{"id":7228,"date":"2021-10-11T00:00:00","date_gmt":"2021-10-10T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/najfotogenickejsie-slovenske-mosty-a-viadukty\/"},"modified":"2021-10-11T00:00:00","modified_gmt":"2021-10-10T23:00:00","slug":"najfotogenickejsie-slovenske-mosty-a-viadukty","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/najfotogenickejsie-slovenske-mosty-a-viadukty\/","title":{"rendered":"Najfotogenickej\u0161ie slovensk\u00e9 mosty a viadukty"},"content":{"rendered":"<h3>Nezvy\u010dajn\u00e9 obl\u00fakov\u00e9 mosty &#8211; viadukty<\/h3>\n<p><strong>Viadukt<\/strong> je rad navz\u00e1jom prepojen\u00fdch mostov, ktor\u00e9 s\u00fa zvy\u010dajne skon\u0161truovan\u00e9 ako s\u00e9ria obl\u00fakov pokr\u00fdvaj\u00facich n\u00ed\u017einu. \u010casto sp\u00e1jaj\u00fa dva body s podobnou v\u00fd\u0161kou alebo s\u00fa postaven\u00e9 tak, aby prepravovali zna\u010dn\u00e9 mno\u017estvo motorov\u00fdch vozidiel \u010di vlakov. Obzrie\u0165 si slovensk\u00e9 mosty a viadukty je tip na v\u00fdlet pre t\u00fdch, ktor\u00ed okrem pr\u00edrody radi obdivuj\u00fa aj zauj\u00edmav\u00fa architekt\u00faru.<\/p>\n<p>Slovensko sa p\u00fd\u0161i hne\u010f nieko\u013ek\u00fdmi, medzi najzn\u00e1mej\u0161ie patr\u00ed <strong>Chmaro\u0161sk\u00fd viadukt<\/strong>. Napriek svojmu starod\u00e1vnemu vzh\u013eadu bol tento \u017eelezni\u010dn\u00fd most postaven\u00fd v 30. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia a pou\u017e\u00edva sa dodnes. Sp\u00e1ja dva tunely pozd\u013a\u017e \u017eelezni\u010dnej trate \u010cerven\u00e1 Skala-Margecany v r\u00e1mci Telg\u00e1rtskej slu\u010dky, ktor\u00e1 je sama o sebe p\u00f4sobiv\u00e1. Zakriven\u00e1, 113 metrov \u0161pir\u00e1lov\u00e1 dr\u00e1ha sa vyn\u00edma do v\u00fd\u0161ky 18 metrov a okrem nej si zvedavci m\u00f4\u017eu pripravi\u0165 pevn\u00fa obuv, ak by chceli podnikn\u00fa\u0165 v\u00fdstup na ne\u010falek\u00fa<strong> Kr\u00e1\u013eovu Ho\u013eu<\/strong>. V\u010faka svojej bl\u00edzkosti k mestu Telg\u00e1rt je viadukt niekedy ozna\u010dovan\u00fd ako Telg\u00e1rtsky viadukt.<\/p>\n<p>Brehy vyrovn\u00e1vacej n\u00e1dr\u017ee Mal\u00e1 Lodina sp\u00e1ja<strong> Ru\u017e\u00ednsky viadukt<\/strong>. Dostavali ho v\u00a0roku 1955 a\u00a0je <strong>najvy\u0161\u0161\u00edm \u017eelezni\u010dn\u00fdm mostom na Slovensku (40 metrov).<\/strong> Cestuj\u00faci n\u00edm prech\u00e1dzaj\u00fa na trase \u017dilina-Ko\u0161ice, presnej\u0161ie sa viadukt nach\u00e1dza v bl\u00edzkosti obce Margecany. <strong>Beliansky viadukt<\/strong> sa nach\u00e1dza Ne\u010faleko Banskej \u0160tiavnice. Dvadsa\u0165jeden metrov vysok\u00fd most je ne\u010faleko <strong>Hal\u010dianskeho tajchu<\/strong>, ktor\u00fd sl\u00fa\u017ei preva\u017ene na rybolov.