{"id":7137,"date":"2021-09-01T00:00:00","date_gmt":"2021-08-31T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/tomas-akvinsky-a-jeho-vplyv-napriec-storociami\/"},"modified":"2021-09-01T00:00:00","modified_gmt":"2021-08-31T23:00:00","slug":"tomas-akvinsky-a-jeho-vplyv-napriec-storociami","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/tomas-akvinsky-a-jeho-vplyv-napriec-storociami\/","title":{"rendered":"Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd a jeho vplyv naprie\u010d storo\u010diami"},"content":{"rendered":"<h3>Tom\u00e1\u0161 Akv\u00ednsky je jedn\u00fdm z ve\u013ek\u00fdch u\u010dite\u013eov stredovekej katol\u00edckej cirkvi a je ocenen\u00fd titulmi doktor cirkvi a anjelsk\u00fd lek\u00e1r.\u00a0Po\u010das svojho \u017eivota sa zaoberal odborn\u00fdmi n\u00e1zormi a h\u013eadal poznatky na teologick\u00e9 a filozofick\u00e9 t\u00e9my u mnoho \u013eud\u00ed vr\u00e1tane kr\u00e1\u013eov \u010di p\u00e1pe\u017ea, v r\u00f4znych obdobiach.<\/h3>\n<p>M\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee ako teol\u00f3g je jedn\u00fdm z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch v hist\u00f3rii z\u00e1padnej civiliz\u00e1cie a to najm\u00e4 v\u010faka jeho rozsahu a vplyvu na v\u00fdvoj r\u00edmskokatol\u00edckej teol\u00f3gie od 14. storo\u010dia. Taktie\u017e m\u00f4\u017eeme s istotou kon\u0161tatova\u0165,\u00a0\u017ee v glob\u00e1lnom meradle je \u00a0<strong>jedn\u00fdm z desiatich najvplyvnej\u0161\u00edch filozofov<\/strong> z\u00e1padnej filozofickej trad\u00edcie. A to najm\u00e4\u00a0\u00a0kv\u00f4li vplyvu jeho pr\u00e1ce na nespo\u010detn\u00fdch filozofov a intelektu\u00e1lov v ka\u017edom storo\u010d\u00ed od 13. storo\u010dia, ako aj na osoby v kult\u00farne rozmanit\u00fdch krajin\u00e1ch, ako s\u00fa Argent\u00edna, Kanada, Anglicko, Franc\u00fazsko, Nemecko , India, Taliansko, Japonsko, Po\u013esko, \u0160panielsko a Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty.<\/p>\n<p>V piatich rokoch i\u0161iel do benedikt\u00ednskeho kl\u00e1\u0161tora v Monte Cassine v n\u00e1deji rodi\u010dov, \u017ee si zvol\u00ed tento sp\u00f4sob \u017eivota a stane sa op\u00e1tom. V roku 1239 bol poslan\u00fd do Neapola, aby dokon\u010dil \u0161t\u00fadium a pr\u00e1ve tu ho prv\u00fdkr\u00e1t zaujala Aristotelova filozofia.\u00a0Do roku 1243 opustil pl\u00e1ny svojej rodiny a pridal sa k dominik\u00e1nom, \u010do u jeho rodiny vyvolalo ve\u013emi negat\u00edvnu reakciu . Na jej pr\u00edkaz bol <strong>Tom\u00e1\u0161 zajat\u00fd jeho bratom<\/strong> a dr\u017ean\u00fd doma viac ako rok.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Albert Ve\u013ek\u00fd\n<p>Nakoniec sa mu podarilo od\u00eds\u0165 do Par\u00ed\u017ea a nesk\u00f4r do Kol\u00edna, kde ukon\u010dil \u0161t\u00fadium u Alberta Ve\u013ek\u00e9ho. Ke\u010f mlad\u00fd Tom\u00e1\u0161 Akvinsk\u00fd \u0161tudoval v Kol\u00edne nad R\u00fdnom, kde bol jeho u\u010dite\u013eom sl\u00e1vny dominik\u00e1nsky vedec Albert Ve\u013ek\u00fd, zost\u00e1val napriek svojmu nadaniu utiahnut\u00fd a ml\u010danliv\u00fd. <strong>Medzi spolu\u017eiakmi si preto vysl\u00fa\u017eil prez\u00fdvku &#8222;nem\u00fd v\u00f4l&#8220;<\/strong>.