{"id":6844,"date":"2021-04-26T00:00:00","date_gmt":"2021-04-25T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/zabudnute-technologie-minulosti\/"},"modified":"2021-04-26T00:00:00","modified_gmt":"2021-04-25T23:00:00","slug":"zabudnute-technologie-minulosti","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/zabudnute-technologie-minulosti\/","title":{"rendered":"Zabudnut\u00e9 technol\u00f3gie minulosti"},"content":{"rendered":"Gr\u00e9cky ohe\u0148 v minulosti zdroj: Joe.art\n<h3>Gr\u00e9cky ohe\u0148<\/h3>\n<p>Gr\u00e9cky ohe\u0148, ktor\u00fd bol v podstate primit\u00edvnou formou Napalma, poch\u00e1dza z Gr\u00e9cka, ale s ve\u013ek\u00fdm \u00faspechom sa t\u00e1to technol\u00f3gia pou\u017e\u00edvala v n\u00e1morn\u00fdch bitk\u00e1ch \u010dias Byzantskej r\u00ed\u0161e. \u00daspe\u0161n\u00fd bol kv\u00f4li tomu, lebo dok\u00e1zal nielen pl\u00e1va\u0165 na vrchu vody, ale bolo skoro nemo\u017en\u00e9 ho uhasi\u0165 pou\u017eit\u00edm vody. Tajomstv\u00e1 v\u00fdroby a nasadenia tejto technol\u00f3gie boli tak pr\u00edsne str\u00e1\u017een\u00e9, \u017ee si ani dnes nie sme ist\u00ed, ako ohe\u0148 fungoval. Aj ke\u010f st\u00e1le nevieme, ako vznikol, predpoklad\u00e1 sa, \u017ee skladovac\u00ed syst\u00e9m zohr\u00e1val pri jeho zapa\u013eovan\u00ed a funk\u010dnosti obrovsk\u00fa \u00falohu.<\/p>\n Vyobrazenie r\u00edmskej mince\n<h3>Silphium<\/h3>\n<p>Tento straten\u00fd rod rastliny feniklu sa v r\u00edmskych dob\u00e1ch pou\u017e\u00edval ako liek na kontrolu pri p\u00f4rode, ale aj na lie\u010denie be\u017en\u00fdch chor\u00f4b. T\u00e1to rastlina r\u00e1stla iba pozd\u013a\u017e dne\u0161n\u00e9ho pobre\u017eia L\u00edbye. Ve\u013emi r\u00fdchlo sa stala jedn\u00fdm z najcennej\u0161\u00edch materi\u00e1lov v starovekom svete. Bola nielen \u0161iroko pou\u017e\u00edvan\u00e1, ale bola dokonca vyobrazen\u00e1 aj na minciach ktor\u00e9 pou\u017e\u00edvali Rimania.<\/p>\n<p>\u0160pekuluje sa, \u017ee s t\u00fdm, \u017ee t\u00e1to rastlina rastie iba v malej \u010dasti sveta. So zvy\u0161uj\u00facim sa dopytom bola pravdepodobne nadmerne pou\u017e\u00edvan\u00e1 a dnes u\u017e ju nie je mo\u017en\u00e9 nikde n\u00e1js\u0165. Mo\u017eno niekto z v\u00e1s \u010ditate\u013eov raz znovu objav\u00ed tento klenot, ktor\u00fd sa stratil pred tis\u00edckami rokov.<\/p>\n<h3>Flexibiln\u00e9 sklo<\/h3>\n<p>O pru\u017enom skle, ktor\u00e9 sa \u00fadajne vyr\u00e1balo za vl\u00e1dy Tiberia Caesara v R\u00edmskej r\u00ed\u0161i, sa d\u00e1 overi\u0165 len ve\u013emi m\u00e1lo. Existuj\u00fa v\u0161ak ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 historick\u00e9 anekdoty, ktor\u00e9 tejto povesti m\u00f4\u017eu doda\u0165 d\u00f4veryhodnos\u0165. Podobn\u00e9 technol\u00f3gie funguj\u00fa aj dnes, ale je zauj\u00edmav\u00e9 \u017ee flexibiln\u00e9 sklo \u00fadajne existovalo aj \u010faleko v minulosti.