<\/p>\n
1.1 Azyl a mor\u00e1lna terapia<\/strong><\/p>\n 1.2 Obchod so \u0161ialenstvom<\/strong><\/p>\n 1.3 Syfilis a alkohol<\/strong><\/p>\n 1.4 Hyst\u00e9ria<\/strong><\/p>\n 1.5 1.svetov\u00e1 vojna<\/strong><\/p>\n 1.6 Lie\u010dba schyzofr\u00e9nie<\/strong><\/p>\n 1.7 Lobot\u00f3mia<\/strong><\/p>\n 1.8 Sex – z\u00e1kladn\u00e1 pr\u00ed\u010dina chor\u00f4b<\/strong><\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia (Pacienti boli \u010dasto vyzliekan\u00ed, priviazan\u00ed k posteliam a bit\u00ed \u2013 \u010dasto za men\u0161ie priestupky, ako je hrubos\u0165 alebo odmietanie jedla. Niektor\u00ed pacienti na tak\u00fato lie\u010dbu zomreli.) Zdroj: rferl.org\n Hist\u00f3ria \u201epsychiatrie\u201c sa za\u010dala v\u00e4zensk\u00fdm azylom<\/strong> \u2013 in\u0161tit\u00faciou na obmedzovanie z\u00fariv\u00fdch jedincov, ktor\u00ed boli nebezpe\u010dn\u00ed alebo ob\u0165a\u017eovali spolo\u010dnos\u0165<\/strong>. Zistenie, \u017ee samotn\u00e1 in\u0161tit\u00facia m\u00f4\u017ee ma\u0165 terapeutick\u00fa funkciu, viedlo k zrodu psychiatrie ako lek\u00e1rskeho odboru.<\/p>\n Tak\u00fdto v\u00fdvoj bol v s\u00falade so \u0161t\u00fdlom myslenia doby osvietenstva, s jej n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm skepticizmom a snahou o pochopenie. Najm\u00e4 Pinel predv\u00eddal nieko\u013eko trendov – zru\u0161il pou\u017e\u00edvanie re\u0165az\u00ed<\/strong> a klasifikoval skupinu \u201elie\u010dite\u013en\u00fdch \u0161ialencov\u201c (najm\u00e4 s melanch\u00f3liou alebo m\u00e1niou bez bludov), pre ktor\u00fdch sa zdal by\u0165 humanit\u00e1rny pr\u00edstup v \u201ein\u0161tit\u00facii mor\u00e1lky\u201c terapeutick\u00fd.<\/p>\n Term\u00edn \u201epsychiatria\u201c prv\u00fdkr\u00e1t pou\u017eil v roku 1808 Reil, profesor medic\u00edny v Nemecku, na op\u00edsanie rozv\u00edjaj\u00facej sa discipl\u00edny.<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia (psychiatrick\u00e1 lie\u010deb\u0148a)\n Po\u010das osemn\u00e1steho storo\u010dia v celej Eur\u00f3pe vzr\u00e1stol obchod so \u0161ialenstvom<\/strong>.<\/p>\n Napr\u00edklad v Brit\u00e1nii boli \u0161ialenci zatvoren\u00ed v s\u00fakromn\u00fdch bl\u00e1zincoch, do ktor\u00fdch mali lek\u00e1ri obmedzen\u00fd pr\u00edstup. V roku 1788 utrpel kr\u00e1\u013e Juraj III. z\u00e1chvat du\u0161evnej choroby<\/strong>, pre ktor\u00fa si nakoniec z\u00edskal pozornos\u0165 a starostlivos\u0165 Francisa Willisa, \u201e\u0161ialen\u00e9ho lek\u00e1ra\u201c, ktor\u00fd sa presl\u00e1vil svojim prenikav\u00fdm poh\u013eadom.<\/p>\n Terapeutick\u00e9 azylov\u00e9 domy\u00a0mali charizmatick\u00fdch riadite\u013eov a zamestnancov, ktor\u00fdm sa dalo veri\u0165, \u017ee maj\u00fa z\u00e1ujem pacientom pom\u00f4c\u0165. Reil op\u00edsal vlastnosti dobr\u00e9ho psychiatra nasledovne: bystros\u0165, pozorovac\u00ed talent, inteligencia, dobr\u00e1 v\u00f4\u013ea, vytrvalos\u0165, trpezlivos\u0165, sk\u00fasenosti, dobr\u00e1 postava a vzh\u013ead, ktor\u00fd vzbudzuje re\u0161pekt<\/strong>.