Ve\u013ek\u00e9 Tokio. B\u00fdva tu vy\u0161e 38 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed a je to naj\u013eudnatej\u0161ia oblas\u0165 na Zemi s najv\u00e4\u010d\u0161ou ekonomikou i \u017eelezni\u010dnou sie\u0165ou zo v\u0161etk\u00fdch miest.<\/p>\n
Ale pre\u010do je naj\u013eudnatej\u0161ie mesto na Zemi pr\u00e1ve tu, na hornatom ostrove v Ohnivom kruhu? Ohniv\u00fd kruh (angl. The Pacific Ring of Fire) je z\u00f3na , kde vznik\u00e1 a\u017e 90 % v\u0161etk\u00fdch zemetrasen\u00ed a sope\u010dn\u00fdch erupci\u00ed, ktor\u00e1 obkolesuje z\u00e1klad\u0148u Tich\u00e9ho oce\u00e1nu.<\/p>\n
S\u00fa\u010dasn\u00e9 Tokio je v\u00fdsledkom geografie, politiky a hist\u00f3rie, tak po\u010fme na to.<\/p>\n
Tokio je hlavn\u00e9 mesto Japonska, ostrovn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu v Tichom oce\u00e1ne. Nach\u00e1dza sa v n\u00ed\u017eine Kant\u00f3, najv\u00e4\u010d\u0161om rovinatom \u00fazem\u00ed v Japonsku. Je to strategicky v\u00fdborn\u00e9 miesto pre mesto, najm\u00e4 pre pr\u00edtomnos\u0165 pr\u00edstavu.<\/p>\n
Tokio malo tak dobr\u00fa polohu, \u017ee \u0161\u00f3gun Tokugawa Iejasu, vl\u00e1dca Japonska, sem pres\u0165ahoval politick\u00e9 aj spr\u00e1vne centrum, zatia\u013e \u010do cis\u00e1r st\u00e1le \u017eil v Kj\u00f3te. A Tokiu sa vtedy hovorilo Edo, vysvetl\u00edme si to. Presun hlavn\u00e9ho mesta vyvolal r\u00fdchly n\u00e1rast popul\u00e1cie, \u010do sa \u010dakalo, lebo n\u00e1rodn\u00e9 vl\u00e1dy nasleduje ve\u013ea pracovn\u00edkov. Ale opatrenia dynastie Tokugawa vyhnala po\u010dty do extr\u00e9mu.<\/p>\n
<\/p>\n
Najsk\u00f4r si mus\u00edme vysvetli\u0165 hierarchiu japonskej spolo\u010dnosti 17. storo\u010dia. Japonsko bolo feud\u00e1lnou spolo\u010dnos\u0165ou na \u010dele s cis\u00e1rom, ale v tomto obdob\u00ed bol iba \u201eb\u00e1bkou\u201c. Skuto\u010dnou moc mal \u0161\u00f3gun a po \u0148om daimj\u00f3ovia, krajsk\u00ed vl\u00e1dcovia. Pod nimi boli samuraji, v\u00fdhradne bojovn\u00edci. A z\u00e1klad\u0148u tvorili ro\u013en\u00edci, robotn\u00edci a obchodn\u00edci. Tokugawsk\u00fd \u0161\u00f3gun\u00e1t bol dlh\u00fdm obdob\u00edm relat\u00edvneho mieru a \u00faloha samurajov sa zmenila z bojovn\u00edkov na spr\u00e1vcov a \u00faradn\u00edkov. Presunuli sa do miest, aby boli bli\u017e\u0161ie \u0161t\u00e1tnym aj krajsk\u00fdm vl\u00e1dam.<\/p>\n
To viedlo k celojaponskej urbaniz\u00e1cii a v 17. storo\u010d\u00ed u\u017e bolo Japonsko (mimo Eur\u00f3py) najurbanizovanej\u0161ou spolo\u010dnos\u0165ou. 16% zo 30 mili\u00f3nov obyvate\u013eov \u017eilo v mest\u00e1ch. \u0160\u00f3gun tie\u017e \u0161peci\u00e1lnou politikou zabezpe\u010dil, aby Edo r\u00e1stlo r\u00fdchlej\u0161ie ako in\u00e9 mest\u00e1. Vy\u017eadoval od daimjo, aby \u017eili striedavo rok v Edu a rok vo svojom meste. Ich rodiny v\u0161ak museli cel\u00fd \u010das b\u00fdva\u0165 v Edu. T\u00fdmto krokom \u0161\u00f3gun upevnil svoju moc, preto\u017ee polovica krajsk\u00fdch vl\u00e1d neust\u00e1le s\u00eddlila v Edu.<\/p>\n
