Ni\u0161 (kedysi Naissus) bol okupovan\u00fd r\u00f4znymi n\u00e1rodmi. Je rodiskom prv\u00e9ho kres\u0165ansk\u00e9ho cis\u00e1ra, Kon\u0161tant\u00edna Ve\u013ek\u00e9ho<\/strong>. V\u00a0deviatom storo\u010d\u00ed ho dobyli Bulhari, no nesk\u00f4r sa ho vzdali v\u00a0prospech Ma\u010farov, od ktor\u00fdch ho v roku 1173 prevzal byzantsk\u00fd cis\u00e1r. Koncom dvan\u00e1steho storo\u010dia sa mesto dostalo pod srbsk\u00fa dynastiu Nemanji\u0107ovcov<\/strong>, ale v roku 1375 sa ho zmocnili Turci. Nadvl\u00e1da Osmanskej r\u00ed\u0161e<\/strong> trvala viac ako 500 rokov a mesto sa stalo d\u00f4le\u017eitou obchodnou zast\u00e1vkou na trase z Istanbulu do Ma\u010farska.<\/p>\n Srbsk\u00e9 vojsko oslobodilo Ni\u0161 v roku 1877 a\u00a0v\u010faka Berl\u00ednskej zmluve (1878)<\/strong> sa mesto op\u00e4\u0165 vr\u00e1tilo do r\u00fak Srbska. V dobe trvania prvej svetovej vojny sa Ni\u0161 nakr\u00e1tko stal hlavn\u00fdm mestom. Rozsiahle po\u0161kodenie bombami po\u010das 2. svetovej vojny a n\u00e1sledn\u00e1 povojnov\u00e1 v\u00fdstavba vymazali v\u00e4\u010d\u0161inu turko-byzantsk\u00e9ho \u0161t\u00fdlu mesta.<\/p>\n P\u00f4vod Ni\u0161skej pevnosti<\/strong> siaha a\u017e do obdobia staroveku. Spo\u010diatku bola os\u00eddlen\u00e1 Rimanmi, ktor\u00ed mali v\u00a0Naissuse t\u00e1bor a\u00a0kv\u00f4li \u010dast\u00fdm bojom bola nieko\u013ekokr\u00e1t zni\u010den\u00e1. Rozlieha sa na 22 hekt\u00e1roch<\/strong>, \u010do je takmer 22 futbalov\u00fdch ihr\u00edsk. Vstup je mo\u017en\u00fd cez jednu zo \u0161tyroch br\u00e1n a\u00a0n\u00e1v\u0161tevn\u00edk si m\u00f4\u017ee vybra\u0165 zo \u0161irokej ponuky kaviarn\u00ed v\u00a0parku a\u00a0ve\u010der si vybi\u0165 energiu v\u00a0no\u010dn\u00fdch kluboch. Historick\u00e1 pevnos\u0165 vo svojom vn\u00fatri ukr\u00fdva aj r\u00edmske ruiny, vystaven\u00e9 artefakty, tradi\u010dn\u00e9 k\u00fapele hammam<\/strong> or Balibegovu me\u0161itu<\/strong>.<\/p>\n Balibegova me\u0161ita. zdroj: pixabay.com\n Katedr\u00e1la Sv\u00e4tej Trojice<\/strong> stoj\u00ed v centre mesta od polovice dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia. V\u00fdzor stavby podlieha srbsko-byzantskej, neorenesan\u010dnej a barokovej architekt\u00fare. Vn\u00fatri je umiestnen\u00e1 relikvia sv\u00e4t\u00e9ho Artemiusa<\/strong>, ktor\u00fd bol velite\u013eom v arm\u00e1de cis\u00e1ra Kon\u0161tant\u00edna. Okrem nej je v katedr\u00e1le ulo\u017een\u00fd aj rub\u00e1\u0161 vyroben\u00fd na za\u010diatku tohto storo\u010dia. Je u\u0161it\u00fd z bieleho hodv\u00e1bu a zlat\u00fdch dr\u00f4tikov, posiaty \u010dipkou.