Hedy Lamarr bola jedin\u00e1\u010dikom, preto ju rodi\u010dia zasv\u00e4tili do rozdielnych svetov ich povolan\u00ed.<\/strong> Otec bol riadite\u013e banky a ve\u010dn\u00fd zvedavec,<\/strong> ktor\u00fd ju podnecoval pozera\u0165 sa na svet otvoren\u00fdmi o\u010dami. Po\u010das dlh\u00fdch prech\u00e1dzok jej rozpr\u00e1val o vn\u00fatornom fungovan\u00ed tla\u010diarensk\u00e9ho stroja alebo motorov\u00fdch vozidiel. Dc\u00e9rka uznanlivo po\u010d\u00favala a ke\u010f mala 5 rokov, na\u0161li ju ako rozober\u00e1 hudobn\u00fa skrinku, aby pochopila jej fungovanie. Mama na druh\u00fa stranu uk\u00e1zala Hedy umenie.<\/strong> Bola koncertnou klaviristkou, preto aj ona odmali\u010dka nav\u0161tevovala hodiny baletu a klav\u00edra.<\/p>\n P\u00f4vodn\u00fdm menom Hedwiga Eva Kiesler<\/strong>, naroden\u00e1 v roku 1914,\u00a0u\u017e ako desa\u0165ro\u010dn\u00e1 ovl\u00e1dala \u0161tyri jazyky.<\/strong> Takisto svoj talent uplatnila v hre na klav\u00edr a bola zdatnou tane\u010dnicou. V \u0161estn\u00e1stich sa zap\u00edsala na berl\u00ednsku dramatick\u00fa \u0161kolu Maxa Reinhardta<\/strong> a po roku debutovala vo filme Geld auf der Strasse<\/strong> (Peniaze na ulici, 1930). Hviezdnu sl\u00e1vu dosiahla v \u010deskom filme Ext\u00e1za<\/strong> (1932), v ktorom sa odhalila. Jej rast\u00faca kari\u00e9ra sa zastavila v momente, ke\u010f sa vydala za rak\u00faskeho v\u00fdrobcu mun\u00edcie Fritza Mandla<\/strong>. Man\u017eel jej nielen zak\u00e1zal \u010fal\u0161ie vyst\u00fapenia na javisku a na pl\u00e1tne, ale tie\u017e sa ne\u00faspe\u0161ne pok\u00fasil zni\u010di\u0165 v\u0161etky existuj\u00face k\u00f3pie Ext\u00e1zy.<\/p>\n V\u00a0man\u017eelstve bola ne\u0161\u0165astn\u00e1,<\/strong> skr\u00fdvala sa za n\u00e1lepku ozdoby a bola n\u00faten\u00e1 usmieva\u0165 sa na Mandlov\u00fdch priate\u013eov, pri\u010dom niektor\u00ed boli sp\u00e1jan\u00ed s\u00a0nacistickou stranou. V roku 1937 utiekla do Lond\u00fdna,<\/strong> av\u0161ak obohaten\u00e1 o\u00a0znalosti v\u00a0r\u00e1mci vojnov\u00fdch zbran\u00ed, <\/strong>ktor\u00e9 sa pravidelne rozoberali pri ve\u010deri.<\/p>\n \u0160\u0165astena sa na \u0148u usmiala, ke\u010f sa v \u00a0Lond\u00fdne zozn\u00e1mila s\u00a0producentom Louisom B. Mayerom, tvorcom \u0161t\u00fadia MGM.<\/strong> T\u00fdmto stretnut\u00edm si zaistila vstupenku do Hollywoodu. Jej prv\u00fdm anglick\u00fdm filmom bola romantick\u00e1 dr\u00e1ma Al\u017e\u00edr<\/strong> (1938). Takmer okam\u017eite strhla americk\u00e9 publikum svojou kr\u00e1sou a pr\u00edzvukom a\u00a0stala sa jedn\u00fdm zo symbolov zlatej \u00e9ry Hollywoodu.<\/strong><\/p>\n Hedy Lamarr v dr\u00e1me\/muzik\u00e1li Ziegfried Girl (1941). zdroj: pinterest.com\n So spolo\u010dnos\u0165ou MGM podp\u00edsala zmluvu a v rokoch 1938 a\u017e 1945 predviedla svoje hereck\u00e9 schopnosti vo filmoch ako H.M. Pulham, Esq.<\/strong> (1941) a Tortilla Flat<\/strong> (1942). V\u00e4\u010d\u0161inou v\u0161ak jej \u00falohy spo\u010d\u00edvali v\u00a0hran\u00ed \u201efemme fatale\u201c.<\/strong> S n\u00e1dejou, \u017ee si zaist\u00ed seri\u00f3znej\u0161ie roly, zalo\u017eila v roku 1946 vlastn\u00fa produk\u010dn\u00fa spolo\u010dnos\u0165.<\/strong> Po troch rokoch sa vr\u00e1tila k\u00a0rol\u00e1m, pre ktor\u00e9 bola zn\u00e1ma, ako napr\u00edklad v Samson a Delilah<\/strong> (1949), jej komer\u010dne naj\u00faspe\u0161nej\u0161om filme.<\/p>\n V roku 1942, po\u010das rozkvetu svojej kari\u00e9ry sa Lamarr, rovnako ako v detstve, pohybovala medzi dvoma svetmi. Ona a jej priate\u013e, avantgardn\u00fd skladate\u013e George Antheil<\/strong> vyna\u0161li elektronick\u00e9 zariadenie, ktor\u00e9 minimalizovalo ru\u0161enie r\u00e1diov\u00fdch sign\u00e1lov. Takzvan\u00fd \u201etajn\u00fd komunika\u010dn\u00fd syst\u00e9m\u201c <\/strong>bol navrhnut\u00fd tak, aby vojensk\u00ed nepriatelia nemohli dek\u00f3dova\u0165 spr\u00e1vy.