{"id":6834,"date":"2021-04-20T00:00:00","date_gmt":"2021-04-19T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/na-vianoce-teplo-a-na-velku-noc-zima-co-je-pricinou\/"},"modified":"2021-04-20T00:00:00","modified_gmt":"2021-04-19T23:00:00","slug":"na-vianoce-teplo-a-na-velku-noc-zima-co-je-pricinou","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/na-vianoce-teplo-a-na-velku-noc-zima-co-je-pricinou\/","title":{"rendered":"Na Vianoce teplo a na Ve\u013ek\u00fa noc zima&#8230; \u010co je pr\u00ed\u010dinou?"},"content":{"rendered":"<p>V\u0161etci sme si v\u0161imli za posledn\u00e9 roky, \u017ee zima trv\u00e1 dlh\u0161ie, ne\u017e to bolo kedysi. <strong>Let\u00e1 s\u00fa pr\u00edli\u0161 hor\u00face<\/strong> s da\u017e\u010fov\u00fdmi b\u00farkami, ktor\u00e9 s\u00fa z roka na rok \u010doraz silnej\u0161ie a \u010dasto aj nebezpe\u010dnej\u0161ie.<\/p>\n<p>Pozn\u00e1me na\u0161u pranostiku, \u017ee Martin chod\u00ed na bielom koni. Martinovia oslavuj\u00fa meniny 11. novembra, \u010do v minulosti u\u017e znamenalo aj pr\u00edchod chladn\u00e9ho po\u010dasia a sneh u\u017e od toho d\u0148a, nikoho neprekvapil. Dnes, sme svedkami toho, \u017ee \u010dasto aj <strong>Vianoce oslavujeme bez snehu<\/strong>. U\u017e nie s\u00fa tak\u00e9 kr\u00e1sne idilick\u00e9 ako kedysi, ke\u010f sme boli deti.<\/p>\n<p>V s\u00fa\u010dasnosti, poriadne sne\u017e\u00ed a\u017e v janu\u00e1ri a neraz n\u00e1s vie prekvapi\u0165 aj v apr\u00edli, ako je to pr\u00edkladom tuhto roku. Na Ve\u013ek\u00fa noc sme mali po\u010dasie, ak\u00e9 o\u010dak\u00e1vame na za\u010diatku zimn\u00e9ho obdobia. Ve\u013ek\u00e9 premeny tepl\u00f4t, zo d\u0148a na de\u0148, sp\u00f4sobuju to, \u017ee u\u017e m\u00e1me pocit, \u017ee existuj\u00fa <strong>iba dve ro\u010dn\u00e9 obdobia<\/strong>. Akoby jar a jese\u0148 v\u00f4bec nepri\u0161li, ale z letn\u00fdch tri\u010diek sa hne\u010f prezliekame do zimn\u00fdch b\u00fand.<\/p>\n<p><strong>Pre\u010do sa toto deje? \u010co zapr\u00ed\u010di\u0148uje tieto zmeny a ak\u00e9 s\u00fa mo\u017en\u00e9 n\u00e1sledky<\/strong>?\u00a0<strong>Je glob\u00e1lne otep\u013eovanie hrozbou tohto storo\u010dia?<\/strong><\/p>\n<h2>Pr\u00ed\u010diny<\/h2>\n<p><strong>Hlavnou pr\u00ed\u010dinou t\u00fdchto javov s\u00fa klimatick\u00e9 zmeny<\/strong>. Ke\u010f povieme klimatick\u00e9 zmeny, t\u00fdm m\u00e1me na mysli pr\u00e1ve <strong>glob\u00e1lne otep\u013eovanie<\/strong>.<\/p>\n<p>Glob\u00e1lne otep\u013eovanie znamen\u00e1, \u017ee sa zvy\u0161uje priemern\u00e1 teplota Zeme, \u010do v bud\u00facnosti m\u00f4\u017ee ma\u0165 smrte\u013en\u00e9 n\u00e1sledky pre ka\u017ed\u00fd ekosyst\u00e9m, vr\u00e1tane \u010dloveka. Zmeny kl\u00edmy u\u017e teraz maj\u00fa v\u00e1\u017ene d\u00f4sledky na n\u00e1s, ale aj na \u017eivotn\u00e9 prostredie. Tie d\u00f4sledky s\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou negat\u00edvneho charakteru a preto je nevyhnutn\u00e9 sa touto t\u00e9mou zaobera\u0165.