{"id":7306,"date":"2021-11-11T00:00:00","date_gmt":"2021-11-10T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/7-zaujimavych-filozofii-ktorym-pravdepodobne-verite-a-mozno-o-tom-este-neviete\/"},"modified":"2021-11-11T00:00:00","modified_gmt":"2021-11-10T23:00:00","slug":"7-zaujimavych-filozofii-ktorym-pravdepodobne-verite-a-mozno-o-tom-este-neviete","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/7-zaujimavych-filozofii-ktorym-pravdepodobne-verite-a-mozno-o-tom-este-neviete\/","title":{"rendered":"7 zauj\u00edmav\u00fdch filozofi\u00ed, ktor\u00fdm pravdepodobne ver\u00edte a mo\u017eno o tom e\u0161te neviete"},"content":{"rendered":"

Ka\u017ed\u00fd m\u00e1 svoju filozofiu, aj ke\u010f si to nemus\u00edme uvedomova\u0165.<\/strong><\/p>\n

Niektor\u00e9 s\u00fa dobre definovan\u00e9, hlbok\u00e9 a dobre premyslen\u00e9, zatia\u013e \u010do in\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 trochu plytk\u00e9 a zm\u00e4to\u010dn\u00e9. Mo\u017eno to niekedy nedok\u00e1\u017eeme vyjadri\u0165 slovami, ale v\u0161etci m\u00e1me svoju vlastn\u00fa filozofiu.<\/p>\n

Pozrime sa na niektor\u00e9 z najuzn\u00e1vanej\u0161\u00edch poh\u013eadov na \u017eivot, ktor\u00e9 teoretizovali v\u00fdznamn\u00ed filozofi z cel\u00e9ho sveta, a zistime, ku ktorej my\u0161lienkovej \u0161kole patr\u00edme<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

    \n
  1. Hedonizmus<\/strong> \u2013 ak je pote\u0161enie to jedin\u00e9, pre \u010do \u017eijete<\/li>\n
  2. Nihilizmus<\/strong> \u2013 ak never\u00edte v ni\u010d<\/li>\n
  3. Solipsizmus<\/strong> \u2013 ak si mysl\u00ed\u0161, \u017ee si svet<\/li>\n
  4. Logick\u00fd atomizmus<\/strong> \u2013 ak si mysl\u00edte, \u017ee realita spo\u010d\u00edva v jednoduchosti<\/li>\n
  5. Stoicizmus<\/strong> \u2013 ak si mysl\u00edte, \u017ee n\u00e1dej je \u00f3pium em\u00f3ci\u00ed<\/li>\n
  6. Animizmus<\/strong> \u2013 ak si mysl\u00edte, \u017ee aj v predmetoch je du\u0161a<\/li>\n
  7. Eternalizmus<\/strong> \u2013 ak si mysl\u00edte, \u017ee ni\u010d nie je straten\u00e9<\/li>\n<\/ol>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia (hedonistick\u00fd \u0161t\u00fdl \u017eivota v praxi)\n

    1. Hedonizmus \u2013 ak je pote\u0161enie to jedin\u00e9, pre \u010do \u017eijete<\/h3>\n

    Hedonizmus je filozofia, ktor\u00e1 ver\u00ed, \u017ee jedin\u00fdm zmyslom \u017eivota je z\u00edska\u0165 pote\u0161enie. Etick\u00fd hedonista urob\u00ed \u010doko\u013evek, \u010do je v jeho sil\u00e1ch, aby maximalizoval radosti \u017eivota. Pova\u017eova\u0165 pote\u0161enie za jedin\u00fd skuto\u010dne hodnotn\u00fd aspekt \u017eivota a \u017ei\u0165 \u017eivot zalo\u017een\u00fd na tak\u00fdchto pojmoch znie l\u00e1kavo. Existuj\u00fa argumenty proti filozofii, ktor\u00e9 ju pova\u017euje za povrchn\u00fa.<\/p>\n

    Existuj\u00fa v\u0161ak varianty my\u0161lienkov\u00e9ho smeru, ktor\u00e9 ho robia rozvinutej\u0161\u00edm. Napr\u00edklad epikurejsk\u00fd hedonizmus je filozofick\u00fdm \u00fasil\u00edm zn\u00ed\u017ei\u0165 \u00fazkos\u0165 sp\u00f4soben\u00fa \u017eivotom a strach zo smrti. Paradox hedonizmu v\u0161ak spo\u010d\u00edva v argumente, \u017ee neust\u00e1le h\u013eadanie rozko\u0161e br\u00e1ni procesu jej skuto\u010dn\u00e9ho pre\u017e\u00edvania<\/strong>. \u010co rob\u00ed hedonizmus jedine\u010dn\u00fdm, je tvrdenie, \u017ee z\u00e1le\u017e\u00ed len na pote\u0161en\u00ed a bolesti.<\/p>\n

