{"id":6990,"date":"2021-06-08T00:00:00","date_gmt":"2021-06-07T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/meteosenzitivita-do-akej-miery-vie-pocasie-ovplyvnit-nasu-naladu\/"},"modified":"2021-06-08T00:00:00","modified_gmt":"2021-06-07T23:00:00","slug":"meteosenzitivita-do-akej-miery-vie-pocasie-ovplyvnit-nasu-naladu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/meteosenzitivita-do-akej-miery-vie-pocasie-ovplyvnit-nasu-naladu\/","title":{"rendered":"Meteosenzitivita: Do akej miery m\u00f4\u017ee po\u010dasie ovplyvni\u0165 na\u0161u n\u00e1ladu?"},"content":{"rendered":"<p>Rann\u00e9 teploty siahaj\u00fa k\u00a0nule, no poobede si m\u00f4\u017eeme obliec\u0165 kr\u00e1tky ruk\u00e1v. Ve\u013ek\u00e9 teplotn\u00e9 rozdiely maj\u00fa <strong>negat\u00edvny vplyv<\/strong> nie len na zdravotn\u00fd stav, ale aj na na\u0161u <strong>n\u00e1ladu<\/strong>.<\/p>\n<p>Pod pojmom <strong>meteosenzitivita <\/strong>definujeme <strong>citlivos\u0165 organizmu na zmeny po\u010dasia<\/strong>. U \u013eud\u00ed je ve\u013emi individu\u00e1lna \u2013 niekoho po\u010dasie neovplyv\u0148uje v\u00f4bec, na in\u00fdch m\u00e1, naopak, z\u00e1sadn\u00fd vplyv.<\/p>\n<p>Ako popisuje port\u00e1l femeria.sk, najviac meteosenzit\u00edvni s\u00fa star\u0161\u00ed \u013eudia, osoby s\u00a0oslabenou imunitou, tehotn\u00e9 \u017eeny a\u00a0deti: <em>\u201eVo v\u0161eobecnosti \u017eeny zn\u00e1\u0161aj\u00fa zmeny po\u010dasia hor\u0161ie ako mu\u017ei. D\u00f4vodom, pre\u010do niektor\u00e9 osoby \u0165a\u017e\u0161ie zn\u00e1\u0161aj\u00fa v\u00fdkyvy po\u010dasia, je prioritne neschopnos\u0165 organizmu prisp\u00f4sobi\u0165 sa napr\u00edklad zmen\u00e1m tlaku vzduchu, teplot\u00e1m, sveteln\u00fdm zmen\u00e1m a\u00a0podobne.\u201c<\/em><\/p>\n<h3>\u010co robi\u0165, ak teplota n\u00e1hle st\u00fapa do tropick\u00fdch \u010d\u00edsel?<\/h3>\n<p>S vy\u0161\u0161\u00edmi teplotami vzduchu sa zvy\u0161uje aj atmosf\u00e9rick\u00fd tlak, \u010do sp\u00f4sobuje zmenu tlaku tekut\u00edn v tele \u010dloveka.<\/p>\n<p><em>&quot;<\/em><em>Do krvi sa pres\u00fava viac kysl\u00edka, a\u00a0preto ho ub\u00fada v mozgu, tep sa zvy\u0161uje a\u00a0srdce mus\u00ed r\u00fdchlej\u0161ie pracova\u0165, aby\u00a0 pumpovalo krv do v\u0161etk\u00fdch d\u00f4le\u017eit\u00fdch org\u00e1nov. Aby v\u00a0tele bolo dos\u0165 kysl\u00edka a\u00a0aby sme sa r\u00fdchlej\u0161ie ochladzovali, r\u00fdchlej\u0161ie, ale zv\u00e4\u010d\u0161a plyt\u0161ie d\u00fdchame, tr\u00e1venie je spomalen\u00e9 a\u00a0obli\u010dky filtruj\u00fa menej a\u00a0pomal\u0161ie,\u201c<\/em> vysvet\u013euje port\u00e1l femeria.sk.<\/p>\n<p>Vtedy <strong>doch\u00e1dza k\u00a0postupn\u00e9mu vy\u010derpaniu organizmu<\/strong>, \u010do m\u00f4\u017ee by\u0165 sprev\u00e1dzan\u00e9 pr\u00edznakmi ako <strong>\u00fanava, mal\u00e1tnos\u0165, podr\u00e1\u017edenos\u0165 \u010di sklony k\u00a0agresivite<\/strong>. \u010clovek b\u00fdva spomalen\u00fd a v hor\u0161\u00edch pr\u00edpadoch m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 a\u017e ku <strong>skolabovaniu.