<\/p>\n Viadukt je mo\u017en\u00e9 vidie\u0165 v ju\u017enej \u010dasti mesta Hanu\u0161ovce nad Top\u013eou. zdroj: instagram.com\n<p>\u017delezni\u010dn\u00fd obl\u00fakov\u00fd most pri <strong>Hanu\u0161ovciach nad Top\u013eou<\/strong> je taktie\u017e v\u00fdznamnou technickou pamiatkou. S\u00a0d\u013a\u017ekou 390 metrov je aj <strong>najdlh\u0161\u00edm viaduktom v\u00a0r\u00e1mci Slovenska a\u00a0strednej Eur\u00f3py.<\/strong> Postaven\u00fd bol po\u010das druhej svetovej vojny a najvy\u0161\u0161\u00ed\u00ed z jeho pilierov m\u00e1 28 metrov, pri\u010dom z\u00e1klady jednotliv\u00fdch pilierov s\u00fa e\u0161te hlb\u0161ie. Stavba bola dokon\u010den\u00e1 v roku 1943, no partiz\u00e1ni odp\u00e1lili jeden z pilierov v snahe zabr\u00e1ni\u0165 Nemcom prejs\u0165 na v\u00fdchodn\u00fd front, preto bol v roku 1947 op\u00e4\u0165 postaven\u00fd.<\/p>\n<h3>P\u00f4sobiv\u00e1 architekt\u00fara<\/h3>\n<p>Most, ktor\u00fd sa stal <strong>predlohou po\u0161tovej zn\u00e1mky<\/strong> je mo\u017en\u00e9 nav\u0161t\u00edvi\u0165 v\u00a0<strong>Kr\u00e1\u013eovej pri Senci<\/strong>. <strong>Barokovo-secesn\u00fd most<\/strong> je pova\u017eovan\u00fd za najkraj\u0161\u00ed na Slovensku, nielen pre \u010derven\u00e9 tehly, ktor\u00e9 boli pou\u017eit\u00e9 na jeho v\u00fdstavbu. V\u00a0obdob\u00ed pred prvou republikou sp\u00e1jal anglick\u00fd park a\u00a0franc\u00fazsku z\u00e1hradu obohaten\u00fa o\u00a0kvetnat\u00e9 tr\u00e1vniky a\u00a0sochy s\u00a0ozdobn\u00fdmi font\u00e1nkami. Spr\u00edstupnen\u00fd je chodcom a\u00a0cyklistom, zaradili ho aj do zoznamu Slovensk\u00e9ho pamiatkov\u00e9ho fondu.<\/p>\n Most si v\u010faka svojmu vzh\u013eadu vysl\u00fa\u017eil vyobrazenie na slovenskej po\u0161tovej zn\u00e1mke. zdroj: kralovaprisenci.sk\n<p><strong>Najdlh\u0161\u00ed kryt\u00fd most na Slovensku n\u00e1jdeme v\u00a0Pie\u0161\u0165anoch<\/strong>. Kolon\u00e1dov\u00fd most s\u00a0d\u013a\u017ekou 156 metrov lemuj\u00fa latinsk\u00e9 n\u00e1pisy<strong> Saluberimae Pistinienses Thermae<\/strong> (Uzdravuj\u00face pie\u0161\u0165ansk\u00e9 k\u00fapele) a <strong>Surge et ambula<\/strong> (Vsta\u0148 a cho\u010f). Za architekt\u00faru je zodpovedn\u00fd Emil Bellu\u0161, za umeleck\u00fd n\u00e1vrh okien Martin Benka. <strong>Kolon\u00e1dov\u00fd most<\/strong> postaven\u00fd z dreva sa vyn\u00edma aj nad riekou Orava, konkr\u00e9tne v <strong>Dolnom Kub\u00edne<\/strong>. Most postaven\u00fd v\u00a0roku 1994 je ur\u010den\u00fd iba pre chodcov a\u00a0sp\u00e1ja mestsk\u00fa \u010das\u0165 Bystrec s\u00a0historick\u00fdm centrom.<\/p>\n<h3>Mosty ktor\u00e9 ved\u00fa cez obec, ale aj cez susedn\u00fa krajinu<\/h3>\n<p>Slovensk\u00e9 mosty a\u00a0viadukty maj\u00fa v\u00a0zozname \u010fal\u0161ie prvenstvo. Je n\u00edm <strong>dreven\u00fd most v\u00a0Kol\u00e1rove<\/strong>, ktor\u00fd sa ozna\u010duje ako <strong>najdlh\u0161\u00ed most tak\u00e9hoto druhu v\u00a0Eur\u00f3pe (86 metrov).