Honba za poznan\u00edm je \u00fastredn\u00fdm bodom posolstva Kor\u00e1nu. Cie\u013eom poznania nie je iba prem\u00fd\u0161\u013eanie<\/strong>, ale aj objavenie d\u00f4vodu a impulzov, ktor\u00e9 ved\u00fa k sebarozv\u00edjaniu a vn\u00fatornej pohode. V intelektu\u00e1lne \u00farodnom, rozmanitom, mnohon\u00e1bo\u017eenskom, multietnickom a podnetnom prostred\u00ed klasickej a stredovekej islamskej civiliz\u00e1cie<\/strong> prebiehala medzi konkuren\u010dn\u00fdmi intelektu\u00e1lnymi discipl\u00ednami intenz\u00edvna debata. T\u00e1to debata sa zamerala na ot\u00e1zky identity a z\u00e1kladov \u201eskuto\u010dn\u00e9ho\u201c poznania, ktor\u00e9 by si mal \u010dlovek osvoji\u0165 a vytvori\u0165 z\u00e1klad pre rozvoj osobnosti a \u00favah.<\/p>\n H\u013eadanie znalost\u00ed<\/strong><\/p>\n Mnoho \u013eud\u00ed tieto znalosti nach\u00e1dzalo v islamskom pr\u00e1ve. Boli odvoden\u00e9 z tradi\u010dn\u00fdch zdrojov Kor\u00e1nu a prorockej trad\u00edcie, spasenie si teda vy\u017eiadalo \u017ei\u0165 \u017eivot v s\u00falade so z\u00e1konom<\/strong>. Pre ostatn\u00fdch bolo skuto\u010dn\u00e9 poznanie ezoterick\u00e9 a mystick\u00e9, a preto cesta k sp\u00e1se spo\u010d\u00edvala v h\u013eadan\u00ed spr\u00e1vneho u\u010dite\u013ea a zasv\u00e4ten\u00ed do prakt\u00edk ved\u00facich k spojeniu s Bohom. In\u00ed si zase mysleli, \u017ee skuto\u010dn\u00e9 poznanie pozost\u00e1va z racion\u00e1lneho ch\u00e1pania Bo\u017eej podstaty, jeho stvorenia sveta, z\u00e1vislosti od neho a jeho \u0161tedrosti a milosrdenstva vo\u010di tvorom tohto sveta. Spasenie pre nich spo\u010d\u00edvalo v postupoch zaveden\u00fdch prorokmi za predpokladu, \u017ee vykon\u00e1vanie t\u00fdchto prakt\u00edk bolo zalo\u017een\u00e9 na racion\u00e1lnom poznan\u00ed. In\u00ed zase pova\u017eovali skuto\u010dn\u00e9 poznanie za filozofick\u00fa m\u00fadros\u0165 staroveku. Spasenie, ako tvrdili, bolo v s\u00falade s etick\u00fdmi z\u00e1sadami syst\u00e9mu, konkr\u00e9tne s intelektu\u00e1lnym sebazdokona\u013eovan\u00edm a cnostn\u00fdm \u017eivotom, ktor\u00fd du\u0161i umo\u017enil dosiahnu\u0165 nesmrte\u013enos\u0165 prostredn\u00edctvom \u201eakt\u00edvneho intelektu\u201c.<\/strong><\/p>\n Geografia ranej islamskej r\u00ed\u0161e bola z\u00e1sadn\u00e1 pre vznik intelektu\u00e1lnych discipl\u00edn klasickej a stredovekej islamskej civiliz\u00e1cie. Arabsk\u00fd polostrov, domov proroka Mohameda, bol na okraji centier u\u010denia sa neskorej antickej filozofie. Nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed po Mohamedovej smrti z\u00edskali moslimsk\u00e9 arm\u00e1dy kontrolu nad rozsiahlym regi\u00f3nom od Atlantiku a\u017e po hranice Indie<\/strong>. V\u00fdsledkom bolo, \u017ee helenistick\u00e9 centr\u00e1 vzdel\u00e1vania ako Alexandria a Antiochia, kde boli po st\u00e1ro\u010dia \u0161tudovan\u00e9 aristotelsk\u00e9, novoplat\u00f3nske, platonick\u00e9 a \u010fal\u0161ie texty, ako aj centr\u00e1 manichejsk\u00e9ho, bardaisanitsk\u00e9ho, budhistick\u00e9ho, \u017eidovsk\u00e9ho a kres\u0165ansk\u00e9ho vzdel\u00e1vania, boli s\u00fa\u010das\u0165ou jednej r\u00ed\u0161e, kde sa \u010dasom arab\u010dina stala jazykom intelektu\u00e1lnej diskusie<\/strong>.