    V \u0161ir\u0161om zmysle je hedonista niekto, kto sa sna\u017e\u00ed maximalizova\u0165 pote\u0161enie a minimalizova\u0165 boles\u0165. Napr\u00edklad Jordan Belfort (hr\u00e1 ho Leonardo DiCaprio) vo Vlkovi z Wall Street je popul\u00e1rnou v\u00edziou typick\u00e9ho hedonistu<\/strong>, kde mu jeho extr\u00e9mne bohatstvo umo\u017e\u0148uje odd\u00e1va\u0165 sa neukojite\u013en\u00e9mu hladu po v\u0161etkom pr\u00edjemnom.<\/p>\n Vlk z Wall Street, Zdroj: thewest.com.au\n

     <\/p>\n

    2. Nihilizmus \u2013 ak never\u00edte v ni\u010d<\/h3>\n

    Nihilisti veria, \u017ee neexistuje \u017eiadna hodnota, mot\u00edv alebo \u00fa\u010del \u017eivota, a \u017ee zmysel pre mor\u00e1lku alebo \u00fasudok medzi dobrom a zlom s\u00fa zalo\u017een\u00e9 na \u010dlovekom vytvoren\u00fdch, svojvo\u013en\u00fdch norm\u00e1ch. Vych\u00e1dza z hlb\u0161ieho uvedomenia si, \u017ee \u010doko\u013evek, \u010do sme sa nau\u010dili, pozorovali a vn\u00edmali od detstva, nemus\u00ed by\u0165 pravda a neexistuje absol\u00fatne \u017eiadny sp\u00f4sob, ako pochopi\u0165 hodnoty, etiku, mor\u00e1lku alebo poznanie v ich skuto\u010dnej a autentickej podstate<\/strong>.<\/p>\n

    V\u00fdsledkom je, \u017ee nihilisti ni\u010domu neveria, nemaj\u00fa \u017eiadnu lojalitu a ak nie\u010do potvrdzuj\u00fa, je to Nihil, \u010do znamen\u00e1 \u201eni\u010d\u201c, stav absol\u00fatnej neexistencie.<\/p>\n

    Nihilizmus je filozofick\u00fd ide\u00e1l, ktor\u00fd vznikal v Eur\u00f3pe v 19. a 20.storo\u010d\u00ed<\/strong> a hoci existuje viacero poz\u00edci\u00ed a vari\u00e1ci\u00ed nihilizmu, v\u0161etky obch\u00e1dzaj\u00fa premisu v\u0161adepr\u00edtomnej nezmyselnosti a \u017eiadneho zmyslu \u017eivota. Slovo \u201enihilizmus\u201c poch\u00e1dza z latinsk\u00e9ho slova \u201enihil\u201c, \u010do znamen\u00e1 \u201enepr\u00edtomnos\u0165 \u010dohoko\u013evek\u201c alebo \u201eni\u010d\u201c.<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia (Ironick\u00fd nihilizmus: najlep\u0161\u00ed v\u00fdtvor na\u0161ej gener\u00e1cie), Zdroj: dailyillini.com\n

    3. Solipsizmus \u2013 ak si mysl\u00ed\u0161, \u017ee si svet<\/h3>\n

    Na rozdiel od nihilizmu je solipsizmus o nie\u010do n\u00e1dejnej\u0161\u00ed, preto\u017ee uzn\u00e1va existenciu. Metafyzick\u00e1 my\u0161lienka filozofie je v\u0161ak tak\u00e1, \u017ee skuto\u010dn\u00e1 je iba myse\u013e jednotlivca a \u010doko\u013evek mimo mysle je len jej projekciou<\/strong>, a teda neexistuje. Preto je pre solipsistu jeho du\u0161evn\u00fd stav jedinou vecou, \u200b\u200bku ktorej m\u00e1 pr\u00edstup, a nem\u00f4\u017ee potvrdi\u0165, \u010di veci, ktor\u00e9 vid\u00ed, po\u010duje, ochutn\u00e1 a ktor\u00fdch sa dot\u00fdka, v skuto\u010dnosti existuj\u00fa.<\/p>\n

