Ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s m\u00f4\u017ee ma\u0165 rozdielny n\u00e1zor na to, \u010di sa na\u0161a \u017eivotn\u00e1 \u00farove\u0148 v priebehu rokov zlep\u0161uje alebo zhor\u0161uje, ale viac ako na\u0161e osobn\u00e9 n\u00e1zory s\u00fa fakty a \u010d\u00edsla. Webov\u00fd port\u00e1l Our World in Data zverejnil nieko\u013eko grafov, ktor\u00e9 reflektuj\u00fa v\u00fdvoj \u017eivotnej \u00farovne obyvate\u013estva sveta za uplynul\u00fdch dvesto rokov, \u010do je dos\u0165 dlh\u00e1 doba na z\u00edskanie spr\u00e1vnej perspekt\u00edvy. Garantmi projektu Our World in Data s\u00fa Oxford Martin School, University of Oxford a Global Change Data Lab (GLDC).<\/p>\n
Glob\u00e1lna chudoba je dnes jedn\u00fdm z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch probl\u00e9mov na svete. Je mo\u017en\u00e9 v tomto probl\u00e9me pokro\u010di\u0165, prekona\u0165 ho? Aby sme videli, odkia\u013e prich\u00e1dzame, mus\u00edme \u00eds\u0165 \u010faleko v \u010dase. 30 alebo dokonca 50 rokov sp\u00e4\u0165 nesta\u010d\u00ed. Ke\u010f vezmete do \u00favahy iba to, \u010do svet vyzeral po\u010das n\u00e1\u0161ho \u017eivota, je \u013eahk\u00e9 si myslie\u0165, \u017ee je svet statick\u00fd – bohat\u0161ie \u010dasti sveta s\u00fa tu a chudobnej\u0161ie oblasti tam – a mylne dospie\u0165 k z\u00e1veru, \u017ee to tak v\u017edy bolo a \u017ee to v\u017edy bolo bude tak\u00fd.<\/p>\n
Ak si vezmeme dlh\u0161iu perspekt\u00edvu, je zrejm\u00e9, \u017ee svet rozhodne nie je statick\u00fd. Krajiny, ktor\u00e9 s\u00fa dnes bohat\u00e9, boli len pred nieko\u013ek\u00fdmi gener\u00e1ciami ve\u013emi chudobn\u00e9 a aj \u017eivoty jednotlivcov sa v\u010faka tomu podstatne menia k lep\u0161iemu. Nie v\u0161ade, ale je to pre n\u00e1s pr\u00edle\u017eitos\u0165 uvedomi\u0165 si, \u017ee skuto\u010dne sme to my, kto m\u00e1 moc zmeni\u0165 svet.<\/p>\n
Aby sme sa vyhli statick\u00e9mu zobrazovaniu sveta , mus\u00edme za\u010da\u0165 aspo\u0148 pred 200 rokmi, teda pr\u00e1ve v \u010dase, ke\u010f sa skuto\u010dne dramaticky zmenili \u017eivotn\u00e9 podmienky.<\/p>\n
Je potrebn\u00e9 vedie\u0165, \u017ee aj napriek prudk\u00e9mu n\u00e1rastu kvality \u017eivota \u013eudstva je st\u00e1le mo\u017en\u00e9 dosiahnu\u0165 obrovsk\u00fd pokrok v boji proti chudobe, preto\u017ee aj po dvoch storo\u010diach pokroku zost\u00e1va chudoba jedn\u00fdm z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch probl\u00e9mov na svete<\/strong>.<\/p>\n V\u00e4\u010d\u0161ina svetovej popul\u00e1cie st\u00e1le \u017eije v chudobe. <\/strong>Ka\u017ed\u00fd desiaty \u010dlovek \u017eije v prepo\u010dte z menej ako 1,90 americk\u00fdch dol\u00e1rov za de\u0148 a dve tretiny z menej ako 10 dol\u00e1rov za de\u0148. V bohat\u00fdch krajin\u00e1ch je \u010dlovek pova\u017eovan\u00fd za chudobn\u00e9ho, ak \u017eije z menej ako 30 dol\u00e1rov na de\u0148; Ak sa spoliehame na t\u00fato defin\u00edciu chudoby, zist\u00edme, \u017ee 85% sveta \u017eije v chudobe. Ve\u010f ak Slov\u00e1k mesa\u010dne zarob\u00ed presne 1000 eur, je to 33,33 eur na de\u0148 (pri 30-dennom mesiaci), teda 40 dol\u00e1rov. To nie je ve\u013emi \u010faleko od spomenutej hranice chudoby. Je potrebn\u00fd ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed pokrok, aby sme chudobu odstr\u00e1nili aspo\u0148 do takej miery, nech m\u00f4\u017eeme tvrdi\u0165, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed \u017eije v blahobyte.<\/p>\n <\/p>\n V minulosti iba mal\u00e1 elita dok\u00e1zala \u010d\u00edta\u0165 a p\u00edsa\u0165. Dne\u0161n\u00e9 vzdel\u00e1vanie je ve\u013emi \u010derstv\u00fdm \u00faspechom \u013eudstva. Pr\u00e1ve v posledn\u00fdch dvoch storo\u010diach sa gramotnos\u0165 stala normou pre cel\u00fa popul\u00e1ciu.