{"id":6893,"date":"2021-06-09T00:00:00","date_gmt":"2021-06-08T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/top-5-najdrahsich-obrazov-sveta-ktory-je-prvy\/"},"modified":"2021-06-09T00:00:00","modified_gmt":"2021-06-08T23:00:00","slug":"top-5-najdrahsich-obrazov-sveta-ktory-je-prvy","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/top-5-najdrahsich-obrazov-sveta-ktory-je-prvy\/","title":{"rendered":"Top 5 najdrah\u0161\u00edch obrazov sveta: Ktor\u00fd je prv\u00fd?"},"content":{"rendered":"<p>Niet poch\u00fdb o tom, \u017ee ve\u013ea \u013eud\u00ed by s\u00fahlasilo s t\u00fdm, \u017ee <strong>v\u00e4\u010d\u0161ina umeleck\u00fd diel<\/strong> a obrazov v m\u00faze\u00e1ch a s\u00fakromn\u00fdch zbierkach po celom svete je na nezaplatenie. T\u00fdm, \u017ee je obraz jedine\u010dn\u00fd, je dos\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9 ho ohodnoti\u0165.<\/p>\n<p>Takmer ka\u017ed\u00fd de\u0148 sa umenie kupuje a pred\u00e1va, \u010dasto za tak\u00fa cenu ktor\u00fa si v\u00e4\u010d\u0161ina nem\u00f4\u017ee dovoli\u0165. V \u010dl\u00e1nku sme si pripravili umeleck\u00e9 diela &#8211; od <strong>star\u00fdch a\u017e po s\u00fa\u010dasn\u00e9<\/strong> &#8211; ktor\u00e9 nikto nem\u00f4\u017ee poprie\u0165, \u017ee patria k najdrah\u0161\u00edm na svete.<\/p>\n<h3>Salvator Mundi &#8211; Leonardo Da Vinci &#8211; 375 mil. \u20ac<\/h3>\n Zdroj: Gettyimages\n<p>Najdrah\u0161ia ma\u013eba, ktor\u00e1 sa kedy predala, sa <strong>predala v roku 2017 za 375 mil. eur.<\/strong> V novembri 2017 bol predan\u00fd v aukcii nezn\u00e1memu kupcovi. Nesk\u00f4r sa uk\u00e1zalo, \u017ee je n\u00edm Bader bin Abdullah bin Mohammed bin Farhan al-Saud &#8211; saudsk\u00fd princ zo vzdialenej vetvy kr\u00e1\u013eovskej rodiny, ktor\u00fd nem\u00e1 \u017eiadnu hist\u00f3riu ako <strong>zberate\u013e umenia a \u017eiadny verejne zn\u00e1my<\/strong> zdroj ve\u013ek\u00e9ho bohatstva. Odkia\u013e nabral finan\u010dn\u00e9 prostriedky na k\u00fapu tohto diela, je z\u00e1hadou pre mnoh\u00fdch dodnes.<\/p>\n<h3>Mona Lisa &#8211; Leonardo Da Vinci &#8211; 600 (83 mil.) \u20ac<\/h3>\n Mona Lisa zdroj: culturetrip.com\n<p>V\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed by pravdepodobne s\u00fahlasila s t\u00fdm, \u017ee <strong>Mona Lisa, ktor\u00fa nama\u013eoval zn\u00e1my renesan\u010dn\u00fd umelec\u00a0 Leonardo da Vinci<\/strong>, je na nezaplatenie. Stanovi\u0165 cenu za majstrovsk\u00e9 dielo tohto kalibru je takmer nemo\u017en\u00e9. V roku 1962 bola v\u0161ak <strong>Mona Lisa poisten\u00e1 na 83 mil. eur<\/strong>, \u010do bolo v tom \u010dase najvy\u0161\u0161ie maximum. V dne\u0161nej dobe by to bolo takmer 600 mil. \u20ac.