{"id":7111,"date":"2021-08-14T00:00:00","date_gmt":"2021-08-13T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/otcovia-filozofie-a-ich-myslienky\/"},"modified":"2021-08-14T00:00:00","modified_gmt":"2021-08-13T23:00:00","slug":"otcovia-filozofie-a-ich-myslienky","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/otcovia-filozofie-a-ich-myslienky\/","title":{"rendered":"Otcovia filozofie a ich my\u0161lienky"},"content":{"rendered":"Socha Aristotela\n

Sokrates<\/strong><\/h3>\n

Patr\u00ed medzi najlep\u0161\u00edch svetov\u00fdch filozofov v\u0161etk\u00fdch \u010dias a jeho sokratovsk\u00e1 met\u00f3da polo\u017eila z\u00e1klady z\u00e1padn\u00fdch syst\u00e9mov logiky a filozofie. Bol to u\u010denec, u\u010dite\u013e a filozof naroden\u00fd v starovekom Gr\u00e9cku. Sokratov \u017eivot je zaznamenan\u00fd len z nieko\u013ek\u00fdch zdrojov: dial\u00f3gov Plat\u00f3na a Xenof\u00f3na a hier Aristofanesa.<\/p>\n

S\u00fa\u010dasn\u00edci sa l\u00ed\u0161ia v tom, ako sa Sokrates prejavoval ako filozof. Xenof\u00f3n aj Aristofanes uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee Sokrates dost\u00e1val\u00a0 za vyu\u010dovanie zaplaten\u00e9, zatia\u013e \u010do Plat\u00f3n p\u00ed\u0161e, \u017ee Sokrates prijatie platby v\u00fdslovne odmietol, pri\u010dom ako d\u00f4kaz uv\u00e1dzal svoju chudobu.<\/p>\n

Veril, \u017ee filozofia by mala dosiahnu\u0165 praktick\u00e9 v\u00fdsledky pre lep\u0161ie blaho spolo\u010dnosti<\/strong>. Pok\u00fasil sa vytvori\u0165 etick\u00fd syst\u00e9m zalo\u017een\u00fd na \u013eudskom rozume a nie na teologickej doktr\u00edne.<\/p>\n

Pouk\u00e1zal tie\u017e na to, \u017ee \u013eudsk\u00e1 vo\u013eba bola motivovan\u00e1 t\u00fa\u017ebou po \u0161\u0165ast\u00ed. Kone\u010dn\u00e1 m\u00fadros\u0165 poch\u00e1dza z poznania seba sam\u00e9ho. \u010c\u00edm viac \u010dlovek vie, t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161ia je jeho schopnos\u0165 uva\u017eova\u0165 a robi\u0165 rozhodnutia, ktor\u00e9 prines\u00fa skuto\u010dn\u00e9 \u0161\u0165astie. T\u00fato filozofiu premietol do politiky, pri\u010dom najlep\u0161ia forma vl\u00e1dy pod\u013ea neho nie je ani tyrania, ani demokracia. Vl\u00e1da namiesto toho fungovala najlep\u0161ie, ke\u010f jej vl\u00e1dli jednotlivci, ktor\u00ed mali najv\u00e4\u010d\u0161ie schopnosti, znalosti a cnosti a dokonale ch\u00e1pali sami seba.<\/p>\n

Ke\u010f sa gr\u00e9cka politick\u00e1 kl\u00edma obr\u00e1tila proti nemu, bol v roku 399 p.n.l. ods\u00faden\u00fd na smr\u0165<\/strong>. Tento rozsudok prijal, rad\u0161ej ne\u017e aby utiekol do vyhnanstva. \u00datek bral ako priznanie svojej viny, a ke\u010f\u017ee sa za vinn\u00e9ho nepokladal, ostal vo v\u00e4zen\u00ed a vykonal trest smrti (nepokladal smr\u0165 za trest) nad sebou sam\u00fdm, t\u00fdm, \u017ee vypil jed.<\/p>\n

