Pred nieko\u013ek\u00fdmi mesiacmi som sa stal krstn\u00fdm otcom a pri cerem\u00f3nii som po\u010d\u00faval k\u0148aza, ktor\u00fd hovoril, \u017ee tie dne\u0161n\u00e9 filmy a v\u00f4bec obsah v telev\u00edzii je pr\u00edli\u0161 krut\u00fd. A aj tie po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 hry s\u00fa pr\u00edli\u0161 n\u00e1siln\u00e9, \u017ee ke\u010f ich hr\u00e1 die\u0165a, automaticky si povie, \u017ee chce \u013eud\u00ed vra\u017edi\u0165 aj v skuto\u010dnom svete. Takto jednoduch\u00e9 to, samozrejme, nie je.\u00a0 Napokon najv\u00e4\u010d\u0161ie zverstv\u00e1 sa diali pr\u00e1ve v dob\u00e1ch, ke\u010f telev\u00edzia a po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 hry neexistovali, a predsa sa \u013eudia dop\u00fa\u0161\u0165ali vec\u00ed, ktor\u00e9 by dnes zvl\u00e1dali sledova\u0165 iba naozaj tvrd\u00e9 n\u00e1tury.<\/p>\n
\u010clovek m\u00f4\u017ee \u013eahko pod\u013eahn\u00fa\u0165 klamu, \u017ee \u013eudia s\u00fa dnes podstatne krutej\u0161\u00ed ako kedyko\u013evek predt\u00fdm. Sta\u010d\u00ed, \u017ee idete na pochybn\u00e9 internetov\u00e9 str\u00e1nky s videami bez filtrovan\u00e9ho obsahu a pozriete si zop\u00e1r z\u00e1berov, ako \u013eu\u010fom bez rozdielu veku a pohlavia moslimovia podrez\u00e1vaj\u00fa hrdl\u00e1 a odrez\u00e1vaj\u00fa hlavy, aby ich napokon polo\u017eili na zviazan\u00e9 telo polo\u017een\u00e9 bruchom na zemi. A nech to vyznie akoko\u013evek brut\u00e1lne, pri troche snahy n\u00e1jdete e\u0161te hor\u0161ie veci. Tak\u00e9, ktor\u00e9 v\u00e1m zop\u00e1r noc\u00ed nedaj\u00fa spa\u0165.<\/p>\n
Napriek tomu nie je pravdou, \u017ee by boli \u013eudia krutej\u0161\u00ed ako v minulosti. Psychicky chor\u00ed \u013eudia boli, s\u00fa a aj bud\u00fa krut\u00ed rovnako, respekt\u00edve pr\u00e1ve tak, ako im to umo\u017e\u0148uje spolo\u010dnos\u0165 svojou benevolenciou \u010di dokonca hecovan\u00edm. To s\u00fa v\u0161ak extr\u00e9mne pr\u00edpady. Ak sa pozrieme sk\u00f4r na tak\u00e9ho priemern\u00e9ho \u010dloveka, v minulosti bola spolo\u010densk\u00e1 hodnota jeho \u017eivota men\u0161ia a preto aj tresty b\u00fdvali priam nev\u00fdslovne krut\u00e9.<\/p>\n
Verejn\u00e9 popravy s\u00fa dnes, na\u0161\u0165astie, minulos\u0165ou. T\u00e1 posledn\u00e1 pomocou gilot\u00edny, teda s\u0165at\u00edm hlavy, sa v Eur\u00f3pe odohrala prekvapivo neskoro, v septembri 1977. I\u0161lo o Tunisana Hamida Djandoubiho, ktor\u00e9 vo Franc\u00fazsku ods\u00fadili za mu\u010denie a vra\u017edu iba 22-ro\u010dnej \u017eeny. Trest popravou s\u00edce bol vyu\u017e\u00edvan\u00fd aj nesk\u00f4r, ale nie na uliciach pred o\u010dami verejnosti.\u00a0 Na Slovensku sa posledn\u00fd trest smrti uplatnil pred viac ako 30 rokmi. V krajin\u00e1ch smerom na v\u00fdchod od n\u00e1s sa ale e\u0161te st\u00e1le verejn\u00e9 popravy konaj\u00fa, i ke\u010f pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho nie v takej miere, ako tomu b\u00fdvalo v Eur\u00f3pe.<\/p>\n