<\/p>\n<p>Z Mona Lisy by sa tak stala ve\u013emi \u013eahko najdrah\u0161ia ma\u013eba sveta. Ako jeden z najsl\u00e1vnej\u0161\u00edch obrazov, Mona Lisa, je kr\u00e1snym portr\u00e9tom, o ktorom sa ver\u00ed, \u017ee je to <strong>Lisa Gherardini, man\u017eelka florentsk\u00e9ho obchodn\u00edka<\/strong> s odevmi Francesco del Giocondo. Kv\u00f4li svojej neocenite\u013enosti je t\u00fato ma\u013ebu mo\u017en\u00e9 spozna\u0165 jedine n\u00e1v\u0161tevou par\u00ed\u017eskeho m\u00fazea Louvre &#8211; ale pod\u013ea ohlasov by ste mali by\u0165 pripraven\u00ed na ve\u013ek\u00e9 davy.<\/p>\n<h3>Interchange &#8211; Willem De Kooning &#8211; 416 mil. \u20ac<\/h3>\n Interchange &#8211; William de Kooning zdroj: pinimg.com\n<p>Na jese\u0148 v roku 2015 k\u00fapil <strong>Gen Griffin, investor v investi\u010dnom fonde<\/strong>, dva obrazy od Davida Geffena. Geffen bol \u00faspe\u0161n\u00fd podnikate\u013e, ktor\u00fd bol zn\u00e1my neust\u00e1lym nosen\u00edm klob\u00fakov. Od producenta po v\u00fdkonn\u00e9ho riadite\u013ea filmov\u00e9ho \u0161t\u00fadia, za celkov\u00fa sumu 416 mil. eur. Jeden z obrazov bol obraz z roku 1955 od Willema De Kooninga, s n\u00e1zvom Interchange.<\/p>\n<p>Pod\u013ea zdrojov bola cena jednej abstraktnej expresionistickej ma\u013eby 250 mil. eur. Bohu\u017eia\u013e, ve\u013ea diel so s\u00fakromn\u00fdmi <strong>kupuj\u00facimi \u010dasto putuje do s\u00fakromn\u00fdch zbierok<\/strong>, \u010do vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov znemo\u017e\u0148uje pr\u00edstup verejnosti. Gen Griffin sa ale rozhodol inak a po k\u00fape obrazu sa rozhodol ho vypo\u017ei\u010da\u0165 m\u00fazeu v Chicagu, aby si tento obraz mohol pozrie\u0165 ka\u017ed\u00fd. \u0160lachetn\u00e9, \u010do poviete?<\/p>\n<h3 class=\"Textstyled__Text-zyj2x0-0 header__StyledH2-sc-1pwlzp1-0 bjyrzA UPdxn\">Nafea Faa Ipoipo (Kedy sa so mnou o\u017een\u00ed\u0161?) \u2014 Paul Gauguin &#8211; 250 mil. \u20ac<\/h3>\n Obraz Kedy sa so mnou o\u017een\u00ed\u0161? zdroj: wikipedia.com\n<p>P\u00edsal sa rok 1891 a bolo to prv\u00fdkr\u00e1t, <strong>\u010do Paul Gauguin vycestoval na Tahiti<\/strong>. Tam za\u010dal svoje milostn\u00e9 potulky po krajine s miestnymi \u017eenami. Ako in\u0161pir\u00e1ciu pre mnoh\u00fdch modern\u00fdch umelcov Gauguin nama\u013eoval post impresionistick\u00fa Nafea Faa Ipoipo (Kedy sa so mnou o\u017een\u00ed\u0161?) v roku 1892. Zobrazuje dve \u017eeny sediace medzi farebnou zlatou, zelenou a modrou krajinou.<\/p>\n<p>Umeleck\u00e9 dielo sa predalo v roku 2015 na s\u00fakromnej aukcii. <strong>Bolo to za pribli\u017ene 250 mil. eur<\/strong>, \u010do toto dielo sp\u00e1ja s dielom Interchange ako najdrah\u0161\u00edm umen\u00edm, ak\u00e9 sa kedy predalo. Aj ke\u010f kupuj\u00faci nie s\u00fa na 100% potvrden\u00ed, mnoh\u00ed v umeleckom svete veria, \u017ee ich teraz vlastn\u00ed katarsk\u00e1 kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 rodina.