<\/p>\n V\u00e4\u010d\u0161ina fyzick\u00fdch lie\u010den\u00ed a terapi\u00ed, ktor\u00e9 mali k dispoz\u00edcii obsahovala preh\u00e1\u0148adl\u00e1, klyst\u00edry, prekrvenie a emetik\u00e1 (lie\u010div\u00e1 vyvol\u00e1vaj\u00face zvracanie)<\/strong>.<\/p>\n <\/p>\n Azylov\u00e9 domy boli predur\u010den\u00e9 na hromadenie \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ieho po\u010dtu nevylie\u010dite\u013en\u00fdch pacientov, \u010do person\u00e1l zna\u010dne ohromovalo a demoralizovalo. Situ\u00e1ciu zhor\u0161oval n\u00e1rast po\u010dtu du\u0161evne chor\u00fdch \u013eud\u00ed, najm\u00e4 kv\u00f4li neurosyfilisu a alkoholizmu<\/strong>, a rast\u00faca neochota rod\u00edn tolerova\u0165 svojich du\u0161evne chor\u00fdch pr\u00edbuzn\u00fdch.<\/p>\n Neskor\u00e9 \u0161t\u00e1dium choroby, sa v tom \u010dase naz\u00fdvalo \u201ev\u0161eobecn\u00e1 paral\u00fdza du\u0161evne chor\u00fdch\u201c. Pacienti boli su\u017eovan\u00ed demenciou, grandi\u00f3znymi bludmi a vyvinula sa u nich kol\u00edsav\u00e1 ch\u00f4dza<\/strong>. Ku koncu storo\u010dia mal a\u017e jeden z piatich \u013eud\u00ed vstupuj\u00facich do azylov\u00fdch domov v\u0161eobecn\u00fa paral\u00fdzu nepr\u00ed\u010detn\u00fdch.<\/p>\n Viktori\u00e1nska \u017eena s ranami na tv\u00e1ri sp\u00f4soben\u00fdmi syfilisom, 90. roky 19. storo\u010dia. Zdroj: 9gag.com\n D\u00f4kaz o pr\u00ed\u010dinnej s\u00favislosti medzi t\u00fdmto stavom a syfilisom pri\u0161iel v roku 1897 – Harrington zaznamenal, \u017ee \u201epsychiatria objavila \u0161pecifick\u00fa biologick\u00fa pr\u00ed\u010dinu be\u017enej du\u0161evnej choroby\u201c. Objav urobili neurol\u00f3g Richard von Krafft-Ebing (dnes najzn\u00e1mej\u0161\u00ed pre \u201ePsychopathia Sexualis\u201c, jeho \u0161t\u00fadiu sexu\u00e1lnej \u201eperverznosti\u201c) a jeho asistent Josef Adolf Hirschl.<\/em><\/p>\n <\/p>\n Vymysleli experiment, ktor\u00fd vyu\u017eil u\u017e zn\u00e1my fakt: syfilisom sa mohlo nakazi\u0165 iba raz. Dvojica odoberala hnis z vredov syfilitikov a vstrekovala ho pacientom trpiacim celkovou paral\u00fdzou nepr\u00ed\u010detn\u00fdch<\/strong>. Potom sledovali, \u010di sa testovan\u00e9 osoby nenakazili. O ka\u017edom pacientovi, ktor\u00fd \u00e1no, mo\u017eno s istotou poveda\u0165, \u017ee t\u00fato chorobu predt\u00fdm nemal. Ako sa v\u0161ak uk\u00e1zalo, \u017eiadny zo subjektov sa nenakazil, \u010do viedlo vedcov k z\u00e1veru, \u017ee tento stav vznikol z predch\u00e1dzaj\u00facej infekcie syfilisom<\/strong>.