{"id":6986,"date":"2021-06-01T00:00:00","date_gmt":"2021-05-31T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/top-najhladanejsie-obrazy-sveta-2-cast\/"},"modified":"2021-06-01T00:00:00","modified_gmt":"2021-05-31T23:00:00","slug":"top-najhladanejsie-obrazy-sveta-2-cast","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/top-najhladanejsie-obrazy-sveta-2-cast\/","title":{"rendered":"TOP najh\u013eadanej\u0161ie obrazy sveta \u2013 2.\u010das\u0165"},"content":{"rendered":"Najh\u013eadanej\u0161ie obrazy sveta (Foto: Norali Nayla)\n<p>V minulom pr\u00edspevku sme sa zamerali na 5 najh\u013eadanej\u0161\u00edch ukradnut\u00fdch obrazovov od zn\u00e1mych maliarov ako <strong>Pabla Picassa<\/strong> or<strong> Vincenta Van Gogha<\/strong>. V tomto pokra\u010dovan\u00ed sa do\u010d\u00edtate o zmiznut\u00fdch obrazoch od <strong>Rebrandta<\/strong>, <strong>Clauda Moneta<\/strong> a \u010fal\u0161\u00edch svetozn\u00e1mych umelcov.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Koncert &#8211; Johannes Vermeer<\/h3>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Tento obraz\u00a0 od <strong>Johannesa Vermeera<\/strong> zobrazuje hudobn\u00fa sc\u00e9nu s mu\u017eom a dvoma \u017eenami. V roku <strong>1990<\/strong> sa v <strong>M\u00fazeum Isabelly Stewart Gardner v Bostone<\/strong> konala ve\u013ek\u00e1 l\u00fape\u017e. T\u00e1to l\u00fape\u017e sa zap\u00edsala do dej\u00edn ako<strong> najv\u00e4\u010d\u0161ia l\u00fape\u017e umenia na svete<\/strong>. V marci 1990 vst\u00fapila do m\u00fazea skupina zlodejov oble\u010den\u00e1 ako <strong>bostonsk\u00e1 pol\u00edcia<\/strong>. T\u00e1to skupina tvrdila, \u017ee dostala inform\u00e1cie o pl\u00e1novanej l\u00fape\u017ei v tomto m\u00fazeu, a \u017ee kon\u00e1\u00a0 v s\u00falade s policajn\u00fdm protokolom. T\u00edto zlodeji ukradli celkovo <strong>13 obrazov<\/strong> vr\u00e1tane sl\u00e1vneho Vermeerovho diela. Odhadovan\u00e1 hodnota v\u0161etk\u00fdch ukradnut\u00fdch diel je <strong>400 mili\u00f3nov eur<\/strong>. Takmer polovicu celkovej hodnoty tvor\u00ed hodnota Vermerovej ma\u013eby, ktor\u00e1 sa pohybuje okolo <strong>160 mili\u00f3nov eur<\/strong>, v\u010faka \u010domu si dr\u017e\u00ed rekord <strong>najcennej\u0161ej ukradnutej ma\u013eby sveta<\/strong>. <strong>Odmena<\/strong> za poskytnutie inform\u00e1cii ved\u00facim k navr\u00e1teniu ma\u013eby je st\u00e1le aktu\u00e1lna a m\u00e1 hodnotu <strong>820 tis\u00edc eur.<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>B\u00farka na Galilejskom mori &#8211; Rembrandt van Rijn<\/h3>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Aj \u010fal\u0161\u00ed h\u013eadan\u00fd obraz bol ukradnut\u00fdm v <strong>rovnakej l\u00fape\u017ei<\/strong> ako Vermeerov Koncert. Bola to ma\u013eba <strong>B\u00farky Galilejsk\u00e9ho mora<\/strong> (The Storm on the Sea of Galilee) od <strong>Rembrandta van Rijna<\/strong>. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee tento obraz je jedinou Rembrandtovou ma\u013ebou zobrazuj\u00facou pr\u00edmorsk\u00fa krajinu. Obraz zobrazuje<strong> Je\u017ei\u0161a a z\u00e1zrak upokojenia Galilejsk\u00e9ho mora z Markovho evanjelia<\/strong>. Zauj\u00edmavos\u0165ou je, \u017ee Rembrand zakomponoval svoj <strong>autoportr\u00e9t<\/strong> do tejto ma\u013eby.