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Pre\u010do prebieha glob\u00e1lne otep\u013eovanie?<\/h3>\n<p>Pod pojmom glob\u00e1lne otep\u013eovanie si v\u00e4\u010d\u0161ina z n\u00e1s predstav\u00ed, \u017ee Slnko je \u010doraz silnej\u0161ie a preto je aj Zem hor\u00facej\u0161ia, \u010do n\u00e1sledne zapr\u00ed\u010di\u0148uje topenie pol\u00e1rnych \u013eadovcov a celkovo teplej\u0161ie po\u010dasie. Nie je to celkom tak. V skuto\u010dnosti, Slnko svojou aktivitou iba minim\u00e1lne ut\u00fdka na otep\u013eovanie. Faktom ale je, \u017ee od roku 1750 <strong>Slnko nezv\u00fd\u0161ilo svoju priemern\u00fa aktivitu<\/strong> a mno\u017estvo energie ktor\u00e9 od neho dost\u00e1vame.<\/p>\n<p>Taktie\u017e sa uv\u00e1dza, \u017ee aj sope\u010dn\u00e9 erupcie s\u00fa jedn\u00fdm z faktorov na otep\u013eovanie. Toto tvrdenie nebolo vyvr\u00e1ten\u00e9, ale je dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee <strong>Slnko a sopky k otep\u013eovaniu prispievaj\u00fa minim\u00e1lne<\/strong>, a to iba dvomi percentami.<\/p>\n<p>Tak \u010do je hlavnou pr\u00ed\u010dinou tohto javu? <strong>Je to pr\u00e1ve \u013eudsk\u00e1 \u010dinnos\u0165.<\/strong><\/p>\n<p>Po priemyselnej revol\u00facii, sa do ovzdu\u0161ia za\u010dalo dost\u00e1va\u0165 \u010doraz viac oxidu uhli\u010dit\u00e9ho (CO2),\u00a0(o tretinu viac ne\u017e predt\u00fdm), ktor\u00fd pr\u00edroda nedok\u00e1\u017ee absorbova\u0165. Lesy dok\u00e1\u017eu absorbova\u0165 najv\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo CO2, ale v s\u00fa\u010dasnoti lesy ni\u010d\u00edme\u00a0pre po\u013enohospod\u00e1rske potreby a chov hospod\u00e1rskych zvierat. Zvy\u0161n\u00fd plyn nar\u00fa\u0161a rovnov\u00e1hu na Zemi.<\/p>\n<p><strong>Oxid uhli\u010dit\u00fd<\/strong> je jeden s tzv. <strong>sklen\u00edkov\u00fdch plynov<\/strong>. Sklen\u00edkov\u00e9 plyny zachyt\u00e1vaju teplo vych\u00e1dzaj\u00face zo Zemi a blokuj\u00fa jeho \u00fanik do vesm\u00edru. T\u00fdmto sp\u00f4sobom nast\u00e1va <strong>zv\u00fd\u0161enie sklen\u00edkov\u00e9ho efektu<\/strong>, ktor\u00fd je vlastne hlavnou pr\u00ed\u010dinou glob\u00e1lneho otep\u013eovania.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h2>N\u00e1sledky glob\u00e1lneho otep\u013eovania<\/h2>\n<p>Glob\u00e1lne otep\u013eovanie nem\u00e1 vplyv len na \u010dloveka. Od za\u010diatku minul\u00e9ho storo\u010dia, sa na svete stalo <strong>viac ako 30 000 pr\u00edrodn\u00fdch katastrof<\/strong>.<\/p>\n<p>Topen\u00edm pol\u00e1rnych \u013eadovcov <strong>hladina oc\u00e1nov v\u00fdrazne st\u00fapla<\/strong> (v priemere o 19cm). Oce\u00e1ny vstreb\u00e1vaj\u00fa zhruba \u0161tvrtinu CO2 a dok\u00e1\u017eu pohlti\u0165 a\u017e 90% nadbyto\u010dn\u00e9ho tepla. Toto v\u0161ak men\u00ed ich chemick\u00fa \u0161trukt\u00faru, \u010do m\u00e1 negat\u00edvny dopad na \u017eivo\u010d\u00edchy \u017eij\u00face v oce\u00e1noch a moriach.