Edo bolo n\u00e1rodnou metropolou a a \u017eilo tu plno byrokratov. Popul\u00e1cia samurajsk\u00fdch \u00faradn\u00edkov st\u00e1le kol\u00edsala medzi 350 a\u017e 400-tis\u00edcmi. Tento obrovsk\u00fd po\u010det \u00faradn\u00edkov pril\u00e1kal do Eda tie\u017e 500 000 robotn\u00edkov, obchodn\u00edkov, sluhov a remeseln\u00edkov. Okolo roku 1700 bolo Edo zrejme najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm mestom na svete s asi mili\u00f3nom obyvate\u013eov.<\/p>\n
Ako vyzeralo mili\u00f3nov\u00e9 mesto v 18. storo\u010dia? Odr\u00e1\u017eala sa v \u0148om ako striktn\u00e1 spolo\u010densk\u00e1 hierarchia<\/strong>, tak tie\u017e schopnos\u0165 obrany. Hlavn\u00e9 mest\u00e1 sa stavali okolo hradu daimj\u00f3a, alebo ako v Edu, \u0161og\u00fana. Hrad obklopoval \u00fazemie samurajov a prost\u00fd \u013eud tvoril vonkaj\u0161\u00ed kruh. Samurajsk\u00ed bojovn\u00edci tak boli medzi prost\u00fdm \u013eudom a vy\u0161\u0161ou hierarchiou. Na rozdiel od eur\u00f3pskych miest japonsk\u00e9 neboli opevnen\u00e9. Pozemky ni\u017e\u0161\u00edch tried sa tu brali sk\u00f4r za formu ochrany pred votrelcami, nie nie\u010do, \u010do potrebuje ochranu.<\/p>\n \u010casto pomocou priekop a riek budovali e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ie izol\u00e1cie. Ulice boli \u00fazke a hrbo\u013eat\u00e9 s kri\u017eovatkami troch ciest, oby\u010dajne s pravideln\u00fdm geometrick\u00fdm p\u00f4dorysom. Ulice v \u0161tvrti prost\u00e9ho \u013eudu boli \u010dasto rozvrhnut\u00e9 do mrie\u017eky. \u0160\u00edrka ciest sa \u010dasto pohybovala medzi 5,4 a\u017e 20 metrami.<\/p>\n Edo vynikalo v majstrovsk\u00fdm vyu\u017eit\u00edm p\u00f4dy s dvojpodla\u017en\u00fdmi obchodmi u hlavn\u00fdch tried s hust\u00fdm os\u00eddlen\u00edm za nimi. Jedna z naj\u0161ialenej\u0161\u00edch vec\u00ed na Edu bola hustota za\u013eudnenia, a\u017e 58 000 obyvate\u013eov na 1 km\u00b2<\/strong>. A e\u0161te \u0161ialenej\u0161ie je, \u017ee sa v\u0161etci tiesnili v jednopodla\u017en\u00fdch domoch. Edo na\u010falej r\u00e1stlo aj v novom obdob\u00ed Meid\u017ei. Toto obdobie za\u010dalo po p\u00e1de \u0161\u00f3gun\u00e1tu Tokagaw\u016f, kedy bolo obnoven\u00e9 cis\u00e1rstvo.