Nie je prekvapen\u00edm, \u017ee k\u00e1va u\u017e roky patr\u00ed medzi jeden z najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edch n\u00e1pojov. Pitie k\u00e1vy nabralo na popularite najm\u00e4 v 80. rokoch a dodnes m\u00e1 mili\u00f3ny priaznivcov po celom svete. S pr\u00edchodom nov\u00fdch trendov sa roz\u0161iruje aj jej ponuka: klasick\u00e1 siln\u00e1 k\u00e1va bez cukru a mlieka alebo naopak, s penou, trstinov\u00fdm cukrom a e\u0161te aj sladk\u00fdm sirupom. Pr\u00e1ve v\u010faka tomu, \u017ee je vhodn\u00e1 pre milovn\u00edkov trad\u00edcie, ale prin\u00e1\u0161a aj r\u00f4zne vari\u00e1cie, sa jej ka\u017edoro\u010dne spotrebuje okolo 140 mili\u00f3nov<\/strong> vriec.<\/strong><\/p>\n Cel\u00fd proces v\u00fdroby k\u00e1vy \u2013 od spracovania po konzum\u00e1ciu, m\u00e1 ve\u013ek\u00fd dosah na \u017eivotn\u00e9 prostredie.<\/strong> To ako var\u00edme k\u00e1vu, ur\u010duje spotrebu energie. M\u00f4\u017eeme pou\u017ei\u0165 takzvan\u00fd french press<\/strong>, tradi\u010dn\u00fd odkvapk\u00e1va\u010d, alebo vyu\u017ei\u0165 varn\u00fa dosku. Nane\u0161\u0165astie, pr\u00e1ve syst\u00e9my varenia pod varnou doskou, ktor\u00e9 s\u00fa ponechan\u00e9 v pohotovostnom re\u017eime maj\u00fa najhor\u0161\u00ed vplyv na \u017eivotn\u00e9 prostredie. Probl\u00e9m je v\u00a0tom, \u017ee voda sa ohrieva v\u017edy pre nov\u00e9ho pou\u017e\u00edvate\u013ea. Spomedzi vybran\u00fdch sa najmenej energie spotrebuje s\u00a0vyu\u017eit\u00edm franc\u00fazskeho lisu.<\/p>\n \u0160etrnej\u0161ia met\u00f3da Cold Brew – pripravuje sa za studena, kedy sa mlet\u00e1 k\u00e1va namo\u010d\u00ed do vody pri izbovej teplote alebo do studenej vody a potom sa l\u00fahuje cel\u00e9 hodiny, alebo dokonca dni. zdroj: pexels.com\n Kofe\u00edn sa dnes nach\u00e1dza ako v\u0161adepr\u00edtomn\u00fd kontaminant v pr\u00edrodn\u00fdch vod\u00e1ch, najm\u00e4 v krajin\u00e1ch s vysokou a rast\u00facou spotrebou k\u00e1vy. \u010cistenie odpadov\u00fdch v\u00f4d m\u00f4\u017ee odstr\u00e1ni\u0165 a\u017e 70 a\u017e 98% kofe\u00ednu.<\/strong> Pokia\u013e s\u00fa odpadov\u00e9 vody \u010disten\u00e9, do pr\u00edrodn\u00fdch v\u00f4d prech\u00e1dza iba mal\u00e9 mno\u017estvo kofe\u00ednu. Ned\u00e1vna \u0161t\u00fadia v\u0161ak uviedla, \u017ee 35% \u00a0vzoriek vody na celom svete obsahovalo zv\u00fd\u0161en\u00fa koncentr\u00e1ciu kofe\u00ednu<\/strong>, ktor\u00e1 nie je prospe\u0161n\u00e1 pre vo\u013ene \u017eij\u00face \u017eivo\u010d\u00edchy.<\/p>\n [visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo4MTQxLCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgODE0MSAtIFByZcSNbyBieSBtYWxhIMWhw6Fsa2Ega8Ohdnkgc3TDocWlIDIyLDUwIGV1ciIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjo4MTQ2LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIwLzAxL2NlbmEta2F2eS00LTMyMHgyNDAuanBnIiwidGl0bGUiOiJQcmXEjW8gYnkgbWFsYSDFocOhbGthIGvDoXZ5IHN0w6HFpSAyMiw1MCBldXIiLCJzdW1tYXJ5IjoiQ2VueSBrw6F2eSBzw7ogbmV1ZHLFvmF0ZcS+bmUgbsOtemtlIGEgYW5pIHNpIHRvIG5ldXZlZG9tdWplbWUuIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]<\/p>\n S\u00edce s\u00fa papierov\u00e9 poh\u00e1riky ekologickej\u0161ie ako plastov\u00e9, pri ich v\u00fdrobe bolo potrebn\u00e9 navrhn\u00fa\u0165 ich tak, aby cez poh\u00e1re tekutina nepremokla. Probl\u00e9m je v tom, \u017ee papierov\u00e9 poh\u00e1re maj\u00fa vn\u00fatorn\u00fa v\u00fdstelku z polyetyl\u00e9nu. V\u010faka tomu je pitie k\u00e1vy istej\u0161ie, preto\u017ee s\u00fa vodotesn\u00e9, ale tie\u017e je \u0165a\u017ek\u00e9 ich oddeli\u0165 pri trieden\u00ed odpadu. V\u00e4\u010d\u0161ina poh\u00e1rov teda skon\u010d\u00ed na skl\u00e1dkach alebo v spa\u013eovniach. Preto je najv\u00fdhodnej\u0161ie ma\u0165 so sebou keramick\u00fa \u0161\u00e1lku<\/strong>, ktor\u00e1 je nielen \u013eahko prenosn\u00e1, ale udr\u017e\u00ed n\u00e1poj dostato\u010dne dlho v teple. Dnes ich u\u017e obchody pon\u00fakaj\u00fa na v\u00fdber v\u00a0r\u00f4znych farb\u00e1ch, mot\u00edvoch a\u00a0ve\u013ekostiach.