{"id":6666,"date":"2024-03-27T00:00:00","date_gmt":"2024-03-26T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/21-mimoriadnych-faktov-o-zemi\/"},"modified":"2024-03-27T00:00:00","modified_gmt":"2024-03-26T23:00:00","slug":"21-mimoriadnych-faktov-o-zemi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/21-mimoriadnych-faktov-o-zemi\/","title":{"rendered":"21 mimoriadnych faktov o Zemi za 4 min\u00faty"},"content":{"rendered":"

Zamysleli ste sa niekedy nad plan\u00e9tou, na ktorej \u017eijeme? Zemou? Nad t\u00fdm, ak\u00e1 je vlastne ve\u013ek\u00e1 a alebo ko\u013eko v\u00e1\u017ei? Alebo \u010di s\u00fa zatmenia Slnka aj na in\u00fdch plan\u00e9tach? Alebo pre\u010do m\u00e1me prestupn\u00fd rok?<\/p>\n

Pre v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed sa chc\u00fa dozvedie\u0165 nie\u010do nov\u00e9, sme pripravili 21 zauj\u00edmav\u00fdch faktov o na\u0161ej fantastickej plan\u00e9te.<\/p>\n

    \n
  1. Zem pod\u013ea odhadov v\u00e1\u017ei takmer 6 septili\u00f3nov kilogramov, a to \u010d\u00edslo vyzer\u00e1 mimoriadne: 5 974 000 000 000 000 000 000 000 kilogramov. Pre zauj\u00edmavos\u0165, to je asi tak 55 trili\u00f3nov modr\u00fdch ve\u013er\u00fdb, naj\u0165a\u017e\u0161\u00edch zvierat na plan\u00e9te.<\/li>\n
  2. Na rozdiel od v\u0161eobecn\u00e9ho presved\u010denia, dokon\u010denie jednej rot\u00e1cie Zemi netrv\u00e1 presne 24 hod\u00edn, ale 23 hod\u00edn, 56 min\u00fat a 4 sekundy – astron\u00f3movia to naz\u00fdvaj\u00fa hviezdny alebo siderick\u00fd de\u0148.<\/li>\n
  3. Rok na Zemi nem\u00e1 presne 365 dn\u00ed, 365,2564 d\u0148a. Ka\u017ed\u00fd rok sa teda nazbiera o 0,2564 d\u0148a viac, \u010do je d\u00f4vod, pre\u010do sa raz za \u0161tyri roky prid\u00e1va jeden de\u0148 k febru\u00e1ru – tak\u00fdto rok naz\u00fdvame prestupn\u00fd.<\/li>\n
  4. Rot\u00e1cia Zeme sa postupne spoma\u013euje. Spoma\u013euje sa v\u0161ak tak pomaly (pribli\u017ene 17 milisek\u00fand za sto rokov), \u017ee potrv\u00e1 asi 140 mili\u00f3nov rokov, k\u00fdm de\u0148 na Zemi potrv\u00e1 25 hod\u00edn.<\/li>\n
  5. Zauj\u00edmalo v\u00e1s niekedy, pre\u010do \u013eudia naz\u00fdvaj\u00fa Zem modrou plan\u00e9tou? Je to preto, \u017ee 70% zemsk\u00e9ho povrchu je pokryt\u00fdch vodou a z jedn\u00e9ho poh\u013eadu na Tich\u00fd oce\u00e1n dokonca vyzer\u00e1, \u017ee ju tvor\u00ed voda prakticky cel\u00fa:\n<\/li>\n
  6. Zo 70% vody pokr\u00fdvaj\u00facej Zem s\u00fa iba 3% pitnej, \u010fal\u0161\u00edch 97% je slan\u00e1 nepitn\u00e1 voda.<\/li>\n
  7. Z celkovo 3% pitnej vody na Zemi je sa viac ako 2% nach\u00e1dza v \u013eadov\u00fdch vrstv\u00e1ch a \u013eadovcoch a v jazer\u00e1ch a riekach je to menej ako jedno percento.<\/li>\n
  8. Zem je v\u010faka svojmu vodn\u00e9mu povrchu v\u00fdborn\u00fdm vesm\u00edrnym zrkadlom a je ju preto vidie\u0165 do obrovsk\u00fdch vzdialenost\u00ed presahuj\u00facich vidite\u013enos\u0165 ostatn\u00fdch plan\u00e9t.<\/li>\n
  9. Zem sa sklad\u00e1 z 3 r\u00f4znych vrstiev: K\u00f4ra, pl\u00e1\u0161\u0165 a jadro. A ka\u017ed\u00e1 z t\u00fdchto troch r\u00f4znych vrstiev je zlo\u017een\u00e1 z r\u00f4znych prvkov.<\/li>\n
  10. Chemick\u00e9 zlo\u017eenie zemskej k\u00f4ry a pomer hmotnost\u00ed jednotliv\u00fdch prvkov sa l\u00ed\u0161ia v z\u00e1vislosti od toho, \u010di sa jedn\u00e1 o kontinent\u00e1lnu alebo oce\u00e1nsku k\u00f4ru. Spriemerovane v\u0161ak vych\u00e1dza, \u017ee a\u017e 46% z jej celkovej hmotnosti je tvoren\u00fdch kysl\u00edkom, z 27,8% krem\u00edkom, 8,1% hlin\u00edkom, 5,0% \u017eelezom, 3,6% v\u00e1pnikom<\/li>\n