<\/p>\n Cis\u00e1rske vojsk\u00e1 Edo dobyla roku 1868. Cis\u00e1r presunul hlavn\u00e9 mesto z Kj\u00f3ta do Eda a usadil sa na hrade Edo, ktor\u00e9mu sa teraz hovor\u00ed Cis\u00e1rsky pal\u00e1c. Cis\u00e1r tie\u017e premenoval Edo na Tokio<\/strong> \u010di\u017ee V\u00fdchodn\u00e9 hlavn\u00e9 mesto<\/strong>. Obdobie Meid\u017ei prinieslo cel\u00fd rad zmien, jednalo sa o koniec feud\u00e1lneho rozdelenia na daimj\u00f3, samurajov a prost\u00fd \u013eud. Japonsko skon\u010dilo s politikou izol\u00e1cie<\/strong> a za\u010dalo obchodova\u0165 s okol\u00edm a nav\u0161tevova\u0165 cudzinu. Tieto interakcie viedli k mas\u00edvnej industrializ\u00e1cii<\/strong> a moderniz\u00e1cii a za jednu gener\u00e1ciu bolo Japonsko politickou a vojenskou mocnos\u0165ou Pacifiku<\/strong>.<\/p>\n Obdobie Meid\u017ei premenilo aj Tokio. Cis\u00e1r po prevzat\u00ed moci ukon\u010dil vl\u00e1du krajsk\u00fdch daimj\u00f3 a ich hlavn\u00e9 s\u00eddla pripadli vl\u00e1de. To v Tokiu uvo\u013enilo ve\u013ea miesta, preto\u017ee daimj\u00f3ovia tam vlastnili pozemky. Niektor\u00e9 nehnute\u013enosti sa v r\u00e1mci japonskej industrializ\u00e1cie predali podnikom – napr\u00edklad spolo\u010dnos\u0165 Mitsubishi tu k\u00fapila jednu nehnute\u013enos\u0165, ktor\u00fa vlastn\u00ed dodnes. In\u00e9 pozemky sa zmenili na parky, vojensk\u00e9 z\u00e1kladne alebo vl\u00e1dne budovy.<\/p>\n Koniec 19. storo\u010dia sa na celom svete nesie v znamen\u00ed \u017eeleznice<\/strong>. Japonsku utiekol \u0161tart, ale sna\u017eilo sa to dohna\u0165. V predch\u00e1dzaj\u00facom obdob\u00ed sa od osobnej dopravy odr\u00e1dzalo, cesty neboli udr\u017eiavan\u00e9. Japonsko svoje \u017eeleznice postavilo v\u010faka zna\u010dn\u00e9mu kapit\u00e1lu a nadobudnut\u00fdm znalostiam. Prv\u00e1 tra\u0165 vybudovan\u00e1 roku 1872 spojila Tokio s Jokohamou. V\u00e4\u010d\u0161inu prv\u00fdch trat\u00ed stavali s\u00fakromn\u00e9 \u200b\u200bspolo\u010dnosti, ale vl\u00e1da nakoniec trate zn\u00e1rodnila okrem lok\u00e1lnych do mesta.<\/p>\n To pripravilo p\u00f4du pre s\u00fa\u010dasn\u00fa \u017eelezni\u010dn\u00fa sie\u0165, neuverite\u013ene hust\u00fa, ale vlastnen\u00fa r\u00f4znymi s\u00fakromn\u00fdmi spolo\u010dnos\u0165ami<\/strong>. Na za\u010diatku obdobia Tai\u0161o v Tokiu \u017eilo u\u017e vy\u0161e 7 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed a r\u00fdchlo sa rozrastalo. Probl\u00e9my vypl\u00fdvaj\u00face z priemyselnej revol\u00facie dosahovali kritick\u00fa \u00farove\u0148. Tokio bolo pre\u013eudnen\u00e9, bez pr\u00edstupu k pitnej vode a kanaliz\u00e1cii<\/strong> a pln\u00e9 domov z dreva, ktor\u00e9 \u010dasto horelo. Net\u00fdkalo sa to len Tokia, v\u0161etky priemyseln\u00e9 mest\u00e1 sveta mali rovnak\u00e9 probl\u00e9my, ale Japonsko sa l\u00ed\u0161ilo extr\u00e9mne centralizovanou vl\u00e1dou.