<\/p>\n<p>Taktie\u017e, za n\u00e1sledky glob\u00e1lneho otep\u013eovania pova\u017eujeme <strong>r\u00fdchlej\u0161ie vymieranie niektor\u00fdch \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych druhov<\/strong>. Tak\u00fdmto pr\u00edkladom je <strong>vymieranie v\u010del\u00edch komun\u00edt<\/strong>, ktor\u00e9 sa za posledn\u00e9 desa\u0165ro\u010dia zmen\u0161ili o 50% alebo niektor\u00e9 \u00faplne vymreli.<\/p>\n<p>V neposlednom rade, jedn\u00fdm z n\u00e1sledkov otep\u013eovania s\u00fa <strong>extr\u00e9my po\u010dasia<\/strong>. Zaznamen\u00e1vame rekordy vysokej a n\u00edzkej teploty, ve\u013ek\u00e9 hor\u00fa\u010davy, such\u00e1, n\u00e1sledne b\u00farky, hurik\u00e1ny, z\u00e1plavy. Z t\u00fdchto extr\u00e9mov sa objavuj\u00fa aj zdravotn\u00e9 probl\u00e9my u \u013eud\u00ed.<\/p>\n<p><strong>Glob\u00e1lne otep\u013eovanie je najv\u00e4\u010d\u0161ia hrozba 21. storo\u010dia.<\/strong> O\u010dak\u00e1va sa \u017ee hladiny oce\u00e1nov bud\u00fa narasta\u0165, \u010do bude pr\u00ed\u010dinou na zaplavenie mnoh\u00fdch miest. Letn\u00e9 teploty bud\u00fa st\u00fapa\u0165, t\u00fdm bude zn\u00ed\u017een\u00e1 vlhkos\u0165 p\u00f4dy a samozrejme aj jej plodnos\u0165. Mnoh\u00e9 \u017eivo\u010d\u00ed\u0161ne druhy nedok\u00e1\u017eu pre\u017ei\u0165 v zmenenom prostred\u00ed. V nepriazniv\u00fdch podmienk\u00e1ch, vzniknut\u00fdch klimatickou zmenou, nedok\u00e1\u017eu \u017ei\u0165 ani \u013eudia a masove bud\u00fa n\u00faten\u00ed op\u00fa\u0161\u0165a\u0165 svoje domovy. V d\u00f4sledku zne\u0161istenia ovzdu\u0161ia bud\u00fa alergie, astma a infekcie ve\u013emi \u010dast\u00fdmi ochoreniami, v porovnan\u00ed so s\u00fa\u010dasn\u00fdm stavom.<\/p>\n<p>Tento proces vyzer\u00e1 ako nezvratn\u00fd. V podstate nezvratn\u00fd naozaj je, ale predsa len sa t\u00e1to zmena kl\u00edmy d\u00e1 spomali\u0165. <strong>Plan\u00e9tu zachr\u00e1nime zn\u00ed\u017een\u00edm emisi\u00ed sklen\u00edkov\u00fdch plynov.<\/strong> Ka\u017ed\u00fd jeden z n\u00e1s sa m\u00f4\u017ee podie\u013ea\u0165 na zachr\u00e1nen\u00ed na\u0161ej Zeme t\u00fdm, \u017ee zn\u00ed\u017eime svoju uhl\u00edkov\u00fa stopu. Bu\u010fme zodpovednej\u0161\u00ed a chr\u00e1\u0148me si svoju plan\u00e9tu!<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Zdroje: finreport.sk, ecohero.sk, nrdc.org<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V\u0161etci sme si v\u0161imli za posledn\u00e9 roky, \u017ee zima trv\u00e1 dlh\u0161ie, ne\u017e to bolo kedysi. Let\u00e1 s\u00fa pr\u00edli\u0161 hor\u00face s da\u017e\u010fov\u00fdmi b\u00farkami, ktor\u00e9 s\u00fa z<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6834","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6834","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6834"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6834\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6834"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6834"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6834"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}