  11. Vonkaj\u0161ia vrstva jadra Zeme je pova\u017eovan\u00e1 za kvapaln\u00fa, zatia\u013e \u010do vn\u00fatorn\u00e1 vrstva jadra je pova\u017eovan\u00e1 za pevn\u00fa l\u00e1tku hor\u00facu ako Slnko!<\/li>\n
  12. Zem je jedinou plan\u00e9tou v na\u0161ej slne\u010dnej s\u00fastave, ktor\u00e1 nie je pomenovan\u00e1 ani po gr\u00e9ckom ani po r\u00edmskom bohu. N\u00e1zov Zem poch\u00e1dza z kombin\u00e1cie starej angli\u010dtiny a germ\u00e1n\u010diny a je odvoden\u00fd od v\u00fdrazov \u201eeor (th) e\u201c a \u201eertha\u201c, \u010do znamen\u00e1 \u201ezem\u201c.<\/li>\n
  13. Zem je jedinou plan\u00e9tou v na\u0161ej slne\u010dnej s\u00fastave, ktor\u00e1 m\u00e1 vodu vo v\u0161etk\u00fdch troch svojich form\u00e1ch (kvapalina, pevn\u00e9 skupenstvo a plyn).<\/li>\n
  14. A\u017e jedna tretina povrchu Zeme je \u010diasto\u010dne alebo \u00faplne pust\u00e1.<\/li>\n
  15. Zem je zasiahnut\u00e1 bleskom 100-kr\u00e1t za sekundu – to je 8,6 mili\u00f3na -kr\u00e1t za de\u0148!<\/li>\n
  16. Zem je jedin\u00fdm miestom v na\u0161ej slne\u010dnej s\u00fastave, kde m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 k zatmeniu Slnka – to preto, \u017ee ho zakr\u00fdva Mesiac, ktor\u00fd je zhodou okolnost\u00ed tak ve\u013ek\u00fd a vzdialen\u00fd od Slnka a Zeme, \u017ee sa ich disky dokonale prekr\u00fdvaj\u00fa.<\/li>\n
  17. Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Spojen\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva je z\u00e1konn\u00fdm vlastn\u00edkom jednej \u0161estiny zemsk\u00e9ho povrchu!<\/li>\n
  18. Zem v skuto\u010dnosti nem\u00e1 gu\u013eat\u00fd tvar – je geoidn\u00e1. Je to preto, \u017ee zaoblen\u00fd tvar m\u00e1 mierne vydutie smerom k rovn\u00edku, \u010do je sp\u00f4soben\u00e9 rot\u00e1ciou Zeme. Ak ste ale na internete videli tento sl\u00e1vny obr\u00e1zok, vedzte, \u017ee to nie je skuto\u010dn\u00fd tvar Zeme, ale iba vizu\u00e1lna interpret\u00e1cia rozdielov v gravit\u00e1cii<\/strong> zverejnen\u00e1 v r\u00e1mci projektu GRACE od NASA:\n<\/li>\n
  19. Aj ke\u010f \u017eivot (ako ho pozn\u00e1me) existuje na Zemi iba 150 – 200 mili\u00f3nov rokov, predpoklad\u00e1 sa, \u017ee samotn\u00e1 Zem je star\u00e1 asi 4,5 miliardy rokov.<\/li>\n
  20. Zem je naklonen\u00e1 na zhruba na 66 stup\u0148ov, \u010do je d\u00f4vod, pre\u010do m\u00e1me ro\u010dn\u00e9 obdobia. Pri \u010dasti obehu okolo Slnka je k nemu viac naklonen\u00e1 jedna strana, pri inej \u010dasti obehu zasa in\u00e1 strana.<\/li>\n
  21. Priemer Zeme je\u00a0 12 742 kilometrov. Je to v\u0161ak iba priemern\u00e9 \u010d\u00edslo, preto\u017ee zatia\u013e \u010do na niektor\u00fdch miestach na plan\u00e9te s\u00fa oce\u00e1nske dn\u00e1, na in\u00fdch hory. Pre zauj\u00edmavos\u0165, priemern\u00fd priemer Marsu je 6 779 km a Mesiaca 3 474 km.<\/li>\n<\/ol>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    Zamysleli ste sa niekedy nad plan\u00e9tou, na ktorej \u017eijeme? Zemou? Nad t\u00fdm, ak\u00e1 je vlastne ve\u013ek\u00e1 a alebo ko\u013eko v\u00e1\u017ei? Alebo \u010di s\u00fa zatmenia Slnka<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6666","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6666","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6666"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6666\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6666"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6666"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6666"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}