\u00a0Ke\u010f sa o tom dozvedel Albert, povedal svojim \u0161tudentom: &#8222;Tento nem\u00fd v\u00f4l raz zareve tak, \u017ee to bude po\u010du\u0165 po celom svete.&#8220;\u00a0Vtedy e\u0161te nikto netu\u0161il, \u017ee z tohto tich\u00e9ho a skromn\u00e9ho chlapca bude raz v\u00fdznamn\u00fd profesor.\u00a0Ke\u010f u\u017e Tom\u00e1\u0161 p\u00f4sobil na par\u00ed\u017eskej univerzite, pre\u0161iel si tie\u017e mnoh\u00fdmi \u00faskaliami. Bolo to sp\u00f4soben\u00e9 aj t\u00fdm, \u017ee na akademickej p\u00f4de sa i takto prejavovala konkurencia medzi svetsk\u00fdm a reho\u013en\u00fdm kl\u00e9rom, ako aj medzi filozofiami, reprezentovan\u00fdmi dominik\u00e1nmi a franti\u0161k\u00e1nmi.<br \/>\nTom\u00e1\u0161 sa v\u0161ak napriek probl\u00e9mom presadil v\u010faka hlbokej a vecnej argument\u00e1cii. Pritom vynikal skromnos\u0165ou, n\u00e1bo\u017enos\u0165ou a bez\u00fahonnos\u0165ou \u017eivota. Niet divu, \u017ee ho za\u010dali naz\u00fdva\u0165 &#8222;anjelsk\u00fdm u\u010dite\u013eom&#8220;.\u00a0Zast\u00e1val <strong>dve profesorsk\u00e9 funkcie v Par\u00ed\u017ei a \u017eil na dvore p\u00e1pe\u017ea Urbana IV<\/strong>. Riadil dominik\u00e1nske \u0161koly v R\u00edme a Vitertbo, bojoval proti protivn\u00edkom mendikantov, ako aj proti averroistom a h\u00e1dal sa s niektor\u00fdmi franti\u0161k\u00e1nmi o aristotelizme.<\/p>\n<p>His <strong>najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm pr\u00ednosom<\/strong> pre katol\u00edcku cirkev s\u00fa jeho spisy. Prenik\u00e1 nimi jednota, harm\u00f3nia a kontinuita viery a rozumu, zjaven\u00e9ho a prirodzen\u00e9ho \u013eudsk\u00e9ho poznania.\u00a0Od Tom\u00e1\u0161a Akvinsk\u00e9ho by sa pod\u013ea vtedaj\u0161\u00edch \u0161tandardov dalo o\u010dak\u00e1va\u0165, \u017ee ako mu\u017e evanjelia bude horliv\u00fdm obhajcom zjavenej pravdy. Bol v\u0161ak dostato\u010dne rozh\u013eaden\u00fd a nad\u010dasovo &#8222;uvedomel\u00fd&#8220;, aby videl, \u017ee cel\u00fd prirodzen\u00fd poriadok poch\u00e1dza od Boha Stvorite\u013ea, a ch\u00e1pal rozum ako &#8222;bo\u017esk\u00fd dar&#8220;, ktor\u00fd si treba v\u00e1\u017ei\u0165.<\/p>\n<p><strong>Summa Theologiae<\/strong>, jeho posledn\u00e9 a, bohu\u017eia\u013e, nedokon\u010den\u00e9 dielo, sa zaober\u00e1 celou katol\u00edckou teol\u00f3giou. Prestal na \u0148om pracova\u0165 po sl\u00e1ven\u00ed om\u0161e 6. decembra 1273. Na ot\u00e1zku, pre\u010do prestal p\u00edsa\u0165, odpovedal: \u201eNem\u00f4\u017eem pokra\u010dova\u0165 &#8230; V\u0161etko, \u010do som nap\u00edsal, mi pripad\u00e1 ako to\u013eko slamy v porovnan\u00ed s t\u00fdm, \u010do som videl a \u010do mi bolo odhalen\u00e9. \u201c Zomrel 7. marca 1274 ako 49 ro\u010dn\u00fd.