{"id":7309,"date":"2022-03-11T00:00:00","date_gmt":"2022-03-10T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/cierna-smrt-historia\/"},"modified":"2022-03-11T00:00:00","modified_gmt":"2022-03-10T23:00:00","slug":"cierna-smrt-historia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/cierna-smrt-historia\/","title":{"rendered":"\u010cierna smr\u0165: choroba, pri ktorej testovanie ani ochrana neexistovali. Je mor st\u00e1le medzi nami?"},"content":{"rendered":"

\u010cierna smr\u0165 bola ni\u010div\u00e1 glob\u00e1lna epid\u00e9mia bubonick\u00e9ho moru<\/strong>, ktor\u00e1 zasiahla Eur\u00f3pu a \u00c1ziu v polovici 14. storo\u010dia<\/strong>. Mor dorazil do Eur\u00f3py v okt\u00f3bri 1347, ke\u010f 12 lod\u00ed z \u010cierneho mora zakotvilo v sic\u00edlskom pr\u00edstave Messina.<\/p>\n

\u013dud\u00ed zhroma\u017eden\u00fdch v dokoch \u010dakalo stra\u0161n\u00e9 prekvapenie: v\u00e4\u010d\u0161ina n\u00e1morn\u00edkov na palube lod\u00ed bola m\u0155tva a t\u00ed, ktor\u00ed boli st\u00e1le na\u017eive, boli v\u00e1\u017ene chor\u00ed a pokryt\u00ed \u010diernymi vredmi, z ktor\u00fdch vytekal krv a hnis.<\/strong><\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia (Morov\u00fd pr\u00edbeh, zobrazuj\u00faci mn\u00edchov, ktor\u00ed lie\u010dia obete moru) Zdroj: kccu.org\n

Sic\u00edlske \u00farady nar\u00fdchlo nariadili flotilu \u201elod\u00ed smrti\u201c odplavi\u0165 z pr\u00edstavu, ale u\u017e bolo neskoro: Po\u010das nasleduj\u00facich piatich rokov \u010dierna smr\u0165 v Eur\u00f3pe zabila pribli\u017ene 25 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed \u2013 takmer jednu tretinu popul\u00e1cie kontinentu.<\/p>\n

\u0160t\u00fadia s\u00fa\u010dasn\u00fdch arch\u00edvov nazna\u010duje, \u017ee \u00famrtnos\u0165 kol\u00ed\u0161e v r\u00f4znych regi\u00f3noch medzi jednou osminou a dvoma tretinami popul\u00e1cie a vyhl\u00e1senie franc\u00fazskeho kronik\u00e1ra Jeana Froissarta, \u017ee pribli\u017ene jedna tretina eur\u00f3pskej popul\u00e1cie zomrela na epid\u00e9miu<\/strong>, m\u00f4\u017ee by\u0165 celkom presn\u00e9. Popul\u00e1cia v Anglicku v roku 1400 bola mo\u017eno polovica toho, \u010do bola pred 100 rokmi; len v tejto krajine \u010dierna smr\u0165 sp\u00f4sobila dramatick\u00e9 vy\u013eudnenie alebo \u00fapln\u00e9 zmiznutie stoviek ded\u00edn. Hrub\u00fd odhad teda je, \u017ee v Eur\u00f3pe zomrelo na mor po\u010das \u010diernej smrti 25 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed<\/strong>. Obyvate\u013estvo z\u00e1padnej Eur\u00f3py op\u00e4\u0165 dosiahlo \u00farove\u0148 spred roku 1348 a\u017e za\u010diatkom 16. storo\u010dia.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako sa \u010dierny mor za\u010dal?<\/h3>\n

E\u0161te predt\u00fdm, ako \u201elode smrti\u201c vtiahli do pr\u00edstavu v Messine, mnoh\u00ed Eur\u00f3pania po\u010duli ch\u00fdry o \u201eve\u013ekom more\u201c, ktor\u00fd si razil smrtiacu cestu cez obchodn\u00e9 cesty na Bl\u00edzkom a \u010ealekom v\u00fdchode<\/strong>. Za\u010diatkom 40. rokov 14. storo\u010dia t\u00e1to choroba skuto\u010dne zasiahla \u010c\u00ednu, Indiu, Perziu, S\u00fdriu a Egypt.<\/p>\n

Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee mor poch\u00e1dza z \u00c1zie a pravdepodobne sa \u0161\u00edril obchodn\u00fdmi lo\u010fami<\/strong>, hoci ned\u00e1vny v\u00fdskum uk\u00e1zal, \u017ee patog\u00e9n zodpovedn\u00fd za \u010diernu smr\u0165 mohol v Eur\u00f3pe existova\u0165 u\u017e v roku 3000 pred Kristom.<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia (nakazen\u00fd mu\u017e – mor zab\u00edjal tak r\u00fdchlo, \u017ee nezanechal \u017eiadne vidite\u013en\u00e9 stopy na kostr\u00e1ch) Zdroj: bbc.com\n

Pr\u00edznaky \u010dierneho moru<\/h3>\n

V\u00a0tele obeti sa pr\u00fad bakt\u00e9ri\u00ed dost\u00e1va k\u00a0najbli\u017e\u0161ej lymfatickej uzline. Tam sa bakt\u00e9ria us\u00eddli, a to a\u017e tak dobre, \u017ee uzlina napuchne, stvrdne a\u00a0prenikne aj cez ko\u017eu \u2013 vytl\u00e1\u010da nakazen\u00fd hnis<\/strong>. Ke\u010f\u017ee blchy pohr\u00fdzli \u013eud\u00ed v\u00e4\u010d\u0161inou do nohy, najbli\u017e\u0161ia uzlina sa nach\u00e1dza v\u00a0slabin\u00e1ch. Tieto zv\u00e4\u010d\u0161en\u00e9 lymfatick\u00e9 uzliny zn\u00e1me ako morov\u00e9 rany s\u00fa hlavn\u00fdm pr\u00edznakom moru \u2013 s\u00fa odporn\u00e9 a\u00a0bolestiv\u00e9 a\u00a0m\u00f4\u017eu by\u0165 ve\u013ek\u00e9 jablko alebo a\u017e ako ve\u013ek\u00fd pomaran\u010d. Ak\u00fdko\u013evek pohyb je pritom neznesite\u013ene bolestiv\u00fd.<\/p>\n

Z t\u00fdchto zvl\u00e1\u0161tnych opuchov vytekal krv a hnis, po ktor\u00fdch nasledovalo mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch nepr\u00edjemn\u00fdch sympt\u00f3mov \u2013 hor\u00fa\u010dka, zimnica, vracanie, hna\u010dka, stra\u0161n\u00e9 bolesti \u2013 a potom v kr\u00e1tkom \u010dase smr\u0165<\/strong>.<\/p>\n

Na tele sa vytv\u00e1rali aj \u201ebo\u017eie symboly\u201c \u2013 mal\u00e9 okr\u00fahle vyr\u00e1\u017eky naz\u00fdvan\u00e9 aj \u201eru\u017ee\u201c. Tie sa roz\u0161irovali po celom tele, obzvl\u00e1\u0161\u0165 okolo infikovan\u00fdch lymfatick\u00fdch uzl\u00edn. Vytv\u00e1rali sa vn\u00fatorn\u00fdm krv\u00e1can\u00edm a oslaben\u00fdmi stenami krvn\u00fdch ciev a boli jasn\u00fdm znamen\u00edm, \u017ee \u010dlovek nem\u00e1 len siln\u00fa chr\u00edpku.<\/p>\n

Ke\u010f uzliny praskali cez ko\u017eu von, veci nabrali r\u00fdchly sp\u00e1d: nasleduje hna\u010dka a\u00a0vracanie, \u010dasto aj septick\u00fd \u0161ok ako reakcia na prasknutie uzl\u00edn. K\u00a0tomu sa prid\u00e1va zlyhanie d\u00fdchania a\u00a0z\u00e1pal p\u013e\u00fac<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako sa \u010dierna smr\u0165 \u0161\u00edrila?<\/h3>\n

Choroba bola desivo r\u00fdchla – \u013eudia, ktor\u00ed ke\u010f i\u0161li ve\u010der spa\u0165 boli \u00faplne zdrav\u00ed, mohli by\u0165 do r\u00e1na m\u0155tvi<\/strong>.<\/p>\n