<\/p>\n Jazyk bol len jedn\u00fdm z prvkov sp\u00e1jaj\u00facich t\u00fato obrovsk\u00fa a rozmanit\u00fa r\u00ed\u0161u. Medzi \u010fal\u0161ie d\u00f4le\u017eit\u00e9 prvky patr\u00ed ur\u010dit\u00e1 miera kult\u00farnej uniformity a dominantn\u00e1 poz\u00edcia \u00facty k poznatkom odvoden\u00fdm z Kor\u00e1nu<\/strong>. Svoju \u00falohu zohrali aj materi\u00e1lne faktory, najm\u00e4 dostupnos\u0165 papiera. Objav jeho v\u00fdroby poch\u00e1dza z \u010c\u00edny, ale v \u00f4smom storo\u010d\u00ed sa roz\u0161\u00edril po celej islamskej r\u00ed\u0161i. Ke\u010f\u017ee knihy bolo teraz mo\u017en\u00e9 vyr\u00e1ba\u0165 lacno, tempo \u0161\u00edrenia znalost\u00ed sa zr\u00fdchlilo. Nasledoval prekvitaj\u00faci obchod s knihami, ktor\u00fd sved\u010dil o t\u00fa\u017ebe po poznan\u00ed<\/strong>, \u010do zase podnietilo \u010fal\u0161iu intelektu\u00e1lnu aktivitu.<\/p>\n Dav moslimov v Mekke\n N\u00e1bo\u017eensk\u00e1 filozofia<\/strong><\/p>\n N\u00e1bo\u017eensk\u00e1 alebo \u201eteologick\u00e1\u201c filozofia (kalam) nem\u00e1 v z\u00e1padnej trad\u00edcii obdobu. Aj ke\u010f je jej orient\u00e1cia teologick\u00e1, v\u00e4\u010d\u0161ina jej predmetu je filozofick\u00e1, preto\u017ee zah\u0155\u0148a epistemol\u00f3giu, anal\u00fdzu, kozmol\u00f3giu a metafyziku. Jej pr\u00edstup je navy\u0161e racionalistick\u00fd a ako tak\u00fd je jej met\u00f3da filozofick\u00e1. Epistemologick\u00e9 z\u00e1klady a \u00faloha n\u00e1bo\u017eenskej filozofie v klasickej a stredovekej islamskej civiliz\u00e1cii sa teda l\u00ed\u0161ia od stredovekej kres\u0165anskej teol\u00f3gie a s\u00fa v protiklade s \u0148ou.<\/strong><\/p>\n N\u00e1bo\u017eensk\u00e1 filozofia sa objavila pribli\u017ene do sto rokov od Mohamedovej smrti v prostred\u00ed, kde sa moslimovia zaoberali ot\u00e1zkami o svojej identite, a tak sa zapojili do rozsiahlej diskusie o presved\u010deniach, koncepci\u00e1ch, hodnot\u00e1ch, postupoch a vo v\u0161eobecnosti o sveton\u00e1zoroch. T\u00e1to debata sa viedla medzi moslimami a ich nemoslimsk\u00fdmi susedmi. K naliehavosti t\u00fdchto ot\u00e1zok prispelo nieko\u013eko faktorov. Niektor\u00e9 nemoslimsk\u00e9 subjekty toti\u017e chceli prest\u00fapi\u0165 na nov\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo<\/strong> a lep\u0161ie porozumie\u0165 pr\u00e1ci prv\u00fdch dvoch gener\u00e1ci\u00ed moslimov, ktor\u00ed polo\u017eili z\u00e1klady znalost\u00ed o probl\u00e9moch viery. V tejto rozmanitej a neust\u00e1le sa rozv\u00edjaj\u00facej moslimskej komunite sa diskutovalo a rozv\u00edjalo nieko\u013eko pr\u00edstupov k islamsk\u00e9mu posolstvu, ktor\u00e9 sa v prav\u00fd \u010das za\u010dlenili do nov\u00fdch intelektu\u00e1lnych discipl\u00edn. Vzh\u013eadom na prostredie s mnoh\u00fdmi vierami sa do diskusie o t\u00fdchto probl\u00e9moch zapojili aj z\u00e1stancovia in\u00fdch n\u00e1bo\u017eenstiev, \u010do sp\u00f4sobilo bohat\u00fa rozmanitos\u0165 cel\u00e9ho rozvoja.<\/p>\n Jednotliv\u00e9 etapy rozvoja, hlavn\u00fdch filozofov a \u010fal\u0161ie m\u00ed\u013eniky si rozoberiem v nasleduj\u00facej \u010dasti.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Honba za poznan\u00edm Honba za poznan\u00edm je \u00fastredn\u00fdm bodom posolstva Kor\u00e1nu. Cie\u013eom poznania nie je iba prem\u00fd\u0161\u013eanie, ale aj objavenie d\u00f4vodu a impulzov, ktor\u00e9 ved\u00fa<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7205","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7205","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7205"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7205\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7205"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7205"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7205"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}