<\/p>\n Miestne \u00farady, na rozdiel od Eur\u00f3py a USA, nemali dostatok moci k rie\u0161eniu probl\u00e9mov. Navy\u0161e projektovanie na z\u00e1pade bolo spolupr\u00e1cou projektantov, architektov, soci\u00e1lnych reform\u00e1torov, in\u017einierov a vl\u00e1dnych \u00faradn\u00edkov. Pri pl\u00e1novan\u00ed mesta mali na zreteli predov\u0161etk\u00fdm verejn\u00e9 blaho a kvalitu \u017eivota. V Japonsku v\u0161etko riadila vl\u00e1da, ktor\u00fa zauj\u00edmala sk\u00f4r infra\u0161trukt\u00fara ako pre\u013eudnenie a soci\u00e1lne reformy.<\/p>\n Nane\u0161\u0165astie pre chudobnej\u0161\u00edch\u00a0 obyvate\u013eov boli tieto reformy nevyhnutne d\u00f4le\u017eit\u00e9, rodiny \u010dasto \u017eili v bytoch s rozlohou 9 m\u00b2<\/strong> and vonkaj\u0161ie latr\u00edny zdie\u013ealo 15 a\u017e 20 rod\u00edn<\/strong>. Prv\u00fd z\u00e1kon o \u00fazemnom pl\u00e1novan\u00ed v Japonsku, schv\u00e1len\u00fd roku 1919, symbolizoval z dia\u013eky v\u0161adepr\u00edtomn\u00fd bet\u00f3n. K vydaniu tohto z\u00e1kona bolo treba ve\u013ea \u00fasilia, vl\u00e1da toti\u017e nechcela regulova\u0165 s\u00fakromn\u00fd majetok alebo pl\u00e1nova\u0165 nad r\u00e1mec infra\u0161trukt\u00fary.<\/p>\n Zauj\u00edmav\u00fd fakt: Slovensko m\u00e1 rozlohu 49 035 km\u00b2, Tokio 622 km\u00b2<\/strong><\/p><\/blockquote>\n Japonsku ch\u00fdbala siln\u00e1 ob\u010dianska spolo\u010dnos\u0165 sa spolky a organiz\u00e1ciami \u017eiadaj\u00facimi reformu \u00fazemn\u00e9ho pl\u00e1novania. Neboli skoro \u017eiadne krajsk\u00e9 vl\u00e1dy a Tokio riadila priamo n\u00e1rodn\u00e1 vl\u00e1da. Z\u00e1kon o \u00fazemnom pl\u00e1novan\u00ed roku 1919 zaviedol \u00fazemn\u00e9 a stavebn\u00e9 z\u00e1kony a riadenie rastu. Z\u00e1kon o \u00fazemnom pl\u00e1novan\u00ed sa osved\u010dil po Ve\u013ekom zemetrasen\u00ed v Kant\u00f3 roku 1923. Zemetrasenie s magnit\u00fadou 7,9 Tokio spusto\u0161ilo.<\/p>\n V mest\u00e1ch b\u00fdvaj\u00fa otrasy nebezpe\u010dn\u00e9, ale smrtiace s\u00fa a\u017e n\u00e1sledn\u00e9 po\u017eiare<\/strong>. V Japonsku zomrelo asi 140 000 \u013eud\u00ed, vr\u00e1tane mnoh\u00fdch obet\u00ed n\u00e1sledn\u00fdch po\u017eiarov. Mesto prestavbu vyu\u017eilo k moderniz\u00e1cii ciest, \u017eelezn\u00edc a verejn\u00fdch slu\u017eieb. Pribudli parky a na zn\u00ed\u017eenie rizika po\u017eiarov sa stavalo pod\u013ea nov\u00e9ho z\u00e1kona. Obdobie po prestavbe medzi rokmi 1930 a 1945 zastihlo Japonsko vo vojenskom re\u017eime. A tokijsk\u00fdm \u00fazemn\u00fdm pl\u00e1nom sa nevenovala pozornos\u0165.