{"id":7126,"date":"2021-08-23T00:00:00","date_gmt":"2021-08-22T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/horuce-pocasie-znizuje-produktivitu-prace-co-s-tym\/"},"modified":"2021-08-23T00:00:00","modified_gmt":"2021-08-22T23:00:00","slug":"horuce-pocasie-znizuje-produktivitu-prace-co-s-tym","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/horuce-pocasie-znizuje-produktivitu-prace-co-s-tym\/","title":{"rendered":"Hor\u00face po\u010dasie zni\u017euje produktivitu pr\u00e1ce. \u010co s t\u00fdm?"},"content":{"rendered":"<p>Vy\u0161\u0161ia agresivita, ni\u017e\u0161ia produktivita, strata koncentr\u00e1cie, nevo\u013enos\u0165. <strong>Extr\u00e9mne tepl\u00e9 po\u010dasie<\/strong> nepredstavuje hrozbu len pre fyzick\u00e9 zdravie, ale okrem <strong>dehydrat\u00e1cie<\/strong>, \u010di \u00fapalu m\u00f4\u017ee vies\u0165 k zraneniam na pracovisku. Hor\u00fa\u010davy m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobi\u0165 aj stratu produktivity v zamestnan\u00ed, \u010di zhor\u0161en\u00fd v\u00fdkon v \u0161kole, vysvet\u013euje port\u00e1l ScienceNews.<\/p>\n<h3><strong>Ot\u00e1zka zdravia, ale aj ekonomiky<\/strong><\/h3>\n<p>To, \u017ee <strong>tropick\u00e9 teploty za\u0165a\u017euj\u00fa organizmus<\/strong>, sp\u00f4sobuj\u00fa \u00fanavu, mal\u00e1tnos\u0165, z\u00e1vrate, bolesti, dokonca m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobi\u0165 \u00fapln\u00fd kolaps organizmu, je v\u0161eobecne zn\u00e1me, hoci \u010dasto podce\u0148ovan\u00e9 riziko letn\u00fdch dn\u00ed. Ako ale vysok\u00e9 teploty ovplyv\u0148uj\u00fa svetov\u00fa ekonomiku? Nieko\u013ekoro\u010dn\u00e9 pozorovanie Meenu Tewariho, profesora z\u00a0univerzity v\u00a0Severnej Karol\u00edne, pri\u0161lo k\u00a0prekvapiv\u00fdm z\u00e1verom.<\/p>\n<p>Tewari\u00a0 sk\u00famal ako <strong>sa menilo spr\u00e1vanie zamestnancov<\/strong> tov\u00e1rn\u00ed po\u010das vysok\u00fdch hor\u00fa\u010dav. Na z\u00e1klade pozorovania a\u00a0d\u00e1t z\u00a0kraj\u010d\u00edrskych dieln\u00ed v\u00a0Indii zistil, \u017ee pri <strong>teplote nad 35 \u00b0 C<\/strong>, priemern\u00e1 denn\u00e1 produkcia v tkan\u00ed klesla asi o 2 percent\u00e1 a \u0161itie odevov a\u017e o 8 percent v porovnan\u00ed s\u00a0d\u0148ami, kedy teplota nedosiahla ani 30 \u00b0 C. Tieto predbe\u017en\u00e9 v\u00fdpo\u010dty publikoval v\u00a0\u010dasopise The June Journal of Political Economy.<\/p>\n<p>V\u010faka t\u00fdmto v\u00fdpo\u010dtom v\u00fdskum nadobudol n\u00e1rodn\u00fd charakter. Skupina vedcov na \u010dele s Tewarim\u00a0 na\u010falej analyzovala \u00fadaje z prieskumov zameran\u00fdch na priemyseln\u00e9 odvetvia v celej Indii. Pod\u013ea anal\u00fdz produktivita pracovn\u00edkov za\u010dala klesa\u0165 u\u017e pri teplot\u00e1ch <strong>vy\u0161\u0161\u00edch ako 20 stup\u0148ov Celzia.