<\/p>\n \u0106ele Kula<\/strong>, v\u00a0preklade Ve\u017ea lebiek<\/strong> je skuto\u010dne stra\u0161idelne p\u00f4sobiacou pamiatkou. Monument reprezentuje utrpenie obyvate\u013eov po\u010das prv\u00e9ho Srbsk\u00e9ho povstania proti Osmanskej r\u00ed\u0161i v\u00a0roku 1809. Z lebiek porazen\u00fdch srbsk\u00fdch povstalcov ju dal postavi\u0165 tureck\u00fd gener\u00e1l Hurshi Pasha. V\u00a0p\u00f4vodnej podobe bola ve\u017ea vysok\u00e1 takmer 5 metrov a\u00a0\u0161irok\u00e1 cca 4 metre. Na v\u00fdstavbu sa pou\u017eilo 952 lebiek<\/strong>, dnes ich je tam pribli\u017ene 50.<\/p>\n Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna zanechala za sebou smutn\u00e9 stopy aj v\u00a0tomto meste. Najprv vojnov\u00fd sklad, nesk\u00f4r koncentra\u010dn\u00fd t\u00e1bor \u010cerven\u00e9ho kr\u00ed\u017ea pokr\u00fdval kapacitu neuverite\u013en\u00fdch 30-tis\u00edc \u013eud\u00ed.<\/strong> Nie je tak\u00fd zn\u00e1my ako t\u00e1bory v Po\u013esku, no od roku 1969 sl\u00fa\u017ei ako m\u00fazeum.<\/strong> Okrem pondelka je otvoren\u00e9 \u0161es\u0165 dn\u00ed v t\u00fd\u017edni a vstupn\u00e9 nestoj\u00ed viac ako dve eur\u00e1.<\/strong><\/p>\n Pam\u00e4tn\u00edk vytvoril v roku 1963 soch\u00e1r z b\u00fdvalej Juhosl\u00e1vie, Ivan Saboli\u0107. zdroj: pinterest.com\n Bezplatn\u00fd vstup je do Memorial Parku Bubanj<\/strong>, ktor\u00fd sa od t\u00e1bora nach\u00e1dza necel\u00e9 dva kilometre. Pr\u00e1ve na kopci Bubanj bolo popraven\u00fdch 1100 v\u00e4z\u0148ov ako v\u00fdstraha po \u00fateku 105 \u013eud\u00ed z koncentra\u010dn\u00e9ho t\u00e1bora. I\u0161lo o najvy\u0161\u0161\u00ed po\u010det ute\u010dencov z jedn\u00e9ho t\u00e1bora v\u00f4bec. Dnes na kopci stoja tri sochy v podobe za\u0165at\u00fdch p\u00e4st\u00ed.<\/strong> Jednotlivo symbolizuj\u00fa p\u00e4s\u0165 mu\u017ea, \u017eeny a die\u0165a\u0165a ako memento vzdoru t\u00fdch, ktor\u00ed nepr\u00e1vom pri\u0161li o \u017eivot.<\/strong><\/p>\n Vy\u0161e 200-tis\u00edcov\u00e9 mesto Ni\u0161 okrem historick\u00fdch monumentov pon\u00faka aj odreagovanie a\u00a0z\u00e1bavu, napr\u00edklad na tak\u00fd pred\u013a\u017een\u00fd v\u00edkend. V\u00a0auguste sa pravidelne kon\u00e1 jazzov\u00fd festival<\/strong> Ni\u0161ville<\/strong>, na ktor\u00fd prich\u00e1dzaj\u00fa umelci z\u00a0cel\u00e9ho sveta. Ani nie desa\u0165 kilometrov od mesta sa nach\u00e1dza obec Ni\u0161ka banja<\/strong>, ktor\u00e1 je zn\u00e1ma svojimi miner\u00e1lnymi k\u00fape\u013emi<\/strong> a\u00a0kr\u00e1snou pr\u00edrodou. Ak ste sk\u00f4r vyzn\u00e1va\u010di adrenal\u00ednu, paragliding<\/strong> a\u00a0v\u00fdh\u013ead na Ni\u0161 zaru\u010dene zv\u00fd\u0161i tep.<\/p>\n \u010cevap\u010di\u010di sa pod\u00e1va s cibu\u013eou a so „srbsk\u00fdm \u0161al\u00e1tom“ ajvarom, ktor\u00e9mu dominuje \u010derven\u00e1 paprika. zdroj: unsplash.com\n Jedlo tejto balk\u00e1nskej krajiny je na\u0161incovi pomerne zn\u00e1me. Srbi zbo\u017e\u0148uj\u00fa plnen\u00fa kapustu, plnen\u00fa papriku, k\u00a0\u010devap\u010di\u010di si dopraj\u00fa nasekan\u00fa surov\u00fa cibu\u013eu. Pljeskavica<\/strong> mus\u00ed ma\u0165 hlavne ve\u013ea m\u00e4sa a kapusty, ktorou je \u017eem\u013ea naplnen\u00e1.