{"id":7069,"date":"2021-07-12T00:00:00","date_gmt":"2021-07-11T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/extremne-horucavy-zabijaju-mozeme-si-za-to-sami-tvrdia-vedci\/"},"modified":"2021-07-12T00:00:00","modified_gmt":"2021-07-11T23:00:00","slug":"extremne-horucavy-zabijaju-mozeme-si-za-to-sami-tvrdia-vedci","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/extremne-horucavy-zabijaju-mozeme-si-za-to-sami-tvrdia-vedci\/","title":{"rendered":"Extr\u00e9mne hor\u00fa\u010davy zab\u00edjaj\u00fa. M\u00f4\u017eeme si za to sami, tvrdia vedci"},"content":{"rendered":"<p>Rovnako ako Slov\u00e1ci, aj ob\u010dania z\u00e1padnej Kanady a\u00a0\u013eudia zo severoz\u00e1padu USA, museli koncom j\u00fana \u010deli\u0165 <strong>extr\u00e9mnej vlne hor\u00fa\u010dav<\/strong>. Teplota sa v\u00a0niektor\u00fdch kanadsk\u00fdch mest\u00e1ch pod\u013ea port\u00e1lu The Washington post vy\u0161plhala na viac ako 49 stup\u0148ov Celzia.<\/p>\n<p>\u0160anca, \u017ee \u00fazemie zasiahnu extr\u00e9mne hor\u00fa\u010davy je kv\u00f4li <strong>klimatickej zmene<\/strong> zapr\u00ed\u010dinenej \u013eu\u010fmi 150-kr\u00e1t vy\u0161\u0161ia, o\u00a0 vedeckej anal\u00fdze informuje Associated Press. Vedci tie\u017e zistili, \u017ee na severoz\u00e1pade Tichomoria a v Kanade bola zmena podnebia zodpovedn\u00e1 za asi 2 stupne Celzia tepeln\u00e9ho \u0161oku.<\/p>\n<p>\u201eT\u00fdchto p\u00e1r stup\u0148ov m\u00e1 ve\u013ek\u00fd vplyv na \u013eudsk\u00e9 zdravie, klimatick\u00e1 zmena zab\u00edja \u013eud\u00ed\u201c uviedla spoluautorka \u0161t\u00fadie Kristie Ebi, profesorka na Washingtonskej univerzite. Dodala, \u017ee bude trva\u0165 nieko\u013eko mesiacov, k\u00fdm sa zr\u00e1ta presn\u00fd po\u010det obet\u00ed <strong>j\u00fanov\u00fdch hor\u00fa\u010dav<\/strong>, ale pravdepodobne to bud\u00fa stovky a\u017e tis\u00edce. Len v\u00a0Oregone pod\u013eahlo vlne hor\u00fa\u010dav 116 \u013eud\u00ed.<\/p>\n<h3><strong>V\u00fdskum mo\u017en\u00fd v\u010faka technol\u00f3gi\u00e1m <\/strong><\/h3>\n<p>Vedci vyu\u017eili po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 modely, aby zistili, ak\u00fa \u00falohu zohr\u00e1va zmena podnebia pri vzniku extr\u00e9mneho po\u010dasia. Zaznamenan\u00e9 pozorovania vlo\u017eili do 21 po\u010d\u00edta\u010dov\u00fdch modelov, n\u00e1sledne vykonali nieko\u013eko simul\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n<p>Rozdiel medzi s\u00fa\u010dasnou situ\u00e1ciou a\u00a0simul\u00e1ciou bez <strong>sklen\u00edkov\u00fdch plynov<\/strong> zo spa\u013eovania ropy, uhlia a\u00a0zemn\u00e9ho plynu predstavuje pr\u00e1ve dopad klimatickej zmeny. \u201eBez zmeny podnebia by sa t\u00e1to udalos\u0165 nestala,\u201c \u00a0uviedla hlavn\u00e1 autorka \u0161t\u00fadie Friederike Otto, vedky\u0148a v oblasti kl\u00edmy na Oxfordskej univerzite.<\/p>\n<p>Anal\u00fdza na z\u00e1klade po\u010d\u00edta\u010dov\u00fdch simul\u00e1ci\u00ed vo svete vedy nie je novinkou. T\u00edm vedcov a odborn\u00edkov v World Weather Attribution vykon\u00e1va r\u00fdchle anal\u00fdzy, ktor\u00e9 s\u00fa nesk\u00f4r zverejnen\u00e9 v\u00a0recenzovan\u00fdch \u010dasopisoch. V minulosti pri\u0161li na podobn\u00e9 vplyvy klimatickej zmeny na vznik v\u013an hor\u00fa\u010dav v Eur\u00f3pe a na Sib\u00edri. Zmena podnebia naopak nezohr\u00e1vala \u017eiadnu \u00falohu v\u00a0pr\u00edpade braz\u00edlskeho sucha alebo hor\u00fa\u010dav v\u00a0Indii.