    Solipsizmus zast\u00e1va ve\u013emi zauj\u00edmav\u00fd poh\u013ead na svet, ktor\u00fd skuto\u010dne presadzuje pomerne men\u0161ie mno\u017estvo \u013eud\u00ed, ale je prekvapivo \u0165a\u017ek\u00e9 ho vyvr\u00e1ti\u0165, a preto m\u00e1 svoje neoby\u010dajn\u00e9 miesto v dejin\u00e1ch z\u00e1padnej filozofie<\/strong>. Pochopenie solipsizmu v\u00e1m umo\u017en\u00ed pochopi\u0165 jeden z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch probl\u00e9mov filozofie<\/strong>: hranice medzi ja a svetom.<\/p>\n

    Pozadie filozofie v\u010fa\u010d\u00ed za svoje korene franc\u00fazskemu filozofovi, \u201emetodick\u00fdm pochybnostiam\u201c Ren\u00e9ho Descarta<\/strong>, ktor\u00e9ho p\u00e1l\u010div\u00e9 slov\u00e1 \u201eMysl\u00edm, teda som\u201c, hoci s\u00fa \u010dasto kritizovan\u00e9, zost\u00e1vaj\u00fa \u017eiv\u00fdm pr\u00edkladom pochybn\u00e9ho konceptu univerz\u00e1lnej existencie.<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia (fungovanie solipsizmu), Zdroj: accordingas.com\n

    4. Logick\u00fd atomizmus \u2013 ak si mysl\u00edte, \u017ee realita spo\u010d\u00edva v jednoduchosti<\/h3>\n

    My\u0161lienka, ktor\u00fa vyvinul britsk\u00fd filozof Bertrand Russel, vyzn\u00e1va, \u017ee \u201ejednoduch\u00e9 fakty\u201c tvoria svet a \u017eivot, ako ho pozn\u00e1me, a tieto fakty s\u00fa ako at\u00f3my, ktor\u00e9 u\u017e nemo\u017eno \u010falej rozklada\u0165. Tak ako existuje viacero vrstiev hmoty, ktor\u00e9 po odstr\u00e1nen\u00ed v\u0161etky nakoniec opustia at\u00f3m, logick\u00fd atomizmus ver\u00ed, \u017ee \u201ejednoduch\u00e9 fakty\u201c, ke\u010f sa zbavia ich povrchov\u00fdch vrstiev, n\u00e1m umo\u017enia pochopi\u0165, ako sa \u017eivot vyv\u00edja<\/strong>.<\/p>\n

    My\u0161lienkov\u00fd smer sa usiluje o zjednodu\u0161ovanie my\u0161lienok, k\u00fdm sa nedosiahnu ich element\u00e1rne stavy, aby sa mohla dosiahnu\u0165 pravda. Oponuje skor\u0161ej filozofii \u201eAbsol\u00fatneho idealizmu\u201c<\/strong> Hegela, ktor\u00e1 tvrdila, \u017ee ni\u010d nem\u00f4\u017ee by\u0165 pochopen\u00e9 po \u010dastiach bez toho, aby sme najprv v\u0161etko pochopili.<\/p>\n V\u00fdrok Betranda Russella, ktor\u00e1 vypracoval logick\u00fd atomizmus. Zdroj: relicsworld.com\n

    5. Stoicizmus \u2013 ak si mysl\u00edte, \u017ee n\u00e1dej je \u00f3pium em\u00f3ci\u00ed<\/h3>\n

    Stoicizmus je my\u0161lienkov\u00fd smer, ktor\u00fd prekvital v gr\u00e9ckej a r\u00edmskej antike. Bola to jedna z najvzne\u0161enej\u0161\u00edch filozofi\u00ed v celej z\u00e1padnej civiliz\u00e1ci\u00ed. Stoici nab\u00e1daj\u00fac k \u00fa\u010dasti na svetsk\u00fdch z\u00e1le\u017eitostiach v\u017edy verili, \u017ee cie\u013eom ka\u017ed\u00e9ho sk\u00famania je poskytn\u00fa\u0165 sp\u00f4sob spr\u00e1vania charakterizovan\u00fd pokojom mysle a istotou mor\u00e1lnej hodnoty<\/strong>.<\/p>\n

    Veria, \u017ee skuto\u010dn\u00e1 cnos\u0165 nespo\u010d\u00edva v tom, \u010do \u010dlovek hovor\u00ed, ale v tom, ako sa spr\u00e1va. Stoicizmus tvrd\u00ed, \u017ee \u00fasudok je \u010dasto manipulovan\u00fd em\u00f3ciami, \u010do n\u00e1s nakoniec vedie k \u201ehriechom“<\/strong>. Preto stoik praktizuje umenie nema\u0165 em\u00f3cie v\u00f4bec.<\/p>\n