<\/p>\n<p>Pokia\u013e ide o jeho filozofiu, presl\u00e1vil sa na roky a storo\u010dia dopredu v\u010faka svojim takzvan\u00fdm <strong>&#8222;piatim sp\u00f4sobom&#8220;<\/strong>.T\u00fdchto p\u00e4\u0165 kr\u00e1tkych argumentov predstavuje iba \u00favod do projektu v pr\u00edrodnej teol\u00f3gii &#8211; teol\u00f3gie, ktor\u00e1 je vysoko filozofick\u00e1 a nevyu\u017e\u00edva apely na n\u00e1bo\u017eensk\u00fa autoritu. \u00a0Prech\u00e1dza tis\u00edckami pr\u00edsne argumentovan\u00fdch str\u00e1nok. Tom\u00e1\u0161 pon\u00faka aj <strong>jednu z prv\u00fdch systematick\u00fdch diskusi\u00ed o povahe a druhoch pr\u00e1va<\/strong>, vr\u00e1tane <strong>zn\u00e1meho spracovania prirodzen\u00e9ho pr\u00e1va<\/strong>. Napriek svojmu z\u00e1ujmu o pr\u00e1vo s\u00fa jeho spisy o etickej te\u00f3rii \u00a0zameran\u00e9 najm\u00e4 na cnos\u0165 a zah\u0155\u0148aj\u00fa rozsiahle diskusie o v\u00fdzname \u0161\u0165astia, pote\u0161enia, v\u00e1\u0161n\u00ed, zvyku a schopnosti v\u00f4le pre mor\u00e1lny \u017eivot. Venuje sa aj podrobn\u00e9mu spracovaniu ka\u017edej z teologick\u00fdch, intelektu\u00e1lnych a kardin\u00e1lnych cnost\u00ed. Pravdepodobne je v\u0161ak Tom\u00e1\u0161ov\u00fdm <strong>najvplyvnej\u0161\u00edm pr\u00ednosom pre teol\u00f3giu a filozofiu<\/strong> jeho model spr\u00e1vneho vz\u0165ahu medzi t\u00fdmito dvoma discipl\u00ednami, model, ktor\u00fd tvrd\u00ed, \u017ee ani teol\u00f3gia, ani filozofia nie s\u00fa navz\u00e1jom redukovan\u00e9. Tvrd\u00ed, \u017ee ka\u017ed\u00e1 z t\u00fdchto dvoch discipl\u00edn m\u00e1 svoj vlastn\u00fd rozsah p\u00f4sobnosti a m\u00f4\u017ee zdokonali\u0165 t\u00fa druh\u00fa, ak nie po obsahovej str\u00e1nke, potom prinajmen\u0161om t\u00fdm, \u017ee in\u0161piruje t\u00fdch, ktor\u00ed t\u00fato discipl\u00ednu praktizuj\u00fa, aby dosiahli st\u00e1le nov\u00e9 intelektu\u00e1lne v\u00fd\u0161ky.<\/p>\n<p>\u010coskoro v\u00e1m prinesieme \u010fal\u0161\u00ed \u010dl\u00e1nok kde na\u010drieme do zauj\u00edmavej filozofickej t\u00e9my, m\u00e1te sa na \u010do te\u0161i\u0165!<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Tom\u00e1\u0161 Akv\u00ednsky je jedn\u00fdm z ve\u013ek\u00fdch u\u010dite\u013eov stredovekej katol\u00edckej cirkvi a je ocenen\u00fd titulmi doktor cirkvi a anjelsk\u00fd lek\u00e1r.\u00a0Po\u010das svojho \u017eivota sa zaoberal odborn\u00fdmi n\u00e1zormi<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7137","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7137","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7137"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7137\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7137"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7137"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7137"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}