Michelangelo di Lodovico Buonarroti Simoni, zn\u00e1my jednoducho pod svojim krstn\u00fdm menom Michelangelo<\/strong>, bol taliansky maliar, soch\u00e1r, architekt a b\u00e1snik.<\/p>\n Je pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch umelcov talianskej renesancie<\/strong>. Renesan\u010dn\u00ed umelci ho obdivovali a jeden z \u00fastredn\u00fdch obrazov „Stvorenie Adama“ je jedn\u00fdm z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch diel v dejin\u00e1ch umenia.<\/p>\n Obraz „Stvorenie Adama“ zdroj: theverge.com\n Salvador Domingo Felipe Jacinto Dal\u00ed i Dom\u00e8nech bol \u0161panielsky maliar a umelec. Zauj\u00edmal sa taktie\u017e aj o \u0161perky a bol n\u00e1vrh\u00e1rom t\u00fdchto klenotov. Salvador Dal\u00ed patr\u00ed k surrealistom<\/strong>. T\u00edto umelci verili, \u017ee samotn\u00e1 logika nesta\u010d\u00ed, preto sa obr\u00e1tili k podvedomiu a sn\u00edvali v snahe prekro\u010di\u0165 hranice rozumu.<\/p>\n Surrealisti boli ovplyvnen\u00ed my\u0161lienkami Sigmunda Freuda a Dal\u00ed za\u010dal sk\u00fama\u0165 svoje vlastn\u00e9 obavy a fant\u00e1zie a zaznamen\u00e1val ich na pl\u00e1tno do symbolick\u00fdch obrazov v ultrarealistickom, fotografickom \u0161t\u00fdle<\/strong>. Tieto obrazy ozna\u010dil ako \u201eru\u010dne ma\u013eovan\u00e9 vysn\u00edvan\u00e9 fotografie\u201c<\/p>\n Dal\u00edho panova\u010dn\u00e1 m\u00faza zdroj: ipravda.sk\n Johannes Vermeer je holandsk\u00fd maliar zo zlat\u00e9ho veku. V 19. storo\u010d\u00ed ho volali Sfinga z Delftu<\/strong>, preto\u017ee o jeho \u017eivote nebolo zn\u00e1me takmer ni\u010d. Vermeer tie\u017e uprednost\u0148oval nad\u010dasov\u00e9 tlmen\u00e9 momenty.<\/p>\n Vermeerove obrazy, v\u00e4\u010d\u0161inou \u017e\u00e1nrov\u00e9 a nieko\u013eko historick\u00fdch, aleg\u00f3rie alebo mestsk\u00e9 scen\u00e9rie, sa vyzna\u010duj\u00fa jemn\u00fdm pou\u017eit\u00edm farieb a ide\u00e1lnou kompoz\u00edciou. Niekedy pou\u017e\u00edval drah\u00e9 pigmenty a silno uprednost\u0148oval ultramar\u00edn a oloven\u00e9 platne.<\/strong><\/p>\n Ma\u013eby Vermeera zdroj: muz.li\n Claude Oscar Monet bol franc\u00fazsky impresionistick\u00fd maliar. Po prvom vytvoren\u00ed karikat\u00farnych kresieb<\/strong> za\u010dal Monet na radu normansk\u00e9ho maliara Eug\u00e8na Boudina vo veku 24 rokov ma\u013eova\u0165 krajinu pod hol\u00fdm nebom.<\/p>\n Monet ma\u013eoval hlavne krajiny z oblasti, kde \u017eil. V Argenteuil vytvoril sl\u00e1vne pole s makom a v Giverny sc\u00e9ny<\/strong> zo sl\u00e1vnej Monetovej z\u00e1hrady, ktor\u00e1 sa nesk\u00f4r stala turistickou atrakciou. Ve\u013emi ho zaujal japonsk\u00fd dreven\u00fd most v jeho z\u00e1hrade, ktor\u00fd nieko\u013ekokr\u00e1t vyma\u013eoval.<\/p>\n Portr\u00e9t Moneta zdroj: dromedar\n Pablo Picasso bol \u0161panielsky maliar, soch\u00e1r, grafik a n\u00e1vrh\u00e1r \u0161perkov<\/strong>. Bol jedn\u00fdm z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch \u0161panielskych umelcov. V roku 1897 bol realizmus podfarben\u00fd symbolick\u00fdm vplyvom, a to v s\u00e9rii malieb krajiny v neprirodzen\u00fdch fialov\u00fdch a zelen\u00fdch odtie\u0148och.<\/p>\n \u010ealej nasleduje to, \u010do niektor\u00ed naz\u00fdvaj\u00fa jeho modernistick\u00e9 obdobie (1899-1900). Jeho vystavenie tvorbe<\/strong> Rossettiho, Steinlena, Toulouse-Lautreca a Edvarda Muncha v kombin\u00e1cii s obdivom k star\u00fdm majstrom, ako je El Greco, viedlo Picassa k jeho verzii modernizmu.