<\/p>\n<p>Tieto pr\u00edbehy zobrazuj\u00fa skl\u00e1ra, ktor\u00fd predlo\u017eil sklenen\u00fa n\u00e1dobu (v \u010dom sa t\u00e1to n\u00e1doba od in\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed l\u00ed\u0161i) cis\u00e1rovi, ktor\u00fd si ju prezrel. Vr\u00e1til ju skl\u00e1rovi, ktor\u00fd ju pohotovo odhodil na zem. Ten ju vzal zo zeme a uk\u00e1zal cis\u00e1rovi nerozbit\u00fd poh\u00e1r ktor\u00fd bol v celku. Teraz by ste si mysleli, \u017ee tak\u00e9to technol\u00f3gie bud\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9. V obave, \u017ee tento nov\u00fd materi\u00e1l znehodnot\u00ed zlato, striebro a \u010fal\u0161ie drah\u00e9 kovy, cis\u00e1r zabezpe\u010dil, aby nikto nezistil ako sa tak\u00e9to flexibiln\u00e9 sklo vyr\u00e1ba.<\/p>\n<p>Aj ke\u010f je to zdanlivo nemo\u017en\u00e9, zd\u00e1 sa, \u017ee tento pr\u00edbeh m\u00f4\u017ee ma\u0165 ur\u010dit\u00fa vierohodnos\u0165. Pod\u013ea \u0161pekul\u00e1ci\u00ed, ak by r\u00edmsky skl\u00e1rsky priemysel nejako z\u00edskal kyselinu borit\u00fa alebo borax (obidva z nich s\u00fa pr\u00edrodn\u00fdmi materi\u00e1lmi), kone\u010dn\u00fd produkt by bol relat\u00edvne \u201enerozbitn\u00fd\u201c.<\/p>\n Koloseum v R\u00edme Zdroj: Britannica.com\n<h3>R\u00edmsky bet\u00f3n<\/h3>\n<p>V\u0161imli ste si, \u017ee cesta, ktor\u00e1 bola opraven\u00e1 minul\u00fd rok, sa u\u017e rozpadla? Alebo sn\u00e1\u010f t\u00e1 star\u00e1 drobiv\u00e1 bet\u00f3nov\u00e1 budova \u010dakaj\u00faca na zb\u00faranie? \u010c\u00edm to je, \u017ee sa n\u00e1\u0161 modern\u00fd bet\u00f3n rozpadne v priebehu storo\u010dia, ale r\u00edmsky bet\u00f3n stoj\u00ed u\u017e tis\u00edcro\u010die? Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozdiel je v chemickom zlo\u017een\u00ed.<\/p>\n<p>R\u00edmsky bet\u00f3n obsahoval vysok\u00e9 mno\u017estvo vulkanickej horniny a v\u00e1pna a po zaveden\u00ed morskej vody by sp\u00f4sobil reakciu medzi pr\u00edsadami a vytvoril neuverite\u013ene siln\u00fa reakciu. N\u00e1\u0161 modern\u00fd cement t\u00fato zmes neobsahuje a m\u00e1 \u017eivotnos\u0165 asi 50 rokov, \u010dasto menej, ak je vystaven\u00fd morskej vode.<\/p>\n<p>Aby toho nebolo m\u00e1lo, zd\u00e1 sa, \u017ee \u201er\u00edmska met\u00f3da\u201c v\u00fdroby bet\u00f3nu je omnoho ekologickej\u0161ia a ro\u010dne by do ovzdu\u0161ia vypustila menej oxidu uhli\u010dit\u00e9ho. \u010co viac sa nenau\u010d\u00ed\u0161.