YouTube kan\u00e1l s n\u00e1zvom Infographics Show, ktor\u00e9ho vide\u00e1 preklad\u00e1 aj web VideaCesky.cz, vytvoril kr\u00e1tky dokument s n\u00e1zvom Preh\u013ead najhor\u0161\u00edch trestov<\/strong>. Jeho slovensk\u00fd prepis priklad\u00e1me ni\u017e\u0161ie a pod \u010dl\u00e1nkom n\u00e1jdete aj video s \u010desk\u00fdmi titulkami. Je to vskutku nepr\u00edjemn\u00e9 \u010d\u00edtanie, ktor\u00e9 poukazuje na fakt, \u017ee v minulosti boli \u013eudia nielen krutej\u0161\u00ed, ale svojou \u00fa\u010das\u0165ou na verejn\u00fdch krutostiach dokazovali, \u017ee im je t\u00e1to brutalita bl\u00edzka. Ak by sme teda na z\u00e1klade t\u00fdchto trestov smrti hodnotili, \u010di sme krutej\u0161\u00ed my alebo na\u0161li predkovia, odpove\u010f by bola ve\u013emi jednozna\u010dn\u00e1.<\/p>\n <\/p>\n Dohliada\u0165 a tresta\u0165. Kniha o zrode v\u00e4zen\u00ed franc\u00fazskeho filozofa Michela Foucaulta za\u010d\u00edna kapitolou o ne\u0161\u0165astn\u00edkovi, Franc\u00fazi Robertovi-Fran\u00e7ois Damiensovi. Sp\u00e1chal ne\u00faspe\u0161n\u00fd atent\u00e1t na \u013dudov\u00edta XV. a bol za to pr\u00edsne potrestan\u00fd. Poliali ho roztaven\u00fdm voskom, vliekli ho a do otvoren\u00fdch r\u00e1n mu liali vriaci olej. Potom bol roz\u0161tvrten\u00fd ko\u0148mi\u00a0 a jeho trup sp\u00e1lili na hranici. Niektor\u00ed \u013eudia jasali, ale jeden si poznamenal: \u201eMusel som p\u00e1rkr\u00e1t odvr\u00e1ti\u0165 tv\u00e1r a zakry\u0165 si u\u0161i pred prenikav\u00fdm jakotom, zatia\u013e \u010do ho trhali napoly.\u201c<\/p>\n V stredovekom Anglicku to bola zn\u00e1ma ist\u00e1 forma hroznej popravy pre t\u00fdch, ktor\u00ed sa dopustili vlastizrady, teda zradili svoju zem. V\u00e4z\u0148a obesili a ke\u010f bol skoro m\u0155tvy, zlo\u017eili ho dole a za\u017eiva vykuchali. Ak to bol mu\u017e, tie\u017e mu odrezali jeho pohlavn\u00fd org\u00e1n. Potom ho rozsekali na kusy, odsekli mu hlavu a t\u00fa \u010dasto vystavili na verejnom mieste. V Anglicku sa tento trest prestal pou\u017e\u00edva\u0165 v roku 1870.<\/p>\n Jud\u00e1\u0161ova stolica<\/strong> zn\u00e1ma tie\u017e pod n\u00e1zvom Jud\u00e1\u0161ovo kreslo<\/strong>. Kedy sa presne pou\u017e\u00edvala, sa nevie, existuj\u00fa ale jej n\u00e1\u010drty a niektor\u00e9 m\u00faze\u00e1 ju dokonca vystavuj\u00fa. Tento stra\u0161n\u00fd n\u00e1stroj bola stoli\u010dka so sed\u00e1kom v tvare ostr\u00e9ho ihlanu. Na weboch o stredoveku sa p\u00ed\u0161e, \u017ee \u010dloveka posadili na vrchol a pomocou l\u00e1n ho sp\u00fa\u0161\u0165ali dole. Vstup do an\u00e1lneho otvoru bol ve\u013emi bolestiv\u00fd. Niekedy v\u00e4z\u0148a s\u0165ahovali dolu pomocou z\u00e1va\u017eia a \u0161pic naolejovali. Umieralo sa pomaly po\u010das proced\u00fary alebo e\u0161te pomal\u0161ie po nej na infekciu. Pod\u013ea zdrojov sa umieralo cel\u00e9 hodiny aj dni. Pod\u013ea nieko\u013ek\u00fdch zdrojov Jud\u00e1\u0161ovu stolicu pou\u017e\u00edvala inkviz\u00edcia, in\u00e9 zdroje to zasa popieraj\u00fa.