<\/p>\n Ale v Tokiu vtedy do\u0161lo k v\u00fdznamn\u00fdm udalostiam. Po prv\u00e9, v roku 1943 sa v Tokiu zmenila spr\u00e1vna \u0161trukt\u00fara. Mesto a jeho prefekt\u00fara sa zl\u00fa\u010dili do rozsiahlej\u0161ie metropoly Tokio, ktor\u00e1 mesto spravuje dodnes. Roku 1945 pri\u0161iel \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdznamn\u00fd m\u00ed\u013enik, arm\u00e1da USA zbombardovala v\u00e4\u010d\u0161inu Tokia<\/strong>. Pova\u017euje sa to za najni\u010divej\u0161ie bombardovanie v dejin\u00e1ch. Zomrelo pribli\u017ene 100 000 civilistov a \u010fal\u0161\u00ed mili\u00f3n pri\u0161iel o domov. 41 km\u00b2 Tokia bolo zrovnan\u00fdch so zemou, \u010do sa rovn\u00e1 polovici Manhattanu.<\/p>\n Prestavba \u0161k\u00f4d po vojne trvala roky<\/strong>. Ale snaha o prestavbu bola \u00faplne in\u00e1, ne\u017e po predch\u00e1dzaj\u00facom zemetrasen\u00ed. Vtedy sa ekonomike darilo a pr\u00fadila sem pomoc z celej krajiny. Len\u017ee prestavbu nepotrebovalo z\u010faleka len Tokio. Toto bola ve\u013ek\u00e1 v\u00fdzva nielen pre Tokio – aj s rozsiahlymi plochami zelene siahaj\u00facimi a\u017e k centru.<\/p>\n V\u00e4\u010d\u0161ina mesta sa prestavala \u0161t\u00fdlom ad hoc pod\u013ea zachovan\u00fdch ciest a hran\u00edc pozemkov. To m\u00e1lo, \u010do Japonsko malo v rokoch po vojne, i\u0161lo na obnovu ekonomiky. To sa vyplatilo, ekonomika Japonska aj Tokia r\u00e1stla od 50. do 80. rokov z\u00e1vratnou r\u00fdchlos\u0165ou. V Tokiu sa za\u010dalo usadzova\u0165 \u010doraz viac obrovsk\u00fdch korpor\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 sa v\u010faka zameraniu Japonska na export stali celosvetov\u00fdmi zna\u010dkami. T\u00fdka sa to zna\u010diek Honda, Hitachi, Sony, Mitsubishi, Canon, Toshiba a Subaru.<\/p>\n Na to sa naviazal dlh\u00fd trend migr\u00e1cie z vidieka do miest, Tokio sa neust\u00e1le rozrastalo. Vy\u0161e 70% japonskej popul\u00e1cie \u017eilo v mest\u00e1ch a najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm z nich bolo Tokio. A jeden pl\u00e1n sa nakoniec uskuto\u010dnil, boli n\u00edm pr\u00edpravy na Olympijsk\u00e9 hry v Tokiu 1964. Bol to ve\u013ek\u00fd n\u00e1vrat Japonska na svetov\u00fa sc\u00e9nu a mesto dostalo pr\u00edle\u017eitos\u0165 vyu\u017eilo na zlep\u0161enie infra\u0161trukt\u00fary. Postavili 138 km dia\u013en\u00edc a tie\u017e ohromne roz\u0161\u00edrili syst\u00e9m metra.<\/p>\n Ekonomick\u00fd rozkvet vyrie\u0161il \u010das\u0165 skor\u0161\u00edch probl\u00e9mov, ale vytvoril nov\u00e9. \u010co vznikne, ke\u010f na jedno miesto d\u00e1te bez pravidiel tov\u00e1rne, aut\u00e1 a \u013eud\u00ed? Zne\u010distenie<\/strong>. E\u0161te zhor\u0161en\u00e9 zl\u00fdm \u00fazemn\u00fdm pl\u00e1novan\u00edm. \u00dazemn\u00e9 \u010dlenenie na\u0161\u0165astie zaviedol z\u00e1kon z roku 1919, ale nerie\u0161ilo rozdelenie domov od tov\u00e1rn\u00ed, obmedzenie z\u00e1stavby ani dopravu a smog.