nich omylom ods\u00faden\u00fdch o\u010dit\u00fdmi svedkami. To je hromada nevinn\u00fdch \u013eud\u00ed. Betka to nemyslela zle, je to slu\u0161n\u00e1 d\u00e1ma, ale v\u0161etky tie faktory, em\u00f3cie, prerozpr\u00e1vanie, vonkaj\u0161ie zdroje, spolu so \u0161erom, r\u00fdchlym priebehom, plynut\u00edm \u010dasu, mo\u017eno aj Beyonc\u00e9, viedli k chybnej identifik\u00e1cii zlodeja.<\/p>\n

\u013dudsk\u00e1 myse\u013e je v skuto\u010dnosti ve\u013emi krehk\u00e1 vec<\/strong>. V\u0161etci sme v\u00e4\u010d\u0161inou v\u00fdtvorom pr\u00edbehov, ktor\u00e9 sami rozpr\u00e1vame. Ak ste ni\u010d nezabudli, dozvedeli ste sa, ako s\u00fa na\u0161e spomienky ukladan\u00e9 v sie\u0165ach asoci\u00e1ci\u00ed, vyvol\u00e1van\u00e9 vod\u00edtkami a prim\u00e1rnej imuniz\u00e1cii a ovplyv\u0148ovan\u00e9 kontextom a n\u00e1ladou. Tie\u017e ste zistili, ako veci zab\u00fadame, ako je na\u0161a pam\u00e4\u0165 n\u00e1chyln\u00e1 k ru\u0161eniu a dezinform\u00e1ci\u00e1m a pre\u010do o\u010dit\u00ed svedkovia \u010dasto nie s\u00fa tak spo\u013eahliv\u00ed, ako sa m\u00f4\u017ee zda\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

Zdroj: prepis Remembering and Forgetting: Crash Course Psychology #14, Psychologie: Vzpom\u00ednan\u00ed a zapom\u00ednan\u00ed<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Na\u0161e spomienky s\u00fa skoro v\u017edy nere\u00e1lne, napriek tomu formuj\u00fa na\u0161u osobnos\u0165. Staviame teda na\u0161e vlastn\u00e9 ja na falo\u0161n\u00fdch z\u00e1kladoch?<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6648","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6648","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6648"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6648\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6648"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6648"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6648"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}