{"id":7346,"date":"2021-11-26T00:00:00","date_gmt":"2021-11-25T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/6-najhladanejsich-netvorov-nacistickeho-nemecka\/"},"modified":"2021-11-26T00:00:00","modified_gmt":"2021-11-25T23:00:00","slug":"6-najhladanejsich-netvorov-nacistickeho-nemecka","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/6-najhladanejsich-netvorov-nacistickeho-nemecka\/","title":{"rendered":"6 najh\u013eadanej\u0161\u00edch netvorov nacistick\u00e9ho Nemecka"},"content":{"rendered":"

Po tom, \u010do spojeneck\u00e9 sily porazili Nemecko v druhej svetovej vojne, sa Eur\u00f3pe stala rizikov\u00fdm miestom pre v\u0161etk\u00fdch nacistov.\u00a0Tis\u00edce nacistick\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov, vysokopostaven\u00fdch \u010dlenov strany<\/strong> a kolaborantov utiekli cez Atlantik a na\u0161li \u00fato\u010disko v Ju\u017enej Amerike, najm\u00e4 v Argent\u00edne, \u010cile a Braz\u00edlii<\/strong>.<\/p>\n

Argent\u00edna u\u017e bola domovom st\u00e1tis\u00edcov nemeck\u00fdch pris\u0165ahovalcov<\/strong> a po\u010das vojny udr\u017eiavala bl\u00edzke vz\u0165ahy s Nemeckom. Po roku 1945 argent\u00ednsky prezident Juan Per\u00f3n<\/strong>, ktor\u00fd s\u00e1m uzn\u00e1val fa\u0161istick\u00e9 ideol\u00f3gie, najal spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov a diplomatov, aby pomohli mnoh\u00fdm v Tretej r\u00ed\u0161i vytvori\u0165 \u201ekrysie l\u00ednie\u201c alebo \u00fanikov\u00e9 cesty cez \u0161panielske a talianske pr\u00edstavy<\/strong>.<\/p>\n

Pomoc poskoval aj Vatik\u00e1n<\/strong>, ktor\u00fd v snahe pom\u00f4c\u0165 katol\u00edckym vojnov\u00fdm ute\u010dencom napom\u00e1hal aj \u00fateku nacistom \u2013 niekedy vedome, niekedy nie.<\/p>\n

Ni\u017e\u0161ie sa pozrieme na jednotliv\u00fdch nacistov, ktor\u00ed unikali spravodlivosti v Ju\u017enej Amerike.<\/p>\n Adolf Eichmann. Zdroj: history.hnonline.sk\n

1. Adolf Eichmann<\/h3>\n

 <\/p>\n

\u010c\u00cdM SA „PRESL\u00c1VIL“<\/strong><\/p>\n

Eichmann, \u201enajh\u013eadanej\u0161\u00ed nacista sveta\u201c<\/strong>, bol architektom Hitlerovho \u201ekone\u010dn\u00e9ho rie\u0161enia\u201c na vyhladenie \u017didov z Eur\u00f3py.\u00a0S d\u00e9monickou d\u00f4kladnos\u0165ou pripravil t\u00e1bory smrti<\/strong>, do ktor\u00fdch bolo prepraven\u00fdch \u0161es\u0165 mili\u00f3nov \u017didov z celej Eur\u00f3py, a drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina z nich tam aj zahynula<\/strong>. Eichmann organizoval identifik\u00e1ciu, zhroma\u017e\u010fovanie a transport eur\u00f3pskych \u017didov do Osvien\u010dimu, Treblinky a \u010fal\u0161\u00edch t\u00e1borov smrti v Nemcami okupovanom Po\u013esku.<\/p>\n \u017didovsk\u00ed pre\u017eiv\u0161\u00ed p\u00f3zuj\u00fa v kas\u00e1r\u0148ach v \u010derstvo oslobodenom koncentra\u010dnom t\u00e1bore Ampfing, podt\u00e1bore Dachau. Zdroj: collections.ushmm.org\n

JEHO CESTA DO JU\u017dNEJ AMERIKY<\/strong><\/p>\n

Po skon\u010den\u00ed druhej svetovej vojny sa Eichmann ukryl v Rak\u00fasku. S pomocou franti\u0161k\u00e1nskeho mn\u00edcha v talianskom Janove z\u00edskal argent\u00ednske v\u00edzum a podp\u00edsal \u017eiados\u0165 o sfal\u0161ovan\u00fd pas \u010cerven\u00e9ho kr\u00ed\u017ea. V roku 1950 nast\u00fapil na parn\u00edk do Buenos Aires pod prez\u00fdvkou Ricardo Klement<\/strong>. Eichmann \u017eil s man\u017eelkou a \u0161tyrmi de\u0165mi na predmest\u00ed Buenos Aires strednej triedy a pracoval v automobilke Mercedes-Benz.<\/p>\n

 <\/p>\n

AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOS\u0164<\/strong><\/p>\n

Lov na Adolfa Eichmanna sa stal v dejin\u00e1ch \u013eudstva t\u00fdm najsl\u00e1vnej\u0161\u00edm lovom<\/strong> na b\u00fdval\u00e9ho vysoko postaven\u00e9ho nacistu, ktor\u00fd sa skon\u010dil \u00faspe\u0161ne.<\/p>\n

Agenti Izraelsk\u00e9ho Mossadu zajali a uniesli Eichmanna<\/strong> pri oper\u00e1cii 11. m\u00e1ja 1960.<\/p>\n

V Izraeli st\u00e1l Eichmann pred s\u00fadom ako vojnov\u00fd zlo\u010dinec zodpovedn\u00fd za deport\u00e1cie \u017didov do koncentra\u010dn\u00fdch t\u00e1borov. Po \u0161tvormesa\u010dnom procese v Jeruzaleme ho uznali vinn\u00fdm a dostal jedin\u00fd rozsudok smrti, ak\u00fd kedy izraelsk\u00fd s\u00fad vydal<\/strong>. Bol uznan\u00fd vinn\u00fdm zo zlo\u010dinov proti \u013eudskosti a 31. m\u00e1ja 1962 bol obesen\u00fd<\/strong>.<\/p>\n Josef Mengele. Zdroj: mult-kor.hu\n

2. Josef Mengele<\/h3>\n

 <\/p>\n

\u010c\u00cdM SA „PRESL\u00c1VIL“<\/strong><\/p>\n

Doktor prez\u00fdvan\u00fd \u201eAnjel smrti\u201c<\/strong> robil stra\u0161ideln\u00e9 experimenty medzi v\u00e4z\u0148ami v t\u00e1bore smrti v Osvien\u010dime. D\u00f4stojn\u00edk SS Mengele bol na za\u010diatku druhej svetovej vojny poslan\u00fd na v\u00fdchodn\u00fd front, aby odrazil Sovietov