<\/p>\n Papierov\u00e9 poh\u00e1re na k\u00e1vu s\u00fa ob\u013e\u00faben\u00e9 ako u z\u00e1kazn\u00edkov, tak aj u obchodn\u00fdch re\u0165azcov. zdroj: pexels.com\n Jednorazov\u00e9 k\u00e1vov\u00e9 kapsuly<\/strong> s\u00fa praktick\u00e9 a v s\u00fa\u010dasnosti existuje mnoho firiem, ktor\u00e9 pon\u00fakaj\u00fa struky s v\u00fdberovou k\u00e1vou. V\u010faka baleniu v\u0161ak m\u00f4\u017eu produkova\u0165 ove\u013ea viac odpadu ako tradi\u010dn\u00e9 met\u00f3dy pr\u00edpravy k\u00e1vy. Kapsuly s\u00fa zvy\u010dajne vyroben\u00e9 z plastu, hlin\u00edka alebo z kombin\u00e1cie t\u00fdchto dvoch. Po pr\u00edprave k\u00e1vy by ste mali ka\u017ed\u00fa kapsulu d\u00f4kladne vy\u010disti\u0165 a odnies\u0165 do \u0161peci\u00e1lneho recykla\u010dn\u00e9ho zariadenia. Av\u0161ak to znie ako zbyto\u010dne ve\u013ea pr\u00e1ce. Tento probl\u00e9m sa preto spolo\u010dnosti sna\u017eia vyrie\u0161i\u0165 kompostovate\u013en\u00fdmi alebo nerezov\u00fdmi kapsulami.<\/strong><\/p>\n Ka\u017ed\u00e1 \u0161\u00e1lka k\u00e1vy po sebe zanech\u00e1 usadeninu, ktor\u00fa v\u00e4\u010d\u0161ina z n\u00e1s vyhod\u00ed alebo spl\u00e1chne do drezu. \u010cist\u00e1, necukren\u00e1 usadenina nemus\u00ed skon\u010di\u0165 hne\u010f v ko\u0161i. V z\u00e1hradke je \u00fa\u010dinn\u00fdm pomocn\u00edkom proti slim\u00e1kom, no \u010dasto sa odpor\u00fa\u010da ako jedno z najlep\u0161\u00edch hnoj\u00edv pre izbov\u00e9, ale aj z\u00e1hradn\u00e9 rastliny.<\/strong><\/p>\n Glob\u00e1lne otep\u013eovanie \u201enapom\u00e1ha\u201c aj k zmen\u0161ovaniu p\u00f4dy vhodnej na pestovanie k\u00e1vy. Dopyt po kofe\u00ednovom n\u00e1poji je st\u00e1le ve\u013ek\u00fd, tak\u017ee vedci sa sna\u017eia neust\u00e1le produkova\u0165 nov\u00e9 n\u00e1pady.\u00a0 Naj\u010derstvej\u0161ie rie\u0161enie priniesli f\u00ednske laborat\u00f3ri\u00e1.<\/strong><\/p>\n „Cie\u013eom je vyu\u017ei\u0165 biotechnol\u00f3giu na v\u00fdrobu potrav\u00edn, nie konven\u010dn\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rstvo, a preto chceme poskytn\u00fa\u0165 alternat\u00edvne cesty, ktor\u00e9 nie s\u00fa z\u00e1visl\u00e9 od neudr\u017eate\u013en\u00fdch postupov,“ <\/strong>hovor\u00ed Heiko Rischer<\/strong>, ved\u00faci v\u00fdskumn\u00e9ho t\u00edmu vo f\u00ednskom stredisku technick\u00e9ho v\u00fdskumu VTT<\/strong>.<\/p>\n Technika, ktor\u00fa pri procese vedci pou\u017eili, sa v minulosti uplat\u0148ovala na v\u00fdrobu m\u00e4sa a hamburgerov. K\u00e1vovn\u00edky sa dopestuj\u00fa \u00a0v laborat\u00f3riu, kde sa umiestnia do bioreaktorov<\/strong> a poskytne sa im vhodn\u00e9 prostredie na rast. V porovnan\u00ed s vytv\u00e1ran\u00edm m\u00e4sa, je jednozna\u010dne efekt\u00edvnej\u0161ie pestova\u0165 k\u00e1vu.<\/strong> Rozdiel spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee rastlinn\u00e9 bunky s\u00fa jednoduch\u0161ie ne\u017e \u017eivo\u010d\u00ed\u0161ne bunky. Rastlinn\u00e9 bunky s\u00fa lacnej\u0161ie a je ove\u013ea \u013eah\u0161ie z\u00edska\u0165 ich vo vo\u013enej pr\u00edrode.<\/p>\n Po\u010das tohto procesu v\u00fdroby k\u00e1vy v laborat\u00f3riu sa sivobiela masa spracuje na pr\u00e1\u0161ok. N\u00e1sledne sa pra\u017e\u00ed na zmes tmavohnedej farby, ktor\u00e1 vyzer\u00e1 presne ako k\u00e1va. Vedci ned\u00e1vno uvarili svoju prv\u00fa \u0161\u00e1lku laborat\u00f3rne vypestovanej k\u00e1vy a zistili, \u017ee chut\u00ed a vonia rovnako ako oby\u010dajn\u00e1 k\u00e1va.<\/strong><\/p>\nPomoc \u017eivotn\u00e9mu prostrediu<\/h3>\n
F\u00edni chc\u00fa spropagova\u0165 k\u00e1vu z laborat\u00f3ria<\/h3>\n