Rosalind Elis Franklin bola neoby\u010dajnou \u017eenou, ktorej nadanie bolo rodi\u010dom jasn\u00e9 u\u017e odmali\u010dka. Narodila sa 25. j\u00fala 1920 a preuk\u00e1zala z\u00e1ujem o matematiku a pr\u00edrodn\u00e9 vedy. Jej mama nesk\u00f4r trefne poznamenala, \u017ee \u201eCel\u00fd \u017eivot Rosalind presne vedela kam ide a v \u0161estn\u00e1stich si za svoj predmet vzala vedu.“<\/strong> Franklin \u0161tudovala fyziku a ch\u00e9miu na Newnham Women’s College na Univerzite v\u00a0Cambridge.<\/p>\n Univerzita v Cambridge poskytla Rosalind priestor na \u0161t\u00fadium, ktor\u00e9 zav\u0155\u0161ila doktor\u00e1tom. zdroj: unsplash.com\n Nesk\u00f4r odi\u0161la pracova\u0165 do Britskej asoci\u00e1cie pre v\u00fdskum vyu\u017e\u00edvania uhlia (British Coal Utilization Research Association<\/strong>), kde \u0161tudovala uhl\u00edkov\u00e9 a grafitov\u00e9 mikro\u0161trukt\u00fary. <\/strong>Tvorili z\u00e1klad jej doktor\u00e1tu z fyzik\u00e1lnej ch\u00e9mie, ktor\u00fd z\u00edskala z Cambridge v roku 1945. P\u00f3rovitos\u0165 uhlia bola k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm faktorom pri \u00fa\u010dinnosti plynov\u00fdch masiek z druhej svetovej vojny, ktor\u00e9 obsahovali filtre s akt\u00edvnym uhl\u00edm. Rosalind teda nepriamo pom\u00e1hala pri navrhovan\u00ed ochrann\u00fdch prostriedkov svojej doby.<\/strong><\/p>\n V\u00a050. rokoch p\u00f4sobila na Birkbeck College<\/strong> v Lond\u00fdne a svoje r\u00f6ntgenov\u00e9 objavy vyu\u017e\u00edvala na ur\u010denie \u0161trukt\u00fary RNA vo v\u00edruse tabakovej mozaiky<\/strong> (TMV), ktor\u00fd nap\u00e1da rastliny a ni\u010d\u00ed tabakov\u00e9 plodiny. Franklin vytvorila podrobn\u00e9 difrak\u010dn\u00e9 r\u00f6ntgenov\u00e9 \u00a0sn\u00edmky<\/strong>, ktor\u00e9 sa stali jej charakteristick\u00fdm znakom. Dokonca opravila interpret\u00e1ciu \u0161pir\u00e1lovej \u0161trukt\u00fary v\u00edrusu TMV<\/strong> od Jamesa Watsona. V\u010faka tomu umo\u017enila in\u00fdm vedcom pokro\u010di\u0165 vo v\u00fdvoji molekul\u00e1rnej biol\u00f3gie, ktor\u00ed pou\u017e\u00edvali model v\u00edrusu na rozl\u00fasknutie genetick\u00e9ho k\u00f3du.<\/p>\n V\u00edrus tabakovej mozaiky nenapadne cel\u00fa rastlinu, ale v\u00fdrazne po\u0161kod\u00ed jej listy. zdroj: pixabay.com\n S vyrie\u0161enou \u0161trukt\u00farou TMV sa vedky\u0148a rozhodla \u0161tudova\u0165 \u010fal\u0161ie rastlinn\u00e9 v\u00edrusy, ktor\u00e9 ni\u010dia po\u013enohospod\u00e1rske produkty, napr\u00edklad zemiaky, repu, paradajky a hrach. Vyu\u017eila podobnos\u0165 v\u00edrusu \u017eltej mozaiky<\/strong> (postihuje cuketu a\u00a0in\u00e9 plodiny) s\u00a0t\u00fdm, ktor\u00fd sp\u00f4sobuje detsk\u00fa obrnu.<\/strong> Pustila sa do procesu kry\u0161taliz\u00e1cie v\u00edrusu.<\/strong> Ide o\u00a0met\u00f3du s\u00a0vyu\u017eit\u00edm techniky r\u00f6ntgenovej kry\u0161talografie, pomocou ktorej sa preorganizuje stavba v\u00edrusu tak, aby sa dala op\u00edsa\u0165 jeho \u0161trukt\u00fara.<\/strong> Zlep\u0161enie ch\u00e1pania v\u00edrusu a v\u00fdvoj vakc\u00edny v roku 1952 postupne odstr\u00e1nil detsk\u00fa obrnu zo zoznamu najsmrte\u013enej\u0161\u00edch ochoren\u00ed.<\/p>\n V apr\u00edli 1953 publikoval vedeck\u00fd \u010dasopis Nature<\/strong> \u010dl\u00e1nok o \u0161trukt\u00fare DNA, autormi boli vedci Watson a Crick z Univezrity v Cambridge. Tri mesiace predt\u00fdm z\u00edskali d\u00f4le\u017eit\u00e9 poznatky o \u0161trukt\u00fare DNA<\/strong> z jednej z r\u00f6ntgenov\u00fdch difrak\u010dn\u00fdch fotografi\u00ed<\/strong>. Fotografia, ktor\u00e1 poch\u00e1dzala z\u00a0laborat\u00f3ria Rosalind Franklin, bola vyhotoven\u00e1 jej kolegom, v\u00fdskumn\u00edkom Raymondom Goslingom. Jej \u010fal\u0161\u00ed kolega, Maurice Wilkinson ju bez zvolenia uk\u00e1zal<\/strong> dvojici, ktor\u00e1 ju spojila so s\u00fahrnom nepublikovan\u00e9ho v\u00fdskumu Franklinovej. Watson a Crick sa jej nikdy nepriznali, \u017ee videli jej materi\u00e1ly a\u00a0vo svojom \u010dl\u00e1nku jej nepripisovali \u017eiadne z\u00e1sluhy.