<\/strong><\/p>\n<p>Pri tropick\u00fdch teplot\u00e1ch je potrebn\u00e9 dba\u0165 predov\u0161etk\u00fdm na <strong>pitn\u00fd re\u017eim<\/strong>. Dostatok studen\u0161\u00edch tekut\u00edn zapr\u00ed\u010di\u0148uje ochladenie organizmu. Taktie\u017e treba upriami\u0165 pozornos\u0165 na <strong>v\u00fdber oble\u010denia<\/strong> a\u00a0voli\u0165 si preva\u017ene studen\u00e9 farby ako je modr\u00e1 \u010di zelen\u00e1. Ak chceme pred\u00eds\u0165 vy\u010derpaniu organizmu, mali by sme sa <strong>vyh\u00fdba\u0165 priamemu slne\u010dn\u00e9mu \u017eiareniu<\/strong> a\u00a0ochladzova\u0165 ko\u017eu vla\u017enou vodou.<\/p>\n Chlad a da\u017ediv\u00e9 po\u010dasie m\u00f4\u017ee u \u013eud\u00ed vyvol\u00e1va\u0165 stavy \u00fazkosti a depresie. Fotografia: pixabay.com\n<h3>A\u00a0\u010do ak sa po\u010dasie schlad\u00ed?<\/h3>\n<p>Klesaj\u00face teploty zapr\u00ed\u010di\u0148uj\u00fa, \u017ee sa na\u0161e cievy zu\u017euj\u00fa a n\u00e1sledne sa zvy\u0161uje krvn\u00fd tlak. Okrem toho sa po\u010das ni\u017e\u0161\u00edch tepl\u00f4t dar\u00ed v\u00edrusom a bakt\u00e9ri\u00e1m.<\/p>\n<p><em>\u201eToto v\u0161etko m\u00e1 za n\u00e1sledok v\u00e4\u010d\u0161ie riziko vzniku infek\u010dn\u00fdch ochoren\u00ed hlavne v\u00a0d\u00fdchac\u00edch cest\u00e1ch, ale aj v\u00a0mo\u010dov\u00fdch cest\u00e1ch. \u010eal\u0161\u00edm probl\u00e9mom chladn\u00e9ho po\u010dasia je n\u00e1chylnos\u0165 na ochorenia pohybov\u00e9ho apar\u00e1tu v\u00a0d\u00f4sledku zu\u017eovania ciev a\u00a0nedostato\u010dn\u00e9ho prekrvovania tak svalov\u00fdch partii, ako aj kostrov\u00e9ho a\u00a0nervov\u00e9ho apar\u00e1tu, najm\u00e4 v\u00a0oblasti kr\u00ed\u017eov,\u201c<\/em> popisuje port\u00e1l.<\/p>\n<p>Ochladenie <strong>vpl\u00fdva negat\u00edvne najm\u00e4 na oblas\u0165 hlavy<\/strong>. Zima sp\u00f4sobuje <strong>bolesti hlavy, migr\u00e9ny, ale aj z\u00e1paly o\u010d\u00ed a\u00a0u\u0161\u00ed<\/strong>.<\/p>\n<p>Pri n\u00e1hlom zn\u00ed\u017een\u00ed tepl\u00f4t je op\u00e4\u0165 potrebn\u00e9 dba\u0165 na pitn\u00fd re\u017eim. Telu by sme mali dopria\u0165 preva\u017ene <strong>tepl\u00e9 tekutiny<\/strong> vo forme bylinn\u00fdch \u010dajov alebo polievok. Taktie\u017e je d\u00f4le\u017eit\u00e9 zvoli\u0165\u00a0 si tak\u00e9 oble\u010denie, ktor\u00e9 zahreje, no napriek tomu je zo vzdu\u0161n\u00e9ho materi\u00e1lu.<\/p>\n<p>Ak pretrv\u00e1va sychrav\u00e9 po\u010dasie u\u017e dlh\u0161iu dobu, mali by sme zvoli\u0165 \u0161aty vesel\u00fdch farieb.<\/p>\n<p>V\u00a0tomto obdob\u00ed je dobr\u00e9 <strong>vyh\u00fdba\u0165 sa pre\u013eudnen\u00fdm miestam<\/strong>. Namiesto toho je prospe\u0161n\u00e9 venova\u0165 sa <strong>\u0161portov\u00fdm aktivit\u00e1m<\/strong>, ktor\u00e9 ved\u00fa k\u00a0<strong>zahriatiu organizmu a\u00a0k\u00a0lep\u0161ej n\u00e1lade<\/strong>.<\/p>\n Po\u010das slne\u010dn\u00fdch dn\u00ed sa c\u00edtime najlep\u0161ie. Fotografia: pixabay.com\n<h3>Ako na n\u00e1s vpl\u00fdvaj\u00fa n\u00e1hle v\u00fdkyvy tepl\u00f4t?