{"id":7207,"date":"2021-09-30T00:00:00","date_gmt":"2021-09-29T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/moze-fajcenie-marihuany-zmenit-sposob-akym-funguje-mozog\/"},"modified":"2021-09-30T00:00:00","modified_gmt":"2021-09-29T23:00:00","slug":"moze-fajcenie-marihuany-zmenit-sposob-akym-funguje-mozog","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/moze-fajcenie-marihuany-zmenit-sposob-akym-funguje-mozog\/","title":{"rendered":"M\u00f4\u017ee faj\u010denie marihuany zmeni\u0165 sp\u00f4sob, ak\u00fdm funguje mozog?\u00a0"},"content":{"rendered":"<h3>M\u00f4\u017ee faj\u010denie marihuany zmeni\u0165 sp\u00f4sob, ak\u00fdm funguje mozog?<\/h3>\n<p>Aj ke\u010f sa z\u00e1kony menia, debata o legalizovanej marihuane pokra\u010duje. Niektor\u00ed hovoria, \u017ee marihuana je rovnako bezpe\u010dn\u00e1 alebo dokonca<strong> bezpe\u010dnej\u0161ia ako alkohol, in\u00ed tvrdia presn\u00fd opak<\/strong>. Kde je pravda a existuje v\u00f4bec jednotn\u00e9 tvrdenie, ktor\u00e9 sa d\u00e1 aplikova\u0165 na cel\u00fa popul\u00e1ciu? Vedci u\u017e pri\u0161li na mno\u017estvo protikladn\u00fdch tvrden\u00ed a v ka\u017edej krajine je \u00farove\u0148 tolerancie na inom bode, preto nech\u00e1vame na v\u00e1s ak\u00fd n\u00e1zor si urob\u00edte, no je dobr\u00e9 pozna\u0165 fakty, a ma\u0165 vedomosti aj o negat\u00edvnom vplyve tejto \u201erekrea\u010dnej&#8220; drogy.<\/p>\n<p>Napriek tomu, \u017ee neexistuje ve\u013ea d\u00f4kazov o tom, \u017ee by jej ob\u010dasn\u00e9 u\u017e\u00edvanie \u00a0viedlo k dlhodob\u00fdm zdravotn\u00fdm probl\u00e9mom, vedci sa ob\u00e1vaj\u00fa, \u017ee <strong>dlhodob\u00e9 faj\u010denie m\u00f4\u017ee ma\u0165 trval\u00e9 n\u00e1sledky na psychick\u00fa kond\u00edciu a zdravie<\/strong>.\u00a0Ve\u013ea vedcov a \u010fal\u0161\u00edch odborn\u00edkov sa zhoduje na tom, \u017ee u\u017e\u00edvanie marihuany v\u00f4bec nie je bezpe\u010dn\u00e9, ani prospe\u0161n\u00e9. Faktom ost\u00e1va, \u017ee pravideln\u00e9\u00a0u\u017e\u00edvanie marihuany je spojen\u00e9 s <strong>p\u013e\u00facnymi zmenami, stratou pam\u00e4te a mnoh\u00fdmi \u010fal\u0161\u00edmi zdravotn\u00fdmi probl\u00e9mami<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Telo a marihuana<\/h3>\n<p>Marihuanov\u00fd dym obsahuje pribli\u017ene <strong>60 chemik\u00e1li\u00ed<\/strong> naz\u00fdvan\u00fdch kanabinoidy. Najzn\u00e1mej\u0161\u00edm z nich je THC a ten vedie k <strong>strate pam\u00e4ti, zm\u00e4ten\u00fdm my\u0161lienkov\u00fdm procesom, hor\u0161ej koordin\u00e1ci\u00ed<\/strong> a \u010fal\u0161\u00edm probl\u00e9mom. Okrem t\u00fdchto efektov na na\u0161e telo sa skoro vo v\u0161etk\u00fdch pr\u00edpadoch kumulat\u00edvne vyskytuj\u00fa aj tieto: krvav\u00e9 o\u010di, sucho v \u00fastach, zv\u00fd\u0161en\u00e1 chu\u0165 do jedla, r\u00fdchly srdcov\u00fd tep a u\u017e vy\u0161\u0161ie spomenut\u00e1 spomalen\u00e1 koordin\u00e1cia.