<\/strong> V\u00a0jeho bl\u00edzkosti sa nach\u00e1dza aj<strong> jedin\u00fd lodn\u00fd mlyn na Slovensku.<\/strong> Trad\u00edcie s\u00fa pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov zachov\u00e1van\u00e9 v\u010faka M\u00fazeu vodn\u00e9ho mlyn\u00e1rstva a Mal\u00e9mu technick\u00e9mu m\u00fazeu. Are\u00e1l pon\u00faka mo\u017enos\u0165 oddychu a pravidelne usporad\u00fava gastronomick\u00e9 festivaly alebo ekot\u00e1bory pre \u0161kol\u00e1kov.<\/p>\n L\u00e1vka cez Dunajec. zdroj: pixabay.com\n<p>Pr\u00edvlastok \u201enaj\u201c patr\u00ed <strong>najdlh\u0161iemu z\u00e1vesn\u00e9mu mostu v\u00a0strednej Eur\u00f3pe.<\/strong> Ak sa chcete ocitn\u00fa\u0165 na po\u013eskom aj slovenskom brehu bez zd\u013ahav\u00e9ho cestovania, nav\u0161t\u00edvte <strong>L\u00e1vku cez Dunajec<\/strong>. Sp\u00e1ja <strong>obce \u010cerven\u00fd Kl\u00e1\u0161tor a\u00a0Ni\u017en\u00e9 \u0160romowce.<\/strong> Most dlh\u00fd 90 metrov m\u00f4\u017eete prejs\u0165 pe\u0161i alebo na bicykli. Je pomerne nov\u00fd, sl\u00e1vnostn\u00e9 otvorenie bolo 12. augusta 2006.<\/p>\n<p>K\u00a0n\u00e1rodnej kult\u00farnej pamiatke rad\u00edme aj <strong>dreven\u00fd most v\u00a0Kluknave.<\/strong> Poh\u013ead na\u0148 nepon\u00faka monument\u00e1lny z\u00e1\u017eitok, patr\u00ed ale k\u00a0najstar\u0161\u00edm svojho druhu. <strong>Postaven\u00fd v\u00a0roku<\/strong> <strong>1832<\/strong>, sp\u00e1ja Kluknavu s\u00a0jej miestnou \u010das\u0165ou &#8211;\u00a0\u0160tefanskou Hutou. Na jeho skon\u0161truovanie sa pou\u017eilo smrekov\u00e9 drevo a\u00a0na svojom mieste stoj\u00ed v\u010faka kamenn\u00fdm pilierom, ktor\u00e9 s\u00fa upevnen\u00e9 <strong>na brehu rieky Horn\u00e1d.<\/strong> Kompletnou rekon\u0161trukciou pre\u0161iel v\u00a0rokoch 1981-1984 a\u00a0nezab\u00fada sa na\u0148 ani v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti. Nov\u00fd n\u00e1ter a\u00a0drobn\u00e9 opravy sa vykonali aj v\u00a0roku 2004.<\/p>\n<p><strong>Sources:<\/strong> www.atlasobscura.com, www.dobrodruh.sk, www.ferrovial.com, www.hornyzemplin.sk, www.najky.sk<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Nezvy\u010dajn\u00e9 obl\u00fakov\u00e9 mosty &#8211; viadukty Viadukt je rad navz\u00e1jom prepojen\u00fdch mostov, ktor\u00e9 s\u00fa zvy\u010dajne skon\u0161truovan\u00e9 ako s\u00e9ria obl\u00fakov pokr\u00fdvaj\u00facich n\u00ed\u017einu. \u010casto sp\u00e1jaj\u00fa dva body s<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7228","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7228","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7228"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7228\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7228"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7228"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7228"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}