<\/p>\n<p>T\u00e1to ma\u013eba bola nama\u013eovan\u00e1 v roku 1633 a patr\u00ed k najcennej\u0161\u00edm ch\u00fdbaj\u00facim umeleck\u00fdm dielam na svete. V roku<strong> 2013 FBI<\/strong> tvrdila, \u017ee pozn\u00e1 vinn\u00edkov tohoto trestn\u00e9ho \u010dinu. Predpokladali, \u017ee kr\u00e1de\u017e sp\u00e1chal <strong>zn\u00e1my gang<\/strong>. Odvtedy v\u0161ak o pr\u00edpade nepri\u0161li \u017eiadne nov\u00e9 ozn\u00e1menia a m\u00fazeum st\u00e1le vystavuje <strong>pr\u00e1zdne r\u00e1my ukradnut\u00fdch obrazov.<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Portr\u00e9t mlad\u00e9ho mu\u017ea &#8211; Raphael<\/h3>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Portr\u00e9t mlad\u00e9ho mu\u017ea (Portrait of a Young Man) vytvoril taliansky renesan\u010dn\u00fd maliar <strong>Raphael<\/strong> okolo roku 1513. \u010casto sa uv\u00e1dza ako jeden z <strong>najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch ch\u00fdbaj\u00facich obrazov od druhej svetovej vojny<\/strong>. Aj ke\u010f je toto\u017enos\u0165 mlad\u00e9ho mu\u017ea z portr\u00e9tu nezn\u00e1ma, v\u0161eobecne sa tento obraz pova\u017euje za\u00a0 Raphaelov <strong>autoportr\u00e9t<\/strong>. V roku 1939 zachr\u00e1nil knie\u017ea <strong>Augustyn J\u00f3zef Czartoryski<\/strong> nieko\u013eko cenn\u00fdch kusov z <strong>Czartorysk\u00e9ho m\u00fazea<\/strong> v Po\u013esku a ukryl ich pred nacistami. Napriek v\u0161etk\u00fdm snah\u00e1m t\u00fato zbierku objavilo<strong> gestapo <\/strong>a Portr\u00e9t mlad\u00e9ho mu\u017ea bol okam\u017eite poslan\u00fd do <strong>Berl\u00edna<\/strong> a potom do <strong>Dr\u00e1\u017e\u010fan<\/strong>, aby sa stal s\u00fa\u010das\u0165ou <strong>F\u00fchrerovej zbierky v Linzi<\/strong>. Naposledy bol obraz viden\u00fd v <strong>Krakove<\/strong>, ke\u010f bol umiestnen\u00fd na <strong>hrade Wawel<\/strong>. Jeho s\u00fa\u010dasn\u00e1 poloha je odvtedy nezn\u00e1ma. V roku 2012 bola zverejnen\u00e1 nepravdiv\u00e1 spr\u00e1va o znovuobjaven\u00ed obrazu, ale \u010doskoro sa zistilo, \u017ee i\u0161lo o podvod.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Most Charing Cross v Lond\u00fdne &#8211; Claude Monet<\/h3>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>V rokoch 1899 a\u017e 1904 nama\u013eoval <strong>impresionista Claude Monet<\/strong> v Lond\u00fdne svoju sl\u00e1vnu s\u00e9riu mosta Charing Cross Bridge, ktor\u00fd zobrazuje Hungerfordov most v r\u00f4znych denn\u00fdch dob\u00e1ch a z r\u00f4znych poh\u013eadov. Jeden z t\u00fdchto obrazov bol ukradnut\u00fd z <strong>Rotterdamu<\/strong> v r\u00e1mci kr\u00e1de\u017ee v <strong>m\u00fazeu Kunsthal<\/strong> v okt\u00f3bri <strong>2012<\/strong>. Po kr\u00e1de\u017ei bola za zlo\u010din ods\u00faden\u00e1 skupina <strong>rumunsk\u00fdch zlodejov<\/strong>. Jeden z vlama\u010dov tvrdil, \u017ee tento obraz spolu s nieko\u013ek\u00fdmi \u010fal\u0161\u00edmi odcudzen\u00fdmi umeleck\u00fdmi dielami