<\/p>\n Uvarenie za\u017eiva<\/strong>: Op\u00e4\u0165 sa vraciame do Anglicka, do 15. storo\u010dia. Tvrd\u00ed sa, \u017ee t\u00fato formu trestu smrti zaviedol prchk\u00fd kr\u00e1\u013e Henrich VIII., zd\u00e1 sa v\u0161ak, \u017ee tento trest b\u00fdval popul\u00e1rny v celej Eur\u00f3pe i \u00c1zii. Ako ste asi u\u017e uh\u00e1dli, mu\u010denie a n\u00e1sledn\u00e1 smr\u0165 spo\u010d\u00edvali vo varen\u00ed \u010dloveka za\u017eiva v kotli plnom vriacej vody, oleja alebo dechtu.<\/p>\n L\u00e1manie na kolese<\/strong>:\u00a0 T\u00e1to met\u00f3da ni\u010denia tela sa zrejme pou\u017e\u00edvala v 18. a 19. storo\u010d\u00ed v Eur\u00f3pe a niektor\u00fdch k\u00fatoch \u00c1zie. Franc\u00fazsky spisovate\u013e Voltaire o treste p\u00ed\u0161e v knihe z 18. storo\u010dia. V\u00e4z\u0148a priviazali s roztiahnut\u00fdmi \u00fadmi k dreven\u00e9mu kolu, potom vzal kat \u0165a\u017ek\u00fd predmet, niekedy i\u0161lo o \u017eelezn\u00fa ty\u010d, a l\u00e1mal \u010dloveku na kolese cel\u00e9 telo. Niekedy trvalo nieko\u013eko dn\u00ed, ne\u017e obete zraneniam pod\u013eahli.<\/p>\n Drvenie lebky<\/strong>: To hovor\u00ed samo za seba. Predstavte si na hlave kovov\u00fa \u010diapku a pod bradou kovov\u00fa plat\u0148u. V\u0161etko upevnen\u00e9, tak\u017ee sa ani nepohnete. \u010ciapka sa pos\u00fava nadol ot\u00e1\u010dan\u00edm skrutky. Pri klesan\u00ed l\u00e1me kosti v hlave a nakoniec rozdrv\u00ed lebku. Ve\u013ea zdrojov oh\u013eadom doby pou\u017eitia tohto trestu nie je, ale zrejme ide o stredovek\u00fd vyn\u00e1lez. Pod\u013ea history.com i\u0161lo o re\u00e1lny trest a p\u00ed\u0161e sa o \u0148om aj v knihe Najkrutej\u0161ie met\u00f3dy mu\u010denia v dejin\u00e1ch.<\/p>\n S\u0165ahovanie z ko\u017ee<\/strong>: Ak pozn\u00e1te Hru o tr\u00f3ny, pozn\u00e1te aj tento trest. Spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee sa \u010dloveku stiahne ko\u017ee z tela, aj ke\u010f v \u010c\u00edne vraj s\u0165ahovali len ko\u017eu na tv\u00e1ri. Ob\u010das \u010dloveka najprv pop\u00e1lili, aby \u0161la ko\u017ea lep\u0161ie dole, alebo preto, aby to bolo hor\u0161ie.<\/p>\n Trest sa praktizoval e\u0161te v 18. storo\u010d\u00ed a Michel Foucault hrozn\u00e9 detaily trestu opisuje v knihe spom\u00ednanej v \u00favode. Angli\u010dania tak vraj v 13. storo\u010d\u00ed trestali zlodejov, trest sa ale v priebehu rokov pou\u017e\u00edval po celom svete. \u010c\u00ednsky cis\u00e1r Chung-wu vraj v roku 1357 nariadil stiahnu\u0165 z ko\u017ee 5 000 \u017eien, hoci v knihe Skin and Bones sa uv\u00e1dza rok 1396.