Dnes vedci vedia, \u017ee \u010diernu smr\u0165, zn\u00e1mu ako mor, \u0161\u00edril bacil zvan\u00fd Yersinia pestis – franc\u00fazsky biol\u00f3g Alexandre Yersin objavil tento z\u00e1rodok na konci 19. storo\u010dia.<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia (zachyten\u00fd stav v dedine, ktor\u00e1 zv\u00e1dzala boj s morom) Zdroj: iteraryocean.com\n

Vedia, \u017ee bacil putuje od \u010dloveka k \u010dloveku vzduchom, ako aj uhryznut\u00edm infikovan\u00fdmi blchami a potkanmi.<\/strong> Oboch t\u00fdchto \u0161kodcov bolo mo\u017en\u00e9 n\u00e1js\u0165 takmer v\u0161ade v stredovekej Eur\u00f3pe, no boli obzvl\u00e1\u0161\u0165 doma na palub\u00e1ch lod\u00ed ka\u017ed\u00e9ho druhu \u2013 a tak si smrte\u013en\u00fd mor razil cestu jedn\u00fdm eur\u00f3pskym pr\u00edstavn\u00fdm mestom za druh\u00fdm<\/strong>.<\/p>\n

Kr\u00e1tko po tom, \u010do zasiahla Messinu, sa \u010dierna smr\u0165 roz\u0161\u00edrila do pr\u00edstavu Marseille vo Franc\u00fazsku a do pr\u00edstavu Tunis v severnej Afrike. Potom sa dostala do R\u00edma a Florencie, dvoch miest v strede komplikovanej siete obchodn\u00fdch ciest. V polovici roku 1348 zasiahla \u010dierna smr\u0165 Par\u00ed\u017e, Bordeaux, Lyon a Lond\u00fdn.<\/p>\n

Dnes je tento pochm\u00farny sled udalost\u00ed desiv\u00fd, no pochopite\u013en\u00fd. V polovici 14. storo\u010dia sa v\u0161ak zdalo, \u017ee na to neexistuje \u017eiadne racion\u00e1lne vysvetlenie.<\/p>\n

Nikto presne nevedel, ako sa \u010dierna smr\u0165 pren\u00e1\u0161a z jedn\u00e9ho pacienta na druh\u00e9ho a nikto nevedel, ako jej predch\u00e1dza\u0165 alebo ju lie\u010di\u0165<\/strong>. Pod\u013ea jedn\u00e9ho lek\u00e1ra napr\u00edklad \u201eokam\u017eit\u00e1 smr\u0165 nastane, ke\u010f vzdu\u0161n\u00fd duch, ktor\u00fd unikne z o\u010d\u00ed chor\u00e9ho, zasiahne zdrav\u00e9ho \u010dloveka, ktor\u00fd stoj\u00ed bl\u00edzko a pozer\u00e1 sa na chor\u00e9ho\u201c.<\/p>\n

N\u00e1sledky tejto n\u00e1silnej katastrofy boli mnoh\u00e9. Okam\u017eite nasledovalo zastavenie vojen a n\u00e1hly pokles obchodu, ktor\u00fd v\u0161ak trval len kr\u00e1tko. Trvalej\u0161\u00edm a z\u00e1va\u017enej\u0161\u00edm d\u00f4sledkom bolo drastick\u00e9 zn\u00ed\u017eenie mno\u017estva obr\u00e1banej p\u00f4dy v d\u00f4sledku smrti<\/strong> to\u013ek\u00fdch ro\u013en\u00edkov a robotn\u00edkov.<\/p>\n

To sa uk\u00e1zalo ako skaza mnoh\u00fdch vlastn\u00edkov p\u00f4dy. Nedostatok pracovnej sily ich prin\u00fatil radik\u00e1lne zvy\u0161ova\u0165 mzdy a zmeni\u0165 renty v snahe udr\u017ea\u0165 si svojich n\u00e1jomn\u00edkov<\/strong>. Do\u0161lo aj k v\u0161eobecn\u00e9mu zv\u00fd\u0161eniu miezd pre remeseln\u00edkov a ro\u013en\u00edkov. Tieto zmeny priniesli nov\u00fa plynulos\u0165 do dovtedaj\u0161ej rigidnej stratifik\u00e1cie spolo\u010dnosti. Najv\u00e4\u010d\u0161ie zmeny v tejto oblasti zaznamenalo Anglicko, kde do\u0161lo ku kolapsu spolo\u010dnosti a prakticky nastala spolo\u010densk\u00e1 anarchia a chaos.<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotorafia (p\u00fa\u0161\u0165anie \u017eilou) Zdroj: panacea.nl\n