<\/strong><\/p>\n<p>Ak sa priemern\u00e9 denn\u00e9 teploty zv\u00fd\u0161ia o\u00a01 stupe\u0148 Celzia, ro\u010dn\u00fd hrub\u00fd dom\u00e1ci produkt alebo hodnota tovarov a slu\u017eieb vyroben\u00fdch za jeden rok by v\u00a0Indii mohla klesn\u00fa\u0165 o 3 percent\u00e1, odhaduj\u00fa vedci. V\u00fdskum sa zameral predov\u0161etk\u00fdm na chudobn\u00e9 krajiny a\u00a0dokazuje, \u017ee <strong>hor\u00face roky s\u00fa spojen\u00e9 pr\u00e1ve s\u00a0ni\u017e\u0161ou produktivitou.<\/strong><\/p>\n<h3><strong>Tich\u00e1 hrozba?<\/strong><\/h3>\n<p>Viac ne\u017e 166\u00a0000 \u013eud\u00ed po celom svete zomrelo medzi rokmi 1998 a\u017e 2017 pr\u00e1ve v\u00a0d\u00f4sledku hor\u00fa\u010dav, ud\u00e1va WHO. Aj \u0161t\u00fadia zverejnen\u00e1 v\u00a0\u010dasopise The Lancet Planetary Health ukazuje, \u017ee 9,4% celosvetov\u00fdch \u00famrt\u00ed mo\u017eno prip\u00edsa\u0165 extr\u00e9mnym hor\u00fa\u010dav\u00e1m alebo naopak chladn\u00fdm teplot\u00e1m.<\/p>\n<p>Extr\u00e9mne vysok\u00fdm teplot\u00e1m, ktor\u00e9 ro\u010dne zab\u00edjaj\u00fa tis\u00edcky \u013eud\u00ed, sa pod\u013ea WHO nevenuje dostato\u010dn\u00e1 pozornos\u0165, preto\u017ee ich <strong>po\u010det obet\u00ed nie je zrejm\u00fd okam\u017eite<\/strong>. Napriek tomu port\u00e1l The Guardian uv\u00e1dza, \u017ee takmer 28 % Ameri\u010danov poci\u0165uje sympt\u00f3my s\u00favisiace s\u00a0extr\u00e9mnymi hor\u00fa\u010davami a\u00a0<strong>ka\u017ed\u00fd \u00f4smy respondent sa c\u00edti menej produkt\u00edvny v pr\u00e1ci v d\u00f4sledku hor\u00faceho po\u010dasia.<\/strong><\/p>\n<h3><strong>Rie\u0161enie probl\u00e9mu<\/strong><\/h3>\n Skupinu farm\u00e1rov, stavb\u00e1rov a in\u00fdch vonkaj\u0161\u00edch pracovn\u00edkov u\u017e teraz ovplyv\u0148uje hor\u00face po\u010dasie. V bud\u00facnosti maj\u00fa by\u0165 vlny hor\u00fa\u010dav intenz\u00edvnej\u0161ie a \u010dastej\u0161ie. Zdroj obr\u00e1zka: pexels.com\n<p>Pre farm\u00e1rov a stavb\u00e1rov, teda skupinu \u013eud\u00ed pracuj\u00facich vonku, vysok\u00e9 teploty v bud\u00facnosti predstavuj\u00fa \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ie riziko. Ak vl\u00e1dy neprijm\u00fa \u017eiadne opatrenia na <strong>redukciu emisi\u00ed<\/strong>, m\u00f4\u017ee nasta\u0165 scen\u00e1r, \u017ee a\u017e 60 percent z\u00a0nich do roku 2050 nebude m\u00f4c\u0165 plnohodnotne pracova\u0165, preto\u017ee minim\u00e1lne jeden de\u0148 t\u00fd\u017edenne bude pre nich pr\u00e1ca vonku pr\u00edli\u0161 nebezpe\u010dn\u00e1.<\/p>\n<p>\u201eAk <strong>nezn\u00ed\u017eime emisie<\/strong>, mili\u00f3ny vonkaj\u0161\u00edch pracovn\u00edkov bud\u00fa odteraz do polovice storo\u010dia st\u00e1le viac vystaven\u00ed nebezpe\u010dn\u00fdm \u00farovniam tepla,&#8220; povedala Kristina Dahl, spoluautorka novej \u0161t\u00fadie publikovanej neziskovou organiz\u00e1ciou The Union of Concerned Scientists.