sp\u00e1lili v kachliach u jeho matky, aby zakryli ak\u00e9ko\u013evek d\u00f4kazy o kr\u00e1de\u017ei. Medzi sp\u00e1len\u00fdmi obrazmi sa mal nach\u00e1dza\u0165 aj \u010fal\u0161\u00ed Monetov obraz, obraz <strong>mostu Waterloo<\/strong>. Po prehliadke kachl\u00ed sa na\u0161li stopy pigmentu, ale tento d\u00f4kaz nebol dostato\u010dne spo\u013eahliv\u00fd na dok\u00e1zanie jeho tvrdenia. Obraz je st\u00e1le uveden\u00fd ako nezvestn\u00fd a vy\u0161etrovanie na\u010falej pokra\u010duje.<\/p>\n<p><iframe title=\"Claude Monet. Charing Cross Bridge\" width=\"640\" height=\"480\" src=\"https:\/\/www.youtube.com\/embed\/Ma4Rb8vQE2I?feature=oembed\" frameborder=\"0\" allow=\"accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share\" referrerpolicy=\"strict-origin-when-cross-origin\" allowfullscreen><\/iframe><\/p>\n<h3><\/h3>\n<h3>Spravodliv\u00ed sudcovia &#8211; Jan van Eyck<\/h3>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Takmer zni\u010den\u00fd pri po\u017eiari, takmer sp\u00e1len\u00fd protestuj\u00facimi kalv\u00ednmi, sfal\u0161ovan\u00fd, cenzurovan\u00fd, ukradnut\u00fd Napoleonom, ukradnut\u00fd v prvej svetovej vojne, predan\u00fd reneg\u00e1tskym duchovn\u00fdm, opakovane ukradnut\u00fd po\u010das druhej svetovej vojny. Tak\u00fato hist\u00f3riu m\u00e1 za sebou jedna z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch malieb hist\u00f3rie. <strong>Olt\u00e1r<\/strong> od Jana van Eycka je<strong> prv\u00e1 olejoma\u013eba sveta<\/strong>. Sklad\u00e1 sa z <strong>12 panelov<\/strong>\u00a0 zobrazuj\u00facich takmer cel\u00fa hist\u00f3riu <strong>kres\u0165anstva<\/strong>. <strong>Hermann G\u00f6ring<\/strong> chcel z\u00edska\u0165 toto dielo pre svoju s\u00fakromn\u00fa zbierku, <strong>Hitler<\/strong> ho chcel ustanovi\u0165 za \u00fastredn\u00fd bod svojho super m\u00fazea. Po\u010das hist\u00f3rie bol o toto dielo naozaj ve\u013ek\u00fd z\u00e1ujem. V roku <strong>1934 <\/strong>bol jeden z jeho 12 panelov odcudzen\u00fd v l\u00fape\u017ei, ktor\u00e1 sa nikdy nevyrie\u0161ila a dodnes jeho poloha zostala utajen\u00e1.<\/p>\n<p><iframe title=\"Know the Artist: Jan van Eyck\" width=\"640\" height=\"360\" src=\"https:\/\/www.youtube.com\/embed\/TZGYWM9t7fo?feature=oembed\" frameborder=\"0\" allow=\"accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share\" referrerpolicy=\"strict-origin-when-cross-origin\" allowfullscreen><\/iframe><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V minulom pr\u00edspevku sme sa zamerali na 5 najh\u013eadanej\u0161\u00edch ukradnut\u00fdch obrazovov od zn\u00e1mych maliarov ako Pabla Picassa alebo Vincenta Van Gogha. V tomto pokra\u010dovan\u00ed sa<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6986","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6986","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6986"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6986\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6986"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6986"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6986"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}