<\/p>\n Picassovo obdobie (od roku 1901 do roku 1904), charakterizovan\u00e9 pochm\u00farnymi ma\u013ebami vytvoren\u00fdmi v modrej a modrozelenej farbe, pr\u00edle\u017eitostne zahrievan\u00fdmi in\u00fdmi farbami<\/strong>, sa za\u010dalo bu\u010f v \u0160panielsku za\u010diatkom roku 1901, alebo v Par\u00ed\u017ei v druhej polovici roka.<\/p>\n Umenie Pabla Picassa\n Rembrandt Harmenszoon van Rijn bol holandsk\u00fd maliar. Je pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch holandsk\u00fdch majstrov 17. storo\u010dia. Rembrandt vytvoril celkovo okolo tristo obrazov a dvetis\u00edc kresieb<\/strong>, pri\u010dom najzn\u00e1mej\u0161\u00edm dielom je De Nachtwacht (No\u010dn\u00e1 hliadka) z roku 1642.<\/p>\n Jeho tvorba patr\u00ed k baroku. Hoci v Taliansku nikdy nebol, umelci z tohto \u0161t\u00e1tu bo v\u00fdrazne ovplyvnili. Jeho pozoruhodn\u00e9 ovl\u00e1danie hry so svetlom a tmou, v ktorej \u010dasto vykres\u013eoval ostr\u00e9 kontrasty, aby div\u00e1ka viedol do predstavenia, viedlo k \u017eiv\u00fdm sc\u00e9nam pln\u00fdm dr\u00e1my<\/strong>.<\/p>\n Autoportr\u00e9t umelca zdroj: avrotros.nl\n Vincent van Gogh bol holandsk\u00fd maliar. Jeho tvorba spad\u00e1 do obdobia postimpresionizmu, umeleck\u00e9ho hnutie, ktor\u00e9 bolo n\u00e1stupcom impresionizmu dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia. Van Goghov vplyv na expresionizmus a rann\u00fa abstrakciu bol obrovsk\u00fd<\/strong> a je mo\u017en\u00e9 ho vidie\u0165 v mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch aspektoch umenia dvadsiateho storo\u010dia.<\/p>\n Van Gogh je dnes pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z ve\u013ek\u00fdch maliarov 19. storo\u010dia<\/strong>. Toto uznanie v\u0161ak pri\u0161lo neskoro. Po\u010das jeho \u017eivota sa pravdepodobne predal iba jeden obraz: \u201e\u010cerven\u00e1 vinica\u201c.<\/p>\n Obraz „\u010cerven\u00e1 vinica“ zdroj: vangoghstudio.com\n Leonardo da Vinci bol renesan\u010dn\u00fdm architektom, vyn\u00e1lezcom, in\u017einierom, filozofom, fyzikom, chemikom, soch\u00e1rom, spisovate\u013eom, maliarom a skladate\u013eom z Florentskej republik<\/strong>y. Je pova\u017eovan\u00fd za u\u010debnicov\u00fd pr\u00edklad renesan\u010dn\u00e9ho ide\u00e1lu maliara. Ostatn\u00ed umelci ho obdivovali.<\/p>\n Najdrah\u0161ia ma\u013eba sveta „Salvador Mundi“ zdroj: smedata.sk\n Zachovalo sa iba sedemn\u00e1s\u0165 z jeho skvel\u00fdch obrazov. V\u00e4\u010d\u0161ina jeho kresieb je ulo\u017een\u00e1 v Kr\u00e1\u013eovskej zbierke na hrade Windsor v Anglicku. Tie s\u00fa majetkom kr\u00e1\u013eovnej Al\u017ebety<\/strong>. Zvy\u0161n\u00e9 obrazy nie s\u00fa podp\u00edsan\u00e9 Leonardom.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Michelangelo Michelangelo di Lodovico Buonarroti Simoni, zn\u00e1my jednoducho pod svojim krstn\u00fdm menom Michelangelo, bol taliansky maliar, soch\u00e1r, architekt a b\u00e1snik. Je pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6908","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6908","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6908"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6908\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6908"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6908"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6908"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}Salvador Dali<\/h3>\n
Johannes Vermeer<\/h3>\n
Claude Monet<\/h3>\n
Pablo Picasso<\/h3>\n
Rembrandt van Rijn<\/h3>\n
Vincent Van Gogh<\/h3>\n
Leonardo Da Vinci<\/h3>\n