<\/p>\n V roku 1820 bol gramotn\u00fd iba ka\u017ed\u00fd 10. \u010dlovek star\u0161\u00ed ako 15 rokov; v roku 1930 to bola tretina \u013eud\u00ed a teraz sme na glob\u00e1lnej \u00farovni 86%. Povedan\u00e9 inak, ak by ste \u017eili v roku 1800, bola \u0161anca 9 z 10, \u017ee by ste nedok\u00e1zali pre\u010d\u00edta\u0165 ni\u010d – dnes je schopn\u00fdch \u010d\u00edta\u0165 viac ako 8 z 10 \u013eud\u00ed. A ak ste mlad\u00ed, \u0161ance s\u00fa ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ie, preto\u017ee ve\u013ea dne\u0161nej negramotnej popul\u00e1cie s\u00fa star\u00ed \u013eudia.<\/p>\n Dnes je 5,4 mili\u00e1rd \u013eud\u00ed star\u0161\u00edch ako 15 rokov, z \u010doho, ako ukazuje graf, je 85% gramotn\u00fdch – to je 4,6 mili\u00e1rd \u013eud\u00ed. V roku 1800 bolo menej ako 100 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed na celom svete s rovnak\u00fdmi zru\u010dnos\u0165ami.<\/p>\n <\/p>\n Jedn\u00fdm z d\u00f4vodov, pre\u010do nevid\u00edme pokrok, je to, \u017ee si neuvedomujeme, ak\u00e1 zl\u00e1 bola minulos\u0165.<\/p>\n V predmodernej dobe zomrela asi polovica v\u0161etk\u00fdch novonaroden\u00fdch det\u00ed. A z grafu vypl\u00fdva, \u017ee v roku 1800 boli zdravotn\u00e9 podmienky tak\u00e9, \u017ee zhruba 43% novorodencov na svete zomrelo pred piatymi narodeninami. Historick\u00e9 odhady nazna\u010duj\u00fa, \u017ee cel\u00fd svet \u017eil v zl\u00fdch podmienkach; tak\u017ee medzi r\u00f4znymi regi\u00f3nmi boli relat\u00edvne mal\u00e9 rozdiely, vo v\u0161etk\u00fdch krajin\u00e1ch sveta zomrelo viac ako ka\u017ed\u00e9 tretie die\u0165a pred dosiahnut\u00edm veku 5 rokov.<\/p>\n Bolo by nespr\u00e1vne sa domnieva\u0165, \u017ee modern\u00e1 medic\u00edna bola jedin\u00fdm d\u00f4vodom zlep\u0161enia zdravia. Spo\u010diatku to bol rast prosperity , intervencie v oblasti verejn\u00e9ho zdravia a meniaca sa povaha spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota. \u010ealej to boli zlep\u0161enia v oblasti b\u00fdvania a hygieny, ktor\u00e9 zv\u00fd\u0161ili na\u0161e \u0161ance v boji proti infek\u010dn\u00fdm chorob\u00e1m. A tie\u017e zdrav\u0161ia strava – v\u010faka vy\u0161\u0161ej produktivite v po\u013enohospod\u00e1rskom sektore a z\u00e1morskom obchode sa v n\u00e1s zv\u00fd\u0161ila odolnos\u0165 vo\u010di chorob\u00e1m.<\/p>\n Obzvl\u00e1\u0161\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fd bol objav te\u00f3rie z\u00e1rodkov chor\u00f4b v druhej polovici 19. storo\u010dia. Pri sp\u00e4tnom poh\u013eade je \u0165a\u017ek\u00e9 pochopi\u0165, pre\u010do m\u00f4\u017ee by\u0165 t\u00e1to nov\u00e1 te\u00f3ria tak\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00e1. Ale v \u010dase, ke\u010f si lek\u00e1ri pri prechode z postmort\u00e1lnej starostlivosti na p\u00f4rodn\u00fa asistenciu neum\u00fdvali ruky, te\u00f3ria kone\u010dne presved\u010dila na\u0161ich predkov, \u017ee hygiena a hygienick\u00e1 starostlivos\u0165 s\u00fa pre zdravie k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9.<\/p>\n Dnes je \u00famrtnos\u0165 det\u00ed na \u00farovni okolo 3,9 % (rok 2017), \u010do s\u00fa st\u00e1le tis\u00edce det\u00ed ro\u010dne. Aj v tomto smere e\u0161te existuje ve\u013ek\u00fd priestor na pokrok, takisto je priestor na pokrok v zdrav\u00ed dospel\u00fdch. Racion\u00e1lne stravovanie a na to nadv\u00e4zuj\u00faca zdrav\u00e1 \u017eivotospr\u00e1va s\u00fa nanajv\u00fd\u0161 potrebn\u00e9 pre v\u0161etk\u00fdch z n\u00e1s.<\/p>\n <\/p>\n Sloboda obyvate\u013estva m\u00e1 priamy vplyv na v\u0161etko ostatn\u00e9. Aj na verejn\u00e9 zdravie, zdravie jednotlivcov, na kvalitu \u017eivota, vzdel\u00e1vanie, podnikanie, zamestnanie, doslova na ka\u017ed\u00fa jednu oblas\u0165 \u017eivota.