<\/p>\n<p>Marihuanov\u00fd dym je naplnen\u00fd mnoh\u00fdmi rovnak\u00fdmi chemick\u00fdmi l\u00e1tkami ako tabakov\u00fd dym, vr\u00e1tane amoniaku, kyanovod\u00edka a formaldehydu. O niektor\u00fdch z t\u00fdchto chemik\u00e1li\u00ed je zn\u00e1me, \u017ee <strong>sp\u00f4sobuj\u00fa rakovinu<\/strong>.\u00a0Neexistuje \u017eiadny d\u00f4kaz, \u017ee faj\u010denie marihuany sp\u00f4sobuje rakovinu p\u013e\u00fac ako cigarety, no \u013eudia, ktor\u00ed faj\u010dia marihuanu vykazuj\u00fa zn\u00e1mky po\u0161kodenia a prekancer\u00f3znych zmien v p\u013e\u00facach, najm\u00e4 ak faj\u010dia aj cigarety.<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia (marihuana a jointy)\n<h3>M\u00f4\u017ee faj\u010denie marihuany zmeni\u0165 sp\u00f4sob, ak\u00fdm funguje mozog?<\/h3>\n<p>Sn\u00edmky mozgu siln\u00fdch faj\u010diarov marihuany odhalili zmeny v prietoku krvi do \u010dast\u00ed mozgu zapojen\u00fdch do pam\u00e4te a pozornosti. Vedci tie\u017e zaznamenali rozdiely vo ve\u013ekosti a tvare \u010dasti mozgu, ktor\u00e1 sa podie\u013ea na vedom\u00ed a spracovan\u00ed inform\u00e1ci\u00ed.<br \/>\nSiln\u00ed <strong>faj\u010diari dosahuj\u00fa v testoch pam\u00e4te, pozornosti a u\u010denia ni\u017e\u0161ie sk\u00f3re ako neu\u017e\u00edvatelia.\u00a0<\/strong>\u013dudia, ktor\u00ed v t\u00edned\u017eerskom veku za\u010dali faj\u010di\u0165 marihuanu a mali pretrv\u00e1vaj\u00facu poruchu u\u017e\u00edvania marihuany, stratili vo veku 13 a\u017e 38 rokov v priemere 8 bodov IQ. Ke\u010f \u013eudia za\u010dn\u00fa u\u017e\u00edva\u0165 marihuanu ako t\u00edned\u017eeri, droga m\u00f4\u017ee naru\u0161i\u0165 myslenie, pam\u00e4\u0165 a funkcie u\u010denia a ovplyvni\u0165 to, ako mozog vytv\u00e1ra spojenia medzi oblas\u0165ami potrebn\u00fdmi pre tieto funkcie.<\/p>\n<p>\u00da\u010dinky faj\u010denia marihuany m\u00f4\u017eu by\u0165 u dospievaj\u00facich faj\u010diarov e\u0161te v\u00fdraznej\u0161ie ako u dospel\u00fdch, preto\u017ee mozog dospievaj\u00facich sa st\u00e1le vyv\u00edja.\u00a0Pravideln\u00ed u\u017e\u00edvatelia maj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161iu pravdepodobnos\u0165 diagn\u00f3zy schizofr\u00e9nie a \u010fal\u0161\u00edch psychick\u00fdch ochoren\u00ed, najm\u00e4 ak maj\u00fa tak\u00e9to ochorenia v rodine. U\u017e\u00edvanie marihuany mladistv\u00fdmi je tie\u017e spojen\u00e9 so <strong>zv\u00fd\u0161en\u00fdm rizikom depresie a samovra\u017eedn\u00e9ho spr\u00e1vania<\/strong>. K \u010fal\u0161\u00edm potenci\u00e1lnym \u00fa\u010dinkom patr\u00ed aj: \u00fazkos\u0165, depresia, r\u00fdchly srdcov\u00fd tep, zv\u00fd\u0161en\u00e9 riziko srdcov\u00e9ho infarktu a in\u00e9.