Ako sa \u010dierna smr\u0165 lie\u010dila?<\/h3>\n

Lek\u00e1ri sa spoliehali na hrub\u00e9 a nen\u00e1ro\u010dn\u00e9 techniky, ako p\u00fa\u0161\u0165anie \u017eilou a pichanie do vredov<\/strong> (praktiky, ktor\u00e9 boli nebezpe\u010dn\u00e9 aj nehygienick\u00e9) a pover\u010div\u00e9 praktiky, ako je p\u00e1lenie aromatick\u00fdch byl\u00edn a k\u00fapanie sa v ru\u017eovej vode alebo octe.<\/p>\n

Medzit\u00fdm v panike zdrav\u00ed \u013eudia robili v\u0161etko, \u010do mohli, aby sa vyhli chor\u00fdm. Lek\u00e1ri odmietali vidie\u0165 pacientov; k\u0148azi odmietli vykon\u00e1va\u0165 posledn\u00e9 obrady<\/strong>; a obchodn\u00edci zatvorili svoje obchody. Ve\u013ea \u013eud\u00ed utieklo z miest na vidiek, no ani tam sa chorobe nevyhli: Postihla kravy, ovce, kozy, o\u0161\u00edpan\u00e9 a sliepky aj \u013eud\u00ed.<\/p>\n

V skuto\u010dnosti zomrelo to\u013eko oviec<\/strong>, \u017ee \u200b\u200bjedn\u00fdm z d\u00f4sledkov \u010diernej smrti bol nedostatok vlny v Eur\u00f3pe<\/strong>. Mnoh\u00ed \u013eudia v snahe sa zachr\u00e1ni\u0165, dokonca opustili svojich chor\u00fdch a umieraj\u00facich bl\u00edzkych. Mu\u017ei op\u00fa\u0161\u0165ali svoje \u017eeny, matky svoje deti – \u010dasy skuto\u010dnej katastrofy, ktor\u00e9 si na\u0161\u0165astie v dne\u0161nej dobe nevieme ani predstavi\u0165<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u010cierny mor: Bo\u017e\u00ed trest?<\/h3>\n

Preto\u017ee nerozumeli biol\u00f3gii choroby, mnoh\u00ed \u013eudia verili, \u017ee \u010dierna smr\u0165 je ak\u00fdmsi bo\u017e\u00edm trestom \u2013 odplatou za hriechy proti Bohu<\/strong>, ak\u00fdmi s\u00fa chamtivos\u0165, r\u00fahanie, her\u00e9za, smilstvo a svetskos\u0165.<\/p>\n

Pod\u013ea tejto logiky bol jedin\u00fd sp\u00f4sob, ako prekona\u0165 mor, z\u00edska\u0165 Bo\u017eie odpustenie. Niektor\u00ed \u013eudia verili, \u017ee sp\u00f4sob, ako to urobi\u0165, je o\u010disti\u0165 ich komunity od kac\u00edrov a in\u00fdch v\u00fdtr\u017en\u00edkov \u2013 a tak bolo napr\u00edklad v rokoch 1348 a 1349 zmasakrovan\u00fdch mnoho tis\u00edc \u017didov<\/strong>. (\u010eal\u0161ie tis\u00edce utiekli do riedko os\u00eddlen\u00fdch oblast\u00ed v\u00fdchodnej Eur\u00f3py, kde mohli by by\u0165 relat\u00edvne v bezpe\u010d\u00ed pred z\u00fariacimi davmi v mest\u00e1ch.) \u017didia neboli ani z\u010faleka jedinou \u010das\u0165ou spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 si to odniesla – ak\u00e1ko\u013evek rasov\u00e1, n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 a in\u00e1 odli\u0161nos\u0165 viedla k \u00fatlaku a prenasledovaniu.<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia: (Flagelanti) Zdroj: britannica.com\n