<\/p>\n V 60. rokoch prestalo rast centrum Tokia a r\u00e1stlo predov\u0161etk\u00fdm do okolitej oblasti. Tokio nemalo normy \u00fazemn\u00e9ho \u010dlenenia ako mest\u00e1 v USA a nov\u00ed developeri \u010dasto budovali nevyhovuj\u00face verejnej slu\u017eby. Bola tu aj zvl\u00e1\u0161tnos\u0165: hust\u00e9 a s\u00fakromn\u00e9 \u200b\u200bpr\u00edmestsk\u00e9 trate komplikovali rozrastanie.<\/p>\n To sp\u00f4sobilo prudk\u00fd neregulovan\u00fd rast \u010falej za perif\u00e9riu<\/strong>. Odpove\u010fou na nov\u00e9 v\u00fdzvy bol roku 1968 prijat\u00fd z\u00e1kon o \u00fazemnom pl\u00e1novan\u00ed. Roz\u0161\u00edril po\u010det pr\u00edpustn\u00fdch z\u00f3n v mest\u00e1ch zo \u0161tyroch na osem. Samospr\u00e1vy s\u00edce neprin\u00fatili developerov stava\u0165 infra\u0161trukt\u00faru \u010di na \u0148u prispieva\u0165, ale z\u00e1kon tie\u017e umo\u017enil verejnosti \u00fa\u010das\u0165 pri pl\u00e1novan\u00ed v r\u00e1mci sn\u00e1h o demokratick\u00fd obraz Japonska po okup\u00e1cii USA.<\/p>\n A to najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie, pl\u00e1ny mohlo pripravi\u0165 vedenie mesta, nielen \u00fastredn\u00e1 vl\u00e1da. Japonsk\u00fd ekonomick\u00fd rast \u010falej pokra\u010doval v 70. a 80. rokoch a popul\u00e1cia Tokia sa medzi 1955 a 1985 viac ako zdvojn\u00e1sobila. Ale jej rast spomalil v 90. rokoch potom, \u010do praskla ekonomick\u00e1 bublina. Po\u010det obyvate\u013eov v 90. rokoch vzr\u00e1stol o necel\u00e9 2 mili\u00f3ny, medzi rokmi 2000 a 2010 o 2 mili\u00f3ny.<\/p>\n Od 90. rokov je Tokio vyspelou modernou metropolou a jedn\u00fdm z kult\u00farne i ekonomicky najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch miest na svete. Rast v porovnan\u00ed s rokmi po vojne spomalil, ale najv\u00e4\u010d\u0161ia metropolitn\u00e1 oblas\u0165 na svete aj po\u010det jej obyvate\u013eov st\u00e1le rastie. Dosiahla toho v\u010faka presunu kapit\u00e1lu, r\u00fdchlej industrializ\u00e1cii, centralizovan\u00e9mu pl\u00e1novania a ekonomick\u00e9mu boomu<\/strong>.<\/p>\n <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Ve\u013ek\u00e9 Tokio. B\u00fdva tu vy\u0161e 38 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed a je to naj\u013eudnatej\u0161ia oblas\u0165 na Zemi s najv\u00e4\u010d\u0161ou ekonomikou i \u017eelezni\u010dnou sie\u0165ou zo v\u0161etk\u00fdch miest. Ale<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6920","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6920","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6920"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6920\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6920"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6920"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6920"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}