<\/p>\n<h3 class=\"Textstyled__Text-zyj2x0-0 header__StyledH2-sc-1pwlzp1-0 bjyrzA UPdxn\">Kombin\u00e1cia obrazov hr\u00e1\u010dov kariet \u2014 Paul C\u00e9zanne &#8211; 225 mil. \u20ac<\/h3>\n Hr\u00e1\u010di kariet &#8211; zdroj: 1st.art.gallery.com\n<p>Obraz &#8222;hr\u00e1\u010di kariet&#8220; z rokov 1892-93 je jedn\u00fdm zo s\u00e9rie piatich, ktor\u00e9 po\u010das svojej kari\u00e9ry produkoval neuverite\u013en\u00fd Paul C\u00e9zanne. V\u00e4\u010d\u0161ina z t\u00fdchto obrazov je umiestnen\u00e1 vo svetozn\u00e1mych m\u00fazejn\u00fdch zbierkach. Niektor\u00e9 s\u00fa napr\u00edklad v Mus\u00e9e D\u2019Orsay v<strong> Par\u00ed\u017ei a Courtauld Institute of Art v Lond\u00fdne<\/strong>. Milovn\u00edci umenia po celom svete sa v roku 2012 dozvedeli, \u017ee t\u00e1to konkr\u00e9tna verzia sa s\u00fakromne predala. Stalo sa to v predch\u00e1dzaj\u00facom roku, v roku 2011, za \u00fachvatn\u00fa cenu viac ako 210 mili\u00f3nov eur.<\/p>\n<p>V dne\u0161n\u00fdch peniazoch <strong>to je okolo 225 mili\u00f3nov eur.<\/strong> V tom \u010dase to bol najdrah\u0161\u00ed obraz, ak\u00fd sa kedy predal. Aj ke\u010f sa nepotvrdilo, \u017ee by spom\u00ednan\u00e1 pr\u00e1ca bola v ruk\u00e1ch kr\u00e1\u013eovskej rodiny z Kataru, je potvrden\u00e9, \u017ee tento obraz je v Katare.<\/p>\n<h3>Portr\u00e9ty obrazov Marty Soolmansovej a Oopjena Coppita &#8211; Rembrandta &#8211; 150 mil. \u20ac<\/h3>\n Portr\u00e9ty zdroj: theculturetrip.com\n<p>Portr\u00e9ty <strong>Marty Soolmansa a Oopjena Coppita, ktor\u00e9 nama\u013eoval Rembrandt<\/strong> v roku 1634, boli zak\u00fapen\u00e9 ako p\u00e1r za 150 mil. eur. Preto\u017ee tvorili p\u00e1r, bolo vhodn\u00e9, aby boli v\u017edy vystaven\u00e9 spolu. Ke\u010f sa rodina Rothschildovcov rozhodla preda\u0165 tieto diela, ktor\u00e9 boli na verejnosti ve\u013emi zriedkavo vystaven\u00e9, rozhodli sa tieto obrazy nak\u00fapi\u0165 rovno 2 m\u00faze\u00e1.<\/p>\n<p>Rijksmuseum v Amsterdame a Louvre v Par\u00ed\u017ei spolo\u010dne <strong>k\u00fapili tieto dve diela<\/strong> a bud\u00fa sa strieda\u0165 pri predstavovan\u00ed t\u00fdchto vz\u00e1cnych obrazov.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Niet poch\u00fdb o tom, \u017ee ve\u013ea \u013eud\u00ed by s\u00fahlasilo s t\u00fdm, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina umeleck\u00fd diel a obrazov v m\u00faze\u00e1ch a s\u00fakromn\u00fdch zbierkach po celom svete<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6893","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6893","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6893"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6893\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6893"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6893"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6893"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}