    Stoici sa pova\u017euj\u00fa za mal\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 pr\u00edrody a sna\u017eia sa s \u0148ou \u017ei\u0165 v s\u00falade, preto\u017ee pod\u013ea stoicizmu snaha vzdorova\u0165 pr\u00edrode prinesie len frustr\u00e1ciu, sklamanie a hnev. Stoik nie je ovplyvnen\u00fd protivenstvami \u017eivota, ale zn\u00e1\u0161a ich so stoickou \u013eahostajnos\u0165ou. Je to filozofia, ktor\u00e1 v\u00e1s vyz\u00fdva, aby ste boli pripraven\u00ed na to najhor\u0161ie a boli v tom absol\u00fatne pokojn\u00ed<\/strong>.<\/p>\n V\u00fdrok Epicteta, gr\u00e9ckeho stoick\u00e9ho filozofa. Zdroj: tripboba.com\n

    6. Animizmus \u2013 ak si mysl\u00edte, \u017ee aj v predmetoch je du\u0161a<\/h3>\n

    Ak si mysl\u00edte, \u017ee m\u00f4\u017eete komunikova\u0165 so svojou gitarou, star\u00fdmi hra\u010dkami<\/strong>, knihami, existuje \u0161kola myslenia, ktor\u00e1 v to skuto\u010dne ver\u00ed. Animizmus je filozofia, ktor\u00e1 ver\u00ed, \u017ee nielen rastliny a zvierat\u00e1, ale aj ne\u017eiv\u00e9 predmety maj\u00fa du\u0161u.<\/p>\n

    Zatia\u013e \u010do mnoh\u00ed tvrdia, \u017ee kr\u00e1\u013eovsk\u00fd animizmus je primit\u00edvnou filozofiou pr\u00ed\u0165a\u017elivou pre \u013eud\u00ed, ktor\u00ed nie s\u00fa otvoren\u00ed vede a pokroku<\/strong>, existuj\u00fa fyzici, ktor\u00ed vytvorili most medzi vedou a animizmom. Americk\u00fd fyzik a autor Nick Herbert tvrd\u00ed, \u017ee vedomie nie je len vlastnos\u0165ou biologick\u00fdch a v\u00fdpo\u010dtov\u00fdch syst\u00e9mov, ale je integr\u00e1lnym aspektom fyzick\u00e9ho sveta.<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia (Eternalizmus a pojem \u010dasu) Zdroj: danceofreason.com\n

    7. Eternalizmus \u2013 ak si mysl\u00edte, \u017ee ni\u010d nie je straten\u00e9<\/h3>\n

    Zauj\u00edmvav\u00fd filozofick\u00fd pr\u00edstup k ontologickej povahe \u010dasu stavia na \u0161tandardnej met\u00f3de modelovania \u010dasu ako dimenzie vo fyzike, \u010d\u00edm d\u00e1va \u010dasu podobn\u00fa ontol\u00f3giu ako pre priestor.<\/p>\n

    Filozofia vyzn\u00e1va my\u0161lienku, \u017ee minulos\u0165 a s\u00fa\u010dasnos\u0165 s\u00fa skuto\u010dn\u00e9, rovnako tak aj bud\u00facnos\u0165<\/strong>. Minulos\u0165, pr\u00edtomnos\u0165 a bud\u00facnos\u0165 nemusia by\u0165 v line\u00e1rnom postupe a v\u0161etky m\u00f4\u017eu existova\u0165 s\u00fa\u010dasne v r\u00f4znych dimenzi\u00e1ch.<\/p>\n

    T\u00e1to te\u00f3ria je zn\u00e1ma aj pod pojmami \u201e\u010das bloku\u201c alebo \u201evesm\u00edr bloku\u201c, preto\u017ee \u010das sa pova\u017euje za \u0161tvorrozmern\u00fd \u201eblok\u201c, ktor\u00fd sa nemen\u00ed. Tento poh\u013ead na realitu tvrd\u00ed, \u017ee udalosti minulosti a bud\u00facnosti existuj\u00fa s\u00fa\u010dasne so s\u00fa\u010dasnos\u0165ou<\/strong>, ale mo\u017eno ich pozorova\u0165 iba z konkr\u00e9tnych miest.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    Ka\u017ed\u00fd m\u00e1 svoju filozofiu, aj ke\u010f si to nemus\u00edme uvedomova\u0165. Niektor\u00e9 s\u00fa dobre definovan\u00e9, hlbok\u00e9 a dobre premyslen\u00e9, zatia\u013e \u010do in\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 trochu plytk\u00e9<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7306","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7306","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7306"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7306\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7306"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7306"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7306"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}