<\/strong> O\u00a0takmer desa\u0165 rokov nesk\u00f4r z\u00edskali Crick, Watson a\u00a0Wilkins Nobelovu cenu za fyziol\u00f3giu a\u00a0medic\u00ednu<\/strong> pr\u00e1ve za pr\u00e1cu na \u0161trukt\u00fare DNA.<\/p>\n Vedeck\u00e9mu svetu je \u201efotografia 51\u201c dobre zn\u00e1ma. Odhalila \u0161pir\u00e1lovit\u00fa \u0161trukt\u00faru DNA. zdroj: pinterest.com\n Svedectvo o tom, \u017ee \u00faspech v skuto\u010dnosti patril Rosalind, mohlo osta\u0165 naveky nevysloven\u00e9. James D. Watson<\/strong> sa vo svojich memo\u00e1roch (Dvojit\u00fd helix<\/em>, 1968) rozhodol na biochemi\u010dku vrhn\u00fa\u0165 zl\u00e9 svetlo.<\/strong> Predstavil ju ako arogantn\u00fa v\u00fdskumn\u00ed\u010dku, ktor\u00e1 si \u017eiarlivo str\u00e1\u017eila svoje \u00fadaje, no nebola schopn\u00e1 ich interpretova\u0165. Publik\u00e1cia z\u00edskala slu\u0161n\u00fa popularitu, ale vedeck\u00e1 verejnos\u0165 nes\u00fahlasila s\u00a0opisom Rosalind<\/strong>. Crick sa nesk\u00f4r vyjadril, \u017ee od toho, aby pri\u0161la na rovnak\u00fd objav, ju delilo len p\u00e1r krokov. V roku 1975 vydala Franklinovej priate\u013eka Anne Sayre biografiu, aby vyvr\u00e1tila Watsonove tvrdenia a Rosalind je odvtedy ozna\u010dovan\u00e1 za vedky\u0148u, ktor\u00e1 objasnila molekul\u00e1rnu \u0161trukt\u00fary DNA.<\/p>\n Rosalind Franklin si v\u0161ak po t\u00fdchto zisteniach sl\u00e1vu neu\u017eila. Napriek tomu, \u017ee pracovala v laborat\u00f3riu aj ke\u010f jej diagnostikovali rakovinu vaje\u010dn\u00edkov<\/strong>, v\u00a0roku 1958 ako 37-ro\u010dn\u00e1 chorobe pod\u013eahla.<\/strong> Ak by sa tak nestalo, pravdepodobne by obdr\u017eala dve Nobelove ceny.<\/strong> Pred smr\u0165ou pracovala na molekul\u00e1rnej \u0161trukt\u00fare v\u00edrusov so svoj\u00edm kolegom Aaronom Klugom<\/strong>, ktor\u00fd za t\u00fato pr\u00e1cu dostal v roku 1982 Nobelovu cenu. Ke\u010f\u017ee v\u00fdbor pre ude\u013eovanie Nobelov\u00fdch cien neude\u013euje ceny posmrtne,<\/strong> znamen\u00e1 to, \u017ee Franklinov\u00e1 u\u017e neobdr\u017e\u00ed najvy\u0161\u0161ie ocenenie vedeckej komunity za svoju pr\u00e1cu. Mno\u017estvo \u010dl\u00e1nkov a publik\u00e1ci\u00ed v\u0161ak nesie jej odkaz a z\u00e1sluhy,<\/strong> ktor\u00e9 neuverite\u013ene prispeli k medic\u00ednskym pokrokom.<\/p>\n Zdroje: www.forbes.com, www.nature.com, www.theguardian.com<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Odhodlan\u00e1 vyda\u0165 sa za vedeck\u00fdm pozn\u00e1van\u00edm Rosalind Elis Franklin bola neoby\u010dajnou \u017eenou, ktorej nadanie bolo rodi\u010dom jasn\u00e9 u\u017e odmali\u010dka. Narodila sa 25. j\u00fala 1920 a<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7287","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7287","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7287"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7287\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7287"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7287"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7287"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}Expertka na r\u00f6ntgenov\u00fa kry\u0161talografiu<\/h3>\n
Nedo\u017eila sa najvy\u0161\u0161ej vedeckej ceny<\/h3>\n