<\/p>\n Technologick\u00fd g\u00e9nius minulosti\n<h3>Technol\u00f3gie Nikola Tesly<\/h3>\n<p>Po\u010das svojho \u017eivota vytvoril nieko\u013eko fantastick\u00fdch vyn\u00e1lezov a jeho technol\u00f3gie pou\u017e\u00edvam dodnes. Od striedav\u00e9ho motora a\u017e po skuto\u010dn\u00e9 \u017eiv\u00e9 uk\u00e1\u017eky bezdr\u00f4tov\u00e9ho prenosu energie v jeho laborat\u00f3rnom prostred\u00ed. Samozrejme, existuj\u00fa aj technol\u00f3gie ktor\u00e9 pozn\u00e1me mnoh\u00fd dodnes, ale Tesla toho vyna\u0161iel omnoho viac. Jeden z jeho menej zn\u00e1mych patentov v\u0161ak odkazuje na nie\u010do, \u010do sa m\u00f4\u017ee javi\u0165 ako ve\u013emi zn\u00e1me a v posledn\u00fdch rokoch si z\u00edskalo popularitu.<\/p>\n<p>Tesla ju vyslovene nenaz\u00fdval ako \u201edron\u201c, ale v novembri 1898 vymyslel bezpilotn\u00e9 vozidl\u00e1 a patentoval si my\u0161lienku \u201epr\u00edstroja na riadenie mechanizmu pohybu vozidiel\u201c. Tesla si predstavoval nap\u00e1janie tohto zariadenia elektrick\u00fdmi vlnami, a hoci neuviedol ich menom, mal v skuto\u010dnosti pravdu v pou\u017e\u00edvan\u00ed r\u00e1diov\u00fdch v\u013an na bezdr\u00f4tov\u00e9 ovl\u00e1danie.<\/p>\n<p>Tesla je presved\u010den\u00fd o ni\u010divom potenci\u00e1li bezpilotn\u00fdch vozidiel a vo svojom patente uviedol: \u201e&#8230; z d\u00f4vodu svojej istej a neobmedzenej ni\u010divosti bude ma\u0165 tendenciu vytv\u00e1ra\u0165 a udr\u017eiava\u0165 trval\u00fd mier medzi n\u00e1rodmi.\u201c<br \/>\nPrv\u00fd \u201evojnov\u00fd dron\u201c, Kettering Bug, bol vytvoren\u00fd po\u010das 1. svetovej vojny, bol v\u0161ak prinajlep\u0161om nespo\u013eahliv\u00fd a bol dokon\u010den\u00fd pr\u00edli\u0161 neskoro na to, aby sa mohol do vojny zapoji\u0165.<\/p>\n<p>De\u0161trukt\u00edvny potenci\u00e1l, na ktor\u00fd sa spolo\u010dnos\u0165 Tesla odvol\u00e1vala, nebol realizovan\u00fd takmer \u010fal\u0161ie storo\u010die a v s\u00fa\u010dasnosti sa v tejto kapacite vyu\u017e\u00edva iba na vedenie vojen a udr\u017eiavanie mieru. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee sta\u010dila ove\u013ea hr\u00f4zostra\u0161nej\u0161ia a de\u0161trukt\u00edvnej\u0161ia zbra\u0148, aby sa ve\u013emoci neh\u00e1dali medzi sebou, a nebol to dizajn spolo\u010dnosti Tesla. Die\u0165a z projektu na Manhattane, at\u00f3mov\u00e1 bomba.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Gr\u00e9cky ohe\u0148 Gr\u00e9cky ohe\u0148, ktor\u00fd bol v podstate primit\u00edvnou formou Napalma, poch\u00e1dza z Gr\u00e9cka, ale s ve\u013ek\u00fdm \u00faspechom sa t\u00e1to technol\u00f3gia pou\u017e\u00edvala v n\u00e1morn\u00fdch bitk\u00e1ch<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6844","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6844","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6844"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6844\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6844"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6844"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6844"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}