<\/p>\n Pr\u00e1ca na syfilise sa v\u0161ak uk\u00e1zala ako slep\u00e1 uli\u010dka. Neurol\u00f3govia tej doby, ktor\u00ed nevedeli ni\u010d o ch\u00e9mii mozgu, sa s\u00fastredili na to, \u010do bolo mo\u017en\u00e9 pozorova\u0165 pri pitve, ale existovalo ve\u013ea du\u0161evn\u00fdch chor\u00f4b, ktor\u00e9 nezanechali \u017eiadne stopy v pevnom tkanive mozgu. Harrington uv\u00e1dza tento v\u00fdsledok v kartezi\u00e1nskych podmienkach dualizmu mysle a tela: \u201eAnat\u00f3movia mozgu tak ne\u0161\u0165astne zlyhali, preto\u017ee sa s\u00fastredili na mozog na \u00fakor mysle<\/strong>.<\/p>\n \u017deny s hyst\u00e9riou pod vplyvom hypn\u00f3zy. Zdroj: en.wikipedia.org\n Medzit\u00fdm dvaja neurol\u00f3govia, Pierre Janet a Sigmund Freud<\/strong>, sk\u00famali stav, ktor\u00fd postihol myse\u013e aj telo a nezanechal \u017eiadnu zistite\u013en\u00fa stopu v mozgovom tkanive: hyst\u00e9riu<\/strong>.<\/p>\n Sympt\u00f3my zah\u0155\u0148ali divok\u00e9 v\u00fdkyvy em\u00f3ci\u00ed, chvenie, katat\u00f3niu a k\u0155\u010de<\/strong>.<\/p>\n Obaja \u0161tudovali u Jeana-Martina Charcota, ktor\u00fd veril, \u017ee hyst\u00e9ria m\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 z traumatick\u00fdch udalost\u00ed, ako aj z fyziologick\u00fdch pr\u00ed\u010din. Janet tvrdil, \u017ee pacienti \u201eoddelili\u201c spomienky na traumatick\u00e9 udalosti a prejavili sa u nich mno\u017estvom fyzick\u00fdch sympt\u00f3mov. Obhajoval hypn\u00f3zu ako prostriedok na z\u00edskanie pr\u00edstupu k t\u00fdmto spomienkam a odhalenie pr\u00ed\u010din pacientovej choroby<\/strong>.<\/p>\n Freud veril, \u017ee traumatick\u00e9 spomienky<\/strong> boli potla\u010den\u00e9 a odoslan\u00e9 do bezvedomia. Vyvinul met\u00f3du rozhovoru, aby ich priviedol k vedomiu, interpretoval sny a tvrdil, \u017ee takmer v\u0161etky neur\u00f3zy vznikli z potla\u010den\u00fdch \u201esexu\u00e1lnych dojmov\u201c<\/strong>.<\/p>\n <\/p>\n \u010coskoro sa v\u0161ak odhalili aj limity tohto pr\u00edstupu. Po\u010das prvej svetovej vojny mu\u017ei, ktor\u00ed sa vr\u00e1tili zo z\u00e1kopov zjavne nezranen\u00ed, vykazovali fyzick\u00e9 sympt\u00f3my spojen\u00e9 s hyst\u00e9riou<\/strong>.<\/p>\n Anglick\u00fd lek\u00e1r Charles Myers zaviedol term\u00edn \u201e\u0161krupinov\u00fd \u0161ok\u201c a navrhol fyziologick\u00fa pr\u00ed\u010dinu: po\u0161kodenie nervov\u00e9ho syst\u00e9mu r\u00e1zov\u00fdmi vlnami delostreleck\u00fdch v\u00fdbuchov<\/strong>. Ani toto vysvetlenie v\u0161ak nebolo \u00faplne uspokojiv\u00e9. Medzi trpiacimi boli toti\u017e aj vojaci, ktor\u00ed neboli v z\u00e1kopoch, ani neboli vystaven\u00ed bombardovaniu.<\/p>\n Harrington chv\u00e1li lek\u00e1rov, ktor\u00ed razili zlat\u00fa stredn\u00fa cestu. Adolf Meyer, lek\u00e1r \u0161vaj\u010diarskeho p\u00f4vodu, ktor\u00fd sa v roku 1910 stal prv\u00fdm riadite\u013eom psychiatrickej kliniky<\/strong> v nemocnici Johns Hopkins Hospital, obhajoval pr\u00edstup, ktor\u00fd naz\u00fdval r\u00f4zne, \u201epsychobiol\u00f3gia\u201c a psychiatria \u201ezdrav\u00e9ho rozumu\u201c<\/strong>.