Flagelanti<\/h3>\n

Niektor\u00ed mu\u017ei z vy\u0161\u0161ej triedy sa pripojili k sprievodom flagelantov, ktor\u00ed putovali z mesta do mesta a zap\u00e1jali sa do verejn\u00fdch prejavov pok\u00e1nia a trestu: Bili seba a jeden druh\u00e9ho \u0165a\u017ek\u00fdmi ko\u017een\u00fdmi reme\u0148mi posiatymi ostr\u00fdmi k\u00faskami kovu, k\u00fdm sa obyvatelia mesta prizerali<\/strong>. Flagelanti opakovali tento ritu\u00e1l trikr\u00e1t denne. Potom sa presunuli do \u010fal\u0161ieho mesta a za\u010dali proces odznova.<\/p>\n

Hoci flagelantsk\u00e9 hnutie poskytovalo ur\u010dit\u00fa \u00fatechu \u013eu\u010fom, ktor\u00ed sa c\u00edtili bezmocn\u00ed tv\u00e1rou v tv\u00e1r nevysvetlite\u013enej trag\u00e9dii, \u010doskoro za\u010dalo znepokojova\u0165 p\u00e1pe\u017ea, ktor\u00e9ho autoritu si flagelanti za\u010dali uzurpova\u0165. Tv\u00e1rou v tv\u00e1r tomuto p\u00e1pe\u017esk\u00e9mu odporu sa hnutie rozpadlo<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

Morov\u00e1 maska \u2013 pre\u010do ju \u013eudia nosili?<\/h3>\n

Morov\u00e1 maska mala pretiahnut\u00fd zob\u00e1k<\/strong>\u00a0a stala sa symbolom \u010diernej smrti, ktor\u00fd nik nechcel vidie\u0165. Nosili ju najm\u00e4\u00a0lek\u00e1ri<\/strong>, no\u00a0jej tvar nemal odstra\u0161i\u0165 \u2013 mal \u00faplne in\u00fd v\u00fdznam. Do pred\u013a\u017eenej nosovej \u010dasti masky sa d\u00e1valo korenie<\/strong> and\u00a0vonn\u00e9 bylinky<\/strong>, aby \u010dlovek nec\u00edtil z\u00e1pach hnij\u00facich tiel a\u00a0m\u0155tvol.<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia (Morov\u00e1 maska) Zdroj: inews.co.uk\n

Ako skon\u010dila \u010dierna smr\u0165?<\/h3>\n

Mor nikdy neskon\u010dil a po rokoch sa vr\u00e1til s pomstou. \u00daradn\u00edci v ben\u00e1tskom pr\u00edstavnom meste Ragusa boli schopn\u00ed spomali\u0165 jeho \u0161\u00edrenie t\u00fdm, \u017ee dr\u017eali prich\u00e1dzaj\u00facich n\u00e1morn\u00edkov v izol\u00e1cii<\/strong>, k\u00fdm nebolo jasn\u00e9, \u017ee nie s\u00fa nosite\u013emi choroby \u2013 vytvorili soci\u00e1lny odstup, ktor\u00fd sa spoliehal na izol\u00e1ciu, aby spomalila \u0161\u00edrenie choroby.<\/p>\n

 <\/p>\n

Existuje e\u0161te?<\/h3>\n

Epid\u00e9mia \u010diernej smrti prebehla za\u010diatkom 50. rokov 14. storo\u010dia, no po st\u00e1ro\u010dia sa mor objavoval ka\u017ed\u00fdch p\u00e1r gener\u00e1ci\u00ed. Modern\u00e1 hygiena a postupy verejn\u00e9ho zdravia v\u00fdrazne zmiernili vplyv choroby, ale neodstr\u00e1nili ju<\/strong>. Aj ke\u010f s\u00fa na lie\u010dbu \u010diernej smrti dostupn\u00e9 antibiotik\u00e1, pod\u013ea Svetovej zdravotn\u00edckej organiz\u00e1cie sa ka\u017ed\u00fd rok st\u00e1le vyskytuje 1 000 a\u017e 3 000 pr\u00edpadov moru.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Lek\u00e1ri odmietali pacientov, k\u0148azi odmietli vykon\u00e1va\u0165 posledn\u00e9 obrady.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7309","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7309","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7309"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7309\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7309"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7309"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7309"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}