<\/p>\n Smr\u0165 z tis\u00edcok r\u00e1n<\/strong>: Zo 14. storo\u010dia z \u010c\u00edny poch\u00e1dza \u010fal\u0161\u00ed brut\u00e1lny mu\u010denia naz\u00fdvan\u00fd Lingchi (\u51cc\u9072). Pod\u013ea knihy Death by a Thousand Cuts i\u0161lo v 14. storo\u010d\u00ed o be\u017en\u00fd druh mu\u010denia v \u010c\u00edne, v krajine v\u0161ak fungoval nieko\u013eko storo\u010d\u00ed. V\u00e4z\u0148a porezali po celom tele, umieranie tak trvalo dlho, lebo rany boli pomerne mal\u00e9. Hoci sa t\u00e1to forma mu\u010denia nesl\u00e1vne presl\u00e1vila aj mimo \u010c\u00edny, niektor\u00ed historici tvrdia, \u017ee \u010dastokr\u00e1t sa trest zmenil na zabitie roz\u0161tvrten\u00edm.<\/p>\n Rozrezanie<\/strong>: Pri poh\u013eade na n\u00e1\u010drty z 15. storo\u010dia sa tento trest zd\u00e1 najkrutej\u0161\u00ed zo v\u0161etk\u00fdch, hoci je pomerne jednoduch\u00fd. \u010clovek vis\u00ed na „\u0161ibenici“ hlavou dole s nohami roztiahnut\u00fdmi do V. Dvaja mu\u017ei rozre\u017e\u00fa ods\u00fadenca ve\u013ek\u00fa p\u00edlou od slab\u00edn nadol napoly. Obe\u0165 bola na\u017eive takmer cel\u00fa dobu. Jeden zdroj uv\u00e1dza, \u017ee sa tento trest v stredovekej Eur\u00f3pe pou\u017e\u00edval zriedka a v \u010c\u00edne sa pou\u017e\u00edvala alternat\u00edva v podobe horizont\u00e1lneho rozrezania.<\/p>\n Potkany<\/strong>: Mo\u017eno si hovor\u00edte, \u010do to s \u013eu\u010fmi sk\u00f4r bolo, \u017ee tak\u00e9to tresty v\u00f4bec schva\u013eovali. Preto\u017ee \u013eudia boles\u0165 ve\u013emi dobre ch\u00e1pu, nem\u00e1me sn\u00e1\u010f vroden\u00fa mor\u00e1lku? Ak ste si to e\u0161te nepovedali, mo\u017eno si to poviete za chv\u00ed\u013eu, preto\u017ee pou\u017e\u00edvanie potkanov je fakt nie\u010do ohavn\u00e9. Pou\u017e\u00edvali sa v stredoveku v Eur\u00f3pe a \u010c\u00edne. Pod\u013ea zdrojov sa vyhladovan\u00e9 krysy zatvoria do debny s nah\u00fdm v\u00e4z\u0148om a pomaly ho zo\u017eer\u00fa. In\u00e9 zdroje uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee sa v\u00e4z\u0148om najsk\u00f4r narezalo brucho, aby mohli potkany vojs\u0165 do tela. Trest zmie\u0148uje kniha z roku 1931 s n\u00e1zvom Merril I Go to Hell: Reminiscences of a Bishop ‚s Daughter. Pod\u013ea knihy The Dictionary of Torture, sa trest pou\u017e\u00edval aj v Nemecku. Inde sa p\u00ed\u0161e, \u017ee v \u010c\u00edne sa potkany umiestnili na v\u00e4z\u0148ove brucho v kovovom hrnci. Zahrieval sa tak dlho, a\u017e krys\u00e1m nezostalo ne\u017e prehr\u00fdz\u0165 si cestu von telom. \u0164a\u017eko poveda\u0165, ako to asi vyzeralo a \u010di bol potkan schopn\u00fd sa telom v\u00f4bec prehr\u00fdz\u0165. Zdroje, ktor\u00e9 to uv\u00e1dzaj\u00fa ako fakt, o tom nepredkladaj\u00fa \u017eiadne d\u00f4kazy.<\/p>\n To bola kr\u00e1tka hist\u00f3ria \u013eudskej krutosti, a to e\u0161te nebolo zmienen\u00e9 v Cirkvou ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00e9 upa\u013eovanie za\u017eiva<\/strong>. Bu\u010fme radi, \u017ee sme sa od t\u00fdch d\u00f4b posunuli \u010falej.<\/p>\n <\/p>\n