<\/p>\n Graf poukazuje na v\u00fdvoj podielu slobody jednotlivca v z\u00e1vislosti od politick\u00e9ho re\u017eimu. \u0160ed\u00e1 farba<\/strong> je neur\u010den\u00fd politick\u00fd re\u017eim, fialov\u00e1<\/strong> je kolonizov\u00e1\/okupovan\u00e1 krajina, \u010derven\u00e1<\/strong> je autokracia, ru\u017eov\u00e1 a \u017elt\u00e1<\/strong> s\u00fa anokracie a zelen\u00e1<\/strong> je demokracia sp\u00e1jan\u00e1 s najv\u00e4\u010d\u0161ou slobodou.\n <\/p>\n \u017diadny z \u00faspechov za posledn\u00e9 dve storo\u010dia by nemohol by\u0165 dosiahnut\u00fd bez roz\u0161irovania inform\u00e1ci\u00ed, vedomost\u00ed a vzdel\u00e1vania. Revol\u00faciu v tom, ako \u017eijeme, s\u00edce nesp\u00f4sobilo iba vzdel\u00e1vanie, ale medzi\u010dasom sa\u00a0 stalo d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm ako kedyko\u013evek predt\u00fdm.<\/p>\n Vizualiz\u00e1cia vy\u0161\u0161ie odha\u013euje projekciu demografov IIASA ve\u013ekosti a vzdelanostn\u00e9ho zlo\u017eenia svetovej popul\u00e1cie do roku 2100. Je to zauj\u00edmav\u00fd poh\u013ead do bud\u00facnosti: Pri dne\u0161nej ni\u017e\u0161ej glob\u00e1lnej plodnosti vedci o\u010dak\u00e1vaj\u00fa, \u017ee po\u010det det\u00ed bude odteraz klesa\u0165 – nikdy nebude na plan\u00e9te viac det\u00ed ako dnes<\/strong>. V\u00fdskumn\u00edci IIASA o\u010dak\u00e1vaj\u00fa, \u017ee svetov\u00e1 popul\u00e1cia dosiahne vrchol v roku 2070 a potom bude klesa\u0165.<\/p>\n Projekcia zameran\u00e1 na rozdelenie vzdel\u00e1vania nazna\u010duje, \u017ee do roku 2100 nebude takmer nikto bez form\u00e1lneho vzdelania a bude viac ako 7 mili\u00e1rd \u013eud\u00ed, ktor\u00ed z\u00edskaj\u00fa minim\u00e1lne stredo\u0161kolsk\u00e9 vzdelanie.<\/p>\n T\u00e1to perspekt\u00edva je ve\u013emi povzbudiv\u00e1, preto\u017ee m\u00e1 ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam pre zlep\u0161enie zdravia, zv\u00fd\u0161enie politickej slobody a ukon\u010denie chudoby.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s m\u00f4\u017ee ma\u0165 rozdielny n\u00e1zor na to, \u010di sa na\u0161a \u017eivotn\u00e1 \u00farove\u0148 v priebehu rokov zlep\u0161uje alebo zhor\u0161uje, ale viac ako na\u0161e osobn\u00e9<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6924","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6924","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6924"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6924\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6924"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6924"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6924"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}Gramotnos\u0165:<\/h3>\n V\u00fdvoj gramotnosti od roku 1800: \u010derven\u00e1 \u010das\u0165 grafu je podiel negramotnej popul\u00e1cie, modr\u00e1 ozna\u010duje podiel gramotnej popul\u00e1cie. V tomto smere sa \u013eudstvo v\u00fdznamne zlep\u0161ilo.\n
Zdravie a schopnos\u0165 pre\u017eitia prv\u00fdch rokov \u017eivota:<\/h3>\n V\u00fdvoj podielu \u00famrt\u00ed det\u00ed do dosiahnut\u00e9ho piateho veku \u017eivota od roku 1800\n
Sloboda:<\/h3>\n
Vzdelanie:<\/h3>\n V\u00fdvoj \u00farovne vzdelania obyvate\u013estva od roku 1970 do 2100: \u0161ed\u00e1 farba<\/strong> s\u00fa osoby do 15 rokov, \u010derven\u00e1 a \u017elt\u00e1<\/strong> s\u00fa nedokon\u010den\u00e9 alebo \u017eiadne vzdelanie, oran\u017eov\u00e1<\/strong> je z\u00e1kladn\u00e9 vzdelanie, svetl\u00e1 zelen\u00e1<\/strong> je ni\u017e\u0161ie stredn\u00e9 vzdelanie, tmav\u00e1 zelen\u00e1<\/strong> je vy\u0161\u0161ie stredn\u00e9 vzdelanie (napr. maturita), modr\u00e1<\/strong> je vy\u0161\u0161ie vzdelanie (V\u0160)\n