 <\/p>\n

Plat\u00f3n<\/strong><\/h3>\n

Starovek\u00fd gr\u00e9cky filozof, ktor\u00fd bol \u0161tudentom Sokrata a u\u010dite\u013e Aristotela. Na rozdiel od Sokrata Plat\u00f3n zanechal mno\u017estvo spisov a v roku 387 p.n.l. otvoril v At\u00e9nach \u0161kolu, kde bezplatne vyu\u010doval svojich \u017eiakov. Zomrel ako osemdesiatro\u010dn\u00fd po\u010das p\u00edsania jednej zo svojich pr\u00e1c. M\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee Plat\u00f3n zalo\u017eil politick\u00fa filozofiu<\/strong> a predstavil dialektick\u00fa aj dialogick\u00fa formu p\u00edsma ako sp\u00f4sob sk\u00famania r\u00f4znych my\u0161lienkov\u00fdch oblast\u00ed.<\/p>\n

Jedna z jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch my\u0161lienok je te\u00f3ria foriem<\/strong> – n\u00e1zor, \u010dasto ozna\u010dovan\u00fd ako platonizmus, \u017ee t\u00ed, ktor\u00fdch presved\u010denie sa obmedzuje iba na vn\u00edmanie, nedosahuj\u00fa vy\u0161\u0161iu \u00farove\u0148 vn\u00edmania, ktor\u00e1 je k dispoz\u00edcii iba t\u00fdm, ktor\u00ed vidia mimo materi\u00e1lny svet.<\/p>\n

D\u00f4le\u017eit\u00fdm pilierom pre v\u00fdvoj celej filozofie bola jeho viera v to, \u017ee materi\u00e1lny svet je zdanliv\u00fd a neust\u00e1le sa meniaci svet, ale \u017ee in\u00fd, nevidite\u013en\u00fd svet poskytuje nemenn\u00fa pr\u00ed\u010dinn\u00fa s\u00favislos\u0165 so v\u0161etk\u00fdm, \u010do vid\u00edme.<\/p>\n Socha Plat\u00f3na\n

Vypichli by sme jeho fenomen\u00e1lne podobenstvo o jaskyni<\/strong> a v nasleduj\u00facich riadkoch si ho pribl\u00ed\u017eime.<\/p>\n

Plat\u00f3n opisuje skupinu\u00a0 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed b\u00fdvaj\u00fa v podzemnej jaskyni. Sedia chrbtom k vchodu a maj\u00fa zviazan\u00e9 ruky i nohy, tak\u017ee vidia len jaskynn\u00fa stenu. Za nimi je vysok\u00fd m\u00far, za ktor\u00fdm prech\u00e1dzaj\u00fa \u013eu\u010fom podobn\u00e9 postavy, ktor\u00e9 dr\u017eia ponad okraj m\u00faru rozli\u010dn\u00e9 fig\u00farky. Za t\u00fdmito fig\u00farkami hor\u00ed ohe\u0148, vrhaj\u00fa na stenu jaskyne pohybuj\u00face sa tiene. Ke\u010f\u017ee takto sedia od narodenia, pova\u017euj\u00fa tiene predmetov, ktor\u00e9 s\u00fa premietan\u00e9 za skuto\u010dn\u00e9, preto\u017ee nem\u00f4\u017eu ni\u010d vedie\u0165 o tom, \u010do sa deje za ich chrbtom.
\nJedn\u00e9mu z obyvate\u013eov jaskyne sa podar\u00ed vyslobodi\u0165 a najprv sa s\u00e1m seba p\u00fdta, odkia\u013e sa tie tiene na stene v jaskyni ber\u00fa. Spo\u010diatku je od ostr\u00e9ho svetla oslepen\u00fd a poh\u013ead na ostr\u00e9 obrysy fig\u00farok ho oslepuje \u2013 doteraz videl st\u00e1le len ich tiene. Ak by preliezol m\u00far a vy\u0161kriabal sa z jaskyne von, bol by oslepen\u00fd e\u0161te viac. Ale potom keby si pretrel o\u010di, by videl, svet v jeho pln\u00fdch farb\u00e1ch a kont\u00farach.\u00a0 Vracia sa do jaskyne aby oslobodil aj ostatn\u00fdch, no t\u00ed ho vysmej\u00fa, neveria mu a na koniec ho zabij\u00fa.<\/p>\n