<\/p>\n <\/p>\n Ako storo\u010die postupovalo, rozkol medzi biologick\u00fdm a psychoanalytick\u00fdm t\u00e1borom sa roz\u0161iroval<\/strong>. S pokrokom v bakteriol\u00f3gii si biologick\u00fd t\u00e1bor osvojil my\u0161lienku, \u017ee mikr\u00f3by v \u010dreve, \u00fastach alebo dutin\u00e1ch m\u00f4\u017eu uvo\u013e\u0148ova\u0165 tox\u00edny, ktor\u00e9 zhor\u0161uj\u00fa mozgov\u00e9 funkcie<\/strong>.<\/p>\n Harrington p\u00ed\u0161e o lie\u010dbe schizofr\u00e9nie, ktor\u00e1 zah\u0155\u0148ala odstr\u00e1nenie zubov, slep\u00e9ho \u010dreva, vaje\u010dn\u00edkov, semenn\u00edkov, hrub\u00e9ho \u010dreva a \u010fal\u0161\u00edch<\/strong>.<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia (lobot\u00f3mia) Zdroj: nzherald.co.nz\n Najzn\u00e1mej\u0161\u00edm chirurgick\u00fdm z\u00e1krokom<\/strong> v polovici storo\u010dia bola lobot\u00f3mia. T\u00e1to lie\u010dba, ktor\u00fa v tridsiatych rokoch propagoval Egas Moniz, za pr\u00e1cu ktorej nesk\u00f4r z\u00edskal Nobelovu cenu, dosiahla v Amerike groteskn\u00fd vrchol, ke\u010f Walter Freeman spopularizoval transorbit\u00e1lnu lobot\u00f3miu, ktor\u00e1 zah\u0155\u0148ala preru\u0161enie spojen\u00ed v bl\u00edzkosti prefront\u00e1lneho kortexu pomocou n\u00e1stroja vlo\u017eenen\u00e9ho cez o\u010dn\u00e9 jamky<\/strong>.<\/p>\n <\/p>\n O nie\u010do nesk\u00f4r americk\u00ed neo-freudi\u00e1ni nahradili \u00fazkos\u0165 za sex, ako z\u00e1kladn\u00fa pr\u00ed\u010dinu psychologick\u00fdch chor\u00f4b<\/strong>. Freudovsk\u00e9 tr\u00f3py nahradili zameran\u00edm na rodinn\u00fa dynamiku, najm\u00e4 potrebu emocion\u00e1lneho bezpe\u010dia v ranom detstve. Matky zn\u00e1\u0161ali bremeno tohto nov\u00e9ho diagnostick\u00e9ho sk\u00famania: pr\u00edli\u0161 ochran\u00e1rske matky brzdili dospievanie svojich det\u00ed a nadmerne zhovievav\u00e9 matky produkovali deti, z ktor\u00fdch sa stali mladistv\u00ed delikventi.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Ako vznikla psychiatria a hlavn\u00e1 \u00faloha sexu a alkoholu v jej rozmachu 1.1 Azyl a mor\u00e1lna terapia 1.2 Obchod so \u0161ialenstvom 1.3 Syfilis a<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7314","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7314","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7314"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7314\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7314"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7314"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7314"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}1.1 Azyl a mor\u00e1lna terapia<\/h3>\n
1.2 Obchod so \u0161ialenstvom<\/h3>\n
1.3 Syfilis a alkohol<\/h3>\n
1.4 Hyst\u00e9ria<\/h3>\n
1.5 1.svetov\u00e1 vojna<\/h3>\n
1.6 Lie\u010dba schizofr\u00e9nie<\/h3>\n
1.7 Lobot\u00f3mia<\/h3>\n
1.8 Sex – z\u00e1kladn\u00e1 pr\u00ed\u010dina chor\u00f4b<\/h3>\n