<\/p>\n Opl\u00fdvala vysokou inteligenciou a nov\u00fdmi n\u00e1padmi. zdroj: pinterest.com\n Syst\u00e9m zah\u0155\u0148al pou\u017e\u00edvanie \u201epreskakovania frekvenci\u00ed\u201c medzi r\u00e1diov\u00fdmi vlnami, pri\u010dom vysiela\u010d aj prij\u00edma\u010d spolo\u010dne sk\u00e1kali na nov\u00e9 frekvencie.<\/strong> Po vytvoren\u00ed tohto zariadenia h\u013eadali Lamarr a Antheil patent a vojensk\u00fa podporu vyn\u00e1lezu. V\u00a0\u010dase druhej svetovej vojny sa nedo\u010dkali podpory<\/strong>, av\u0161ak nesk\u00f4r sa syst\u00e9m stal d\u00f4le\u017eit\u00fdm n\u00e1strojom v technologickom v\u00fdvoji na zaistenie bezpe\u010dnosti vojenskej komunik\u00e1cie a mobiln\u00fdch telef\u00f3nov.<\/p>\n \u201eVylep\u0161ovanie vec\u00ed mi pr\u00edde prirodzen\u00e9,\u201c<\/strong> vyjadrila sa raz Hedy. Ne\u00fanavne pokra\u010dovala vo vyu\u017e\u00edvan\u00ed svojej n\u00e1paditej mysle. Postarala sa napr\u00edklad o vylep\u0161enie brzdov\u00e9ho svetla a vznik tablety<\/strong>, ktor\u00e1 sa rozpustila vo vode, \u010d\u00edm vznikla s\u00f3da podobn\u00e1 Coca-Cole.<\/strong> Re\u017eis\u00e9rovi a leteck\u00e9mu kon\u0161trukt\u00e9rovi\u00a0Howardovi Hughesovi<\/strong> na\u010drtla nov\u00fd dizajn pre jeho lietadl\u00e1.<\/strong> V\u00a0podstate v\u00a0\u0148om spojila plutvy najr\u00fdchlej\u0161\u00edch r\u00fdb s kr\u00eddlami najr\u00fdchlej\u0161ieho vt\u00e1ka.<\/p>\n Vyu\u017eitie komunika\u010dn\u00e9ho n\u00e1stroja sa v technologickom odvetv\u00ed uplatnilo nesk\u00f4r, preto Hedy za objav nebola oce\u0148ovan\u00e1. V roku 1953 z\u00edskala americk\u00e9 ob\u010dianstvo<\/strong>, no v tom \u010dase z\u00e1ruka na patent u\u017e d\u00e1vno vypr\u0161ala. O p\u00e4\u0165 rokov nesk\u00f4r sa rozl\u00fa\u010dila s akt\u00edvnou hereckou kari\u00e9rou<\/strong> filmom The Female Animal<\/strong>.<\/p>\n Neby\u0165 Hedy a Georga, dnes by sme tak\u00e9to n\u00e1pisy v podnikoch mo\u017eno nepoznali. zdroj: pexels.com\n Pre\u0161lo takmer tridsa\u0165 rokov a\u00a0neziskov\u00e1 organiz\u00e1cia Electronic Frontier Foundation udelila Hedy Lamarr a\u00a0Georgovi Antheilovi Cenu Priekopn\u00edkov<\/strong>. Lamarr sa tie\u017e stala prvou \u017eenou, ktor\u00e1 z\u00edskala Cenu Bulbieho Gnassa \u2013 \u00daspe\u0161n\u00e1 myse\u013e.<\/strong> Udelila jej ju spolo\u010dnos\u0165 pre vzdel\u00e1vanie s n\u00e1zvom Invention Convention.<\/strong><\/p>\n Here\u010dka a priekopn\u00ed\u010dka v oblasti technol\u00f3gie zomrela v roku 2000. \u0160trn\u00e1s\u0165 rokov po jej smrti bola uveden\u00e1 do Siene sl\u00e1vy n\u00e1rodn\u00fdch vyn\u00e1lezcov.<\/strong> V\u010faka tomuto \u00faspechu je Hedy Lamarr prez\u00fdvan\u00e1 \u201ematkou Wi-Fi\u201c<\/strong> a \u010fal\u0161\u00edch bezdr\u00f4tov\u00fdch komunik\u00e1ci\u00ed, ak\u00fdmi s\u00fa GPS<\/strong> and Bluetooth<\/strong>. V \u010dase, kedy bol vonkaj\u0161\u00ed vzh\u013ead \u017eeny pova\u017eovan\u00fd za jedin\u00fd oce\u0148ovan\u00fd atrib\u00fat sa nevzdala<\/strong>\u00a0a pracovala na tom, aby obohatila seba a svet.<\/strong><\/p>\n Sources:<\/strong> www.biography.com, www.forbes.com, www.womenhistory.com<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Odmali\u010dka veden\u00e1 k poznaniu Hedy Lamarr bola jedin\u00e1\u010dikom, preto ju rodi\u010dia zasv\u00e4tili do rozdielnych svetov ich povolan\u00ed. Otec bol riadite\u013e banky a ve\u010dn\u00fd zvedavec, ktor\u00fd<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7251","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7251","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7251"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7251\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7251"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7251"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7251"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}Pr\u00edchod do Hollywoodu<\/h3>\n
Objavy a vyn\u00e1lezy<\/h3>\n
Ocenen\u00e1 a\u017e na sklonku \u017eivota<\/h3>\n