<\/p>\n Okrem m\u00e4sov\u00fdch pokrmov je ve\u013emi popul\u00e1rne pe\u010divo s\u00a0n\u00e1zvom burek.<\/strong> N\u00e1jdete ho v\u00a0ka\u017edej pek\u00e1rni alebo samostatn\u00fdch st\u00e1nkoch a\u00a0naj\u010dastej\u0161ie je plnen\u00fd feta syrom, ale aj mlet\u00fdm m\u00e4som a\u00a0zeleninou. Prebranac<\/strong> je zase gul\u00e1\u0161, v\u00a0ktorom dominuje biela fazu\u013ea. Vplyv tureck\u00fdch chut\u00ed zastupuje kajmak<\/strong>, v\u00a0podstate kr\u00e9mov\u00fd syr, ktor\u00fd sa pod\u00e1va k\u00a0m\u00e4su a\u00a0vyu\u017e\u00edva sa v\u00a0r\u00f4znych receptoch. O\u00a0\u010fal\u0161\u00edch srbsk\u00fdch jedl\u00e1ch a\u00a0pochutin\u00e1ch sa do\u010d\u00edtate v\u00a0tomto \u010dl\u00e1nku.<\/strong><\/p>\n L\u00e1kadlom je ur\u010dite aj cenov\u00e1 dostupnos\u0165.<\/strong> Ofici\u00e1lnou menou je srbsk\u00fd din\u00e1r, jedno euro je v\u00a0prepo\u010dte 120 din\u00e1rov.<\/strong> Re\u0161taur\u00e1cie s\u00fa na tom cenovo podobne ako u\u00a0n\u00e1s, no potraviny s\u00fa o\u00a0tretinu lacnej\u0161ie. K\u00e1vu \u010di pivo si \u010dlovek vie be\u017ene dopria\u0165 za euro a\u00a0fastfoody pred\u00e1vaj\u00fa ve\u013ek\u00e9 porcie za maxim\u00e1lne 3\u20ac.<\/strong> Ubytovanie je takisto za rozumn\u00e9 ceny a\u00a0ak tam niekto chce str\u00e1vi\u0165 p\u00e1r dn\u00ed, nemus\u00ed sa b\u00e1\u0165 \u017ee za pekne vyzeraj\u00facu izbu zaplat\u00ed stovky eur. Celkovo je mesto Ni\u0161 destin\u00e1ciou, nad ktorou \u010dlovek be\u017ene neuva\u017euje, no rozhodne m\u00e1 \u010do pon\u00faknu\u0165.<\/p>\n Sources:<\/strong> www.bezmapy.com, www.britannica.com, www.letenkyzababku.sk, www.sk.toptraveling.com<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Pod nadvl\u00e1dou Turkov Ni\u0161 (kedysi Naissus) bol okupovan\u00fd r\u00f4znymi n\u00e1rodmi. Je rodiskom prv\u00e9ho kres\u0165ansk\u00e9ho cis\u00e1ra, Kon\u0161tant\u00edna Ve\u013ek\u00e9ho. V\u00a0deviatom storo\u010d\u00ed ho dobyli Bulhari, no nesk\u00f4r sa<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7183","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7183","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7183"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7183\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7183"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7183"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7183"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}Architekt\u00fara ako spomienka na minulos\u0165<\/h3>\n
Koncentra\u010dn\u00fd t\u00e1bor a memori\u00e1l<\/h3>\n
V\u00fdlet pote\u0161\u00ed aj pe\u0148a\u017eenku<\/h3>\n