 <\/p>\n

Aristoteles<\/strong><\/h3>\n

Aristoteles je jedn\u00fdm z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch a najvplyvnej\u0161\u00edch myslite\u013eov a u\u010dite\u013eov v hist\u00f3rii \u013eudstva, ktor\u00fd je \u010dasto pova\u017eovan\u00fd – popri svojom mentorovi Plat\u00f3novi – za otca z\u00e1padnej filozofie a zakladate\u013ea logiky. Bol to Plat\u00f3nov \u017eiak a nesk\u00f4r vychov\u00e1vate\u013e syna Filipa Maced\u00f3nskeho, bud\u00faceho Alexandra Ve\u013ek\u00e9ho<\/p>\n

Jeho spisy a my\u0161lienky o metafyzike, etike, vedomostiach a metodologickom sk\u00faman\u00ed s\u00fa jadrom \u013eudsk\u00e9ho myslenia. Aristoteles bol nielen filozofom, ale bol aj vedcom, \u010do ho viedlo k \u00favahe o obrovskom mno\u017estve t\u00e9m a do zna\u010dnej miery k n\u00e1zoru, \u017ee v\u0161etky koncepty a znalosti s\u00fa v kone\u010dnom d\u00f4sledku zalo\u017een\u00e9 na vn\u00edman\u00ed.<\/p>\n

Aristotelov \u0161irok\u00fd z\u00e1ber zah\u0155\u0148a fyziku, biol\u00f3giu, psychol\u00f3giu, lingvistiku, logiku, etiku, r\u00e9toriku, politiku, vl\u00e1du, hudbu, divadlo, po\u00e9ziu a metafyziku.<\/p>\n

Zalo\u017eil vlastn\u00fa \u0161kolu Lykeion, ktor\u00e1 l\u00e1kala \u0161tudentov z cel\u00e9ho gr\u00e9ckeho sveta. Vypracovali vlastn\u00e9 u\u010debn\u00e9 osnovy zameran\u00e9 na u\u010denie jej zakladate\u013ea. V s\u00falade s Aristotelov\u00fdm princ\u00edpom sk\u00famania spisov in\u00fdch ako s\u00fa\u010dasti filozofick\u00e9ho procesu zhroma\u017edilo l\u00fdceum zbierku rukopisov, \u010d\u00edm vytvorili jednu z prv\u00fdch ve\u013ek\u00fdch kni\u017en\u00edc na svete.<\/p>\n

Pr\u00e1ve na l\u00fdceu Aristoteles pravdepodobne zlo\u017eil v\u00e4\u010d\u0161inu zo svojich pribli\u017ene 200 diel, z ktor\u00fdch sa zachovalo iba 31. Aristotelove pre\u017e\u00edvaj\u00face diela boli pravdepodobne myslen\u00e9 sk\u00f4r ako pozn\u00e1mky z predn\u00e1\u0161ky ne\u017e ako literat\u00fara. Ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 jeho spisov je straten\u00e1 a m\u00f4\u017eeme sa domnieva\u0165, \u017ee boli e\u0161te kvalitnej\u0161ie ako tie, ktor\u00e9 sa n\u00e1m zachovali. R\u00edmsky filozof Cicero povedal, \u017ee \u201eak bola Plat\u00f3nova pr\u00f3za strieborn\u00e1, Aristotelova bola te\u010d\u00faca rieka zlata\u201c.<\/p>\n

 <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Sokrates Patr\u00ed medzi najlep\u0161\u00edch svetov\u00fdch filozofov v\u0161etk\u00fdch \u010dias a jeho sokratovsk\u00e1 met\u00f3da polo\u017eila z\u00e1klady z\u00e1padn\u00fdch syst\u00e9mov logiky a filozofie. Bol to u\u010denec, u\u010dite\u013e a filozof<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7111","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7111","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7111"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7111\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7111"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7111"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7111"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}