<\/p>\n<h3><strong>Intenz\u00edvne b\u00farky a\u00a0torn\u00e1da v\u00a0Eur\u00f3pe <\/strong><\/h3>\n<p>Nieko\u013ekod\u0148ov\u00e9 vysok\u00e9 teploty vo viacer\u00fdch eur\u00f3pskych krajin\u00e1ch vy\u00fastili do intenz\u00edvnych b\u00farok, <strong>pr\u00edvalov\u00fdch da\u017e\u010fov<\/strong> a\u00a0krupobitia. Na za\u010diatku j\u00fala sa pod\u013ea port\u00e1lu imeteo.sk strednou Eur\u00f3pou prehnal studen\u00fd front, ktor\u00ed sp\u00f4sobil \u0161kody na poliach aj budov\u00e1ch. V Mil\u00e1ne a v mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch \u010dastiach Lombardie padali <strong>kr\u00fapy<\/strong> s priemerom a\u017e 6 cm.<\/p>\n<p>Hoci s\u00fa <strong>intenz\u00edvne b\u00farky<\/strong> be\u017enou s\u00fa\u010das\u0165ou leta, torn\u00e1do, ktor\u00e9 spusto\u0161ilo viacero obc\u00ed len k\u00fasok za hranicami Slovenska, \u013eud\u00ed \u0161okovalo. Ako uviedol spravodajsk\u00fd kan\u00e1l \u010cT24, <strong>torn\u00e1do na juhu Moravy<\/strong> bolo najtragickej\u0161ie v Eur\u00f3pe od roku 2001.<\/p>\n<h3><strong>Teplotn\u00e9 rekordy padaj\u00fa aj vo F\u00ednsku<\/strong><\/h3>\n<p>Ak ste si mysleli, \u017ee na severe Eur\u00f3py mus\u00ed by\u0165 teraz ide\u00e1lne po\u010dasie, m\u00fdlite sa. <strong>Laponsko<\/strong>, zn\u00e1me sob\u00edmi z\u00e1prahmi a\u00a0zasne\u017eenou pr\u00edrodou, su\u017euj\u00fa tridsiatky. Po\u010das uplynul\u00fdch dn\u00ed sa teploty vy\u0161plhali vysoko nad tropick\u00fa hranicu. Minul\u00fd pondelok teplota v meste Kevo vyst\u00fapila na rekordn\u00fdch +33,5 \u00b0C. Ide o najvy\u0161\u0161iu zaznamenan\u00fa teplota za posledn\u00fdch 100 rokov, informuje port\u00e1l imeteo.sk.<\/p>\n<p>Pod\u013ea meteorol\u00f3ga Jariho Tuovinena vo <strong>F\u00ednsku<\/strong> zatia\u013e prakticky nikde nepr\u0161alo. \u201eZd\u00e1 sa, \u017ee za\u010dne nov\u00e9 obdobie sucha a hor\u00fa\u010dav, \u201cuviedol pre f\u00ednske noviny. V\u0161etky seversk\u00e9 krajiny v s\u00fa\u010dasnosti \u010delia <strong>vlne hor\u00fa\u010dav<\/strong>.<\/p>\n<p>Pod\u013ea vedcov sa bude plan\u00e9ta neust\u00e1le otep\u013eova\u0165 a vlny hor\u00fa\u010dav bud\u00fa intenz\u00edvnej\u0161ie a \u010dastej\u0161ie. Ako dlho sa budeme schopn\u00ed\u00a0 t\u00fdmto zmen\u00e1m prisp\u00f4sobova\u0165 ? A ko\u013eko \u013eud\u00ed bude musie\u0165 zomrie\u0165, aby sme si naplno uvedomili z\u00e1va\u017enos\u0165 tohto probl\u00e9mu?<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Rovnako ako Slov\u00e1ci, aj ob\u010dania z\u00e1padnej Kanady a\u00a0\u013eudia zo severoz\u00e1padu USA, museli koncom j\u00fana \u010deli\u0165 extr\u00e9mnej vlne hor\u00fa\u010dav. Teplota sa v\u00a0niektor\u00fdch kanadsk\u00fdch mest\u00e1ch pod\u013ea port\u00e1lu<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7069","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7069","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7069"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7069\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7069"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7069"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7069"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}