<\/h3>\n<p>N\u00e1hle zmeny po\u010dasia a teplotn\u00e9 rozdiely s\u00fa typick\u00e9 pre obdobie jari a jesene. Prechodn\u00e9 mesiace d\u00e1vaj\u00fa najviac zabra\u0165 na\u0161ej imunite, ke\u010f\u017ee ju v\u00fdkyvy po\u010dasia oslabuj\u00fa.<\/p>\n<p>Ako \u010falej popisuje port\u00e1l fermeria.sk, v tejto dobe s\u00fa najviac ohrozen\u00ed seniori: <em>&quot;<\/em><em>Prisp\u00f4sobova\u0165 sa vrtochom po\u010dasia je niekedy nad ich sily. Na jese\u0148 sa \u010dasto k\u00a0v\u00fdkyvom po\u010dasia pridru\u017euje aj nostalgia a\u00a0sm\u00fatok \u00fastiace a\u017e do depres\u00edvnych n\u00e1lad. Aby pre\u0161li \u013eudia citliv\u00ed na zmeny po\u010dasia ka\u017ed\u00fdm ro\u010dn\u00fdm obdob\u00edm bez v\u00e1\u017enej\u0161ej ujmy, je potrebn\u00e9 organizmus na tieto zmeny postupne pripravi\u0165.\u201c<\/em><\/p>\n<p>Proti depres\u00edvnym n\u00e1lad\u00e1m je najlep\u0161ie bojova\u0165 pohybom. Ide\u00e1lne s\u00fa <strong>prech\u00e1dzky v\u00a0pr\u00edrode, \u0161portov\u00e9 aktivity \u010di otu\u017eovanie<\/strong>. Lep\u0161iu imunitu si budujeme aj <strong>vyv\u00e1\u017eenou stravou<\/strong>, ktor\u00e1 je bohat\u00e1 na vitam\u00edny a\u00a0miner\u00e1ly.<\/p>\n<h3>Aj b\u00farka m\u00f4\u017ee p\u00f4sobi\u0165 negat\u00edvne<\/h3>\n<p>Niekto m\u00e1 obdobie letn\u00fdch b\u00farok r\u00e1d, no pre meteosenzit\u00edvne osoby je toto po\u010dasie za\u0165a\u017euj\u00face. Zmeny atmosf\u00e9rick\u00e9ho tlaku pred b\u00farkou m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobova\u0165 <strong>stresy a\u00a0migr\u00e9ny<\/strong>. Taktie\u017e s\u00fa nebezpe\u010dn\u00e9 pre \u013eud\u00ed trpiacich srdcovo-cievnymi ochoreniami a\u00a0pre osoby s\u00a0poruchami pohybov\u00e9ho apar\u00e1tu.<\/p>\n<p>Pri pretrv\u00e1vaj\u00facich negat\u00edvnych stavoch, ktor\u00e9 s\u00fa sp\u00f4soben\u00e9 zmenou tlaku, je najide\u00e1lnej\u0161\u00edm rie\u0161en\u00edm <strong>vyh\u013eadanie lek\u00e1rskej pomoci<\/strong>. Na zmiernenie migr\u00e9n je vhodn\u00e9 u\u017e\u00edva\u0165 <strong>bylinn\u00e9 n\u00e1poje<\/strong> and\u00a0<strong>oddychova\u0165 v\u00a0tich\u00fdch a\u00a0tmav\u00fdch miestnostiach<\/strong>.<\/p>\n<p style=\"text-align: right\">Tituln\u00e1 fotografia: pixabay.com<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Rann\u00e9 teploty siahaj\u00fa k\u00a0nule, no poobede si m\u00f4\u017eeme obliec\u0165 kr\u00e1tky ruk\u00e1v. Ve\u013ek\u00e9 teplotn\u00e9 rozdiely maj\u00fa negat\u00edvny vplyv nie len na zdravotn\u00fd stav, ale aj na<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-6990","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6990","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6990"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6990\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6990"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6990"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6990"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}