<\/p>\n<p>Extr\u00e9mne vlny hor\u00fa\u010dav, ktor\u00e9 u\u017e tento rok zasiahli viacer\u00e9 k\u00faty sveta, bud\u00fa pod\u013ea vedcov \u010dastej\u0161ie, dlh\u0161ie a\u00a0z\u00e1va\u017enej\u0161ie. Probl\u00e9mom s\u00fa pr\u00e1ve rast\u00face emisie v\u00a0atmosf\u00e9re, ktor\u00e9 zachyt\u00e1vaj\u00fa teplo. Pod\u013ea port\u00e1lu The Guardian bude a\u017e <strong>tretina americkej popul\u00e1cie do polovice tohto storo\u010dia vystaven\u00e1<\/strong> minim\u00e1lne 30 dn\u00ed v\u00a0roku <strong>smrte\u013ene vysok\u00fdm teplot\u00e1m<\/strong>.<\/p>\n<h3><strong>Ako sa pred hor\u00fa\u010davami chr\u00e1ni\u0165?<\/strong><\/h3>\n Pravideln\u00fd pitn\u00fd re\u017eim chr\u00e1ni telo pred kolapsom po\u010das hor\u00facich dn\u00ed. Zdroj obr\u00e1zka: pexels.com\n<p>Hoci niektor\u00e9 povolania musia pracova\u0165 aj v\u00a0hor\u00fa\u010dav\u00e1ch, v\u00e4\u010d\u0161ina z\u00a0n\u00e1s na\u0161\u0165astie pracuje v\u00a0<strong>klimatizovan\u00fdch priestoroch<\/strong>. Ani s klimatiz\u00e1ciou to netreba preh\u00e1\u0148a\u0165. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je nepresiahnu\u0165 <strong>teplotn\u00fd rozdiel p\u00e4\u0165 a\u017e sedem stup\u0148ov Celzia, <\/strong>\u010d\u00edm sa pred\u00edde takzvan\u00e9mu teplotn\u00e9mu \u0161oku.<\/p>\n<p>Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed je pod\u013ea odborn\u00edkov <strong>pitn\u00fd re\u017eim. <\/strong>Pom\u00f4c\u0165 m\u00f4\u017eu aj \u013eahk\u00e9 svie\u017ee v\u00f4ne, osvie\u017euj\u00face spreje s miner\u00e1lnou vodou a vla\u017en\u00e1, no nie \u013eadov\u00e1 sprcha, ud\u00e1va port\u00e1l TERAZ.sk.<\/p>\n<p>\u201ePi\u0165 treba \u010dasto a men\u0161ie mno\u017estv\u00e1. Dospel\u00fd by mal po\u010das d\u0148a vypi\u0165 3 litre tekut\u00edn. Nevhodn\u00e9 s\u00fa n\u00e1poje s obsahom cukru, kofe\u00ednu, chin\u00ednu a alkoholu. Ide\u00e1lna je oby\u010dajn\u00e1 \u010di pr\u00edrodn\u00e1 miner\u00e1lna voda, ovocn\u00e9 d\u017e\u00fasy, iontov\u00fd n\u00e1poj pre pr\u00edpad potreby. Najvhodnej\u0161ie s\u00fa vla\u017en\u00e9 n\u00e1poje. Jes\u0165 by sme mali \u013eahk\u00e9 jedl\u00e1 a nosi\u0165 vzdu\u0161n\u00e9 oble\u010denie svetl\u00fdch farieb. Vhodn\u00e1 je aj prikr\u00fdvka hlavy,&#8220; odpor\u00fa\u010daj\u00fa odborn\u00edci.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Vy\u0161\u0161ia agresivita, ni\u017e\u0161ia produktivita, strata koncentr\u00e1cie, nevo\u013enos\u0165. Extr\u00e9mne tepl\u00e9 po\u010dasie nepredstavuje hrozbu len pre fyzick\u00e9 zdravie, ale okrem dehydrat\u00e1cie, \u010di \u00fapalu m\u00f4\u017ee vies\u0165 k zraneniam<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7126","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7126","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7126"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7126\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7126"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7126"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7126"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}