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Ako ovplyv\u0148uje faj\u010denie marihuany srdce<\/h3>\n<p>Vdychovanie dymu z marihuany sp\u00f4sobuje zr\u00fdchlenie srdcov\u00e9ho tepu a prin\u00fati na\u0161e srdce pracova\u0165 r\u00fdchlej\u0161ie. Tieto efekty, ktor\u00e9 sa za\u010dn\u00fa do 15 min\u00fat a m\u00f4\u017eu trva\u0165 a\u017e tri hodiny zvy\u0161uj\u00fa \u0161ancu na infarkt. <strong>Riziko srdcov\u00e9ho infarktu<\/strong> sa m\u00f4\u017ee po\u010das prvej hodiny po <strong>faj\u010den\u00ed marihuany zv\u00fd\u0161i\u0165 a\u017e p\u00e4\u0165n\u00e1sobne<\/strong>!<\/p>\n<p>Chemik\u00e1lie v marihuane s\u00fa tie\u017e spojen\u00e9 so zv\u00fd\u0161en\u00fdm rizikom srdcov\u00e9ho zlyhania a poruchou srdcov\u00e9ho rytmu naz\u00fdvanou fibril\u00e1cia predsien\u00ed. \u010cast\u00e9 u\u017e\u00edvanie marihuany medzi mlad\u00fdmi \u013eu\u010fmi je dokonca spojen\u00e9 so <strong>zv\u00fd\u0161en\u00fdm rizikom mozgovej pr\u00edhody<\/strong> v porovnan\u00ed s t\u00fdmi, ktor\u00ed drogu neu\u017e\u00edvaj\u00fa.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>A \u010do na\u0161e kosti?<\/h3>\n<p>Ani t\u00e1to \u010das\u0165 \u013eudsk\u00e9ho tela neost\u00e1va bez ohrozenia! Pravideln\u00e9 u\u017e\u00edvanie marihuany m\u00f4\u017ee zni\u017eova\u0165 hustotu kost\u00ed. U akt\u00edvnych u\u017e\u00edvate\u013eov marihuany sa zistila a\u017e o 5% ni\u017e\u0161ia hustota kost\u00ed ako t\u00fdch, ktor\u00ed marihuanu v\u00f4bec neu\u017e\u00edvali.\u00a0Tento <strong>pokles hustoty kost\u00ed<\/strong> zvy\u0161uje riziko zdravotn\u00fdch probl\u00e9mov s kos\u0165ami, ako je osteopor\u00f3za, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu zv\u00fd\u0161i\u0165 riziko zlomen\u00edn kost\u00ed.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Je marihuana n\u00e1vykov\u00e1?<\/h3>\n<p>\u013dudia, ktor\u00ed prestan\u00fa faj\u010di\u0165, nemaj\u00fa rovnak\u00e9 abstinen\u010dn\u00e9 pr\u00edznaky ako keby boli z\u00e1visl\u00ed na drog\u00e1ch (napr\u00edklad hero\u00edn). Napriek tomu t\u00ed, ktor\u00ed dlhodobo u\u017e\u00edvaj\u00fa marihuanu, m\u00f4\u017eu ma\u0165 probl\u00e9m presta\u0165. Medzi \u010dast\u00e9\u00a0abstinen\u010dn\u00e9 pr\u00edznaky, ktor\u00e9 ich odvykanie s\u0165a\u017euj\u00fa patria napr\u00edklad\u00a0<strong>nevrlos\u0165,\u00a0nespavos\u0165,\u00a0zn\u00ed\u017een\u00e1 chu\u0165 do jedla a\u00a0\u00fazkos\u0165<\/strong>.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>M\u00f4\u017ee faj\u010denie marihuany zmeni\u0165 sp\u00f4sob, ak\u00fdm funguje mozog? Aj ke\u010f sa z\u00e1kony menia, debata o legalizovanej marihuane pokra\u010duje. Niektor\u00ed hovoria, \u017ee marihuana je rovnako bezpe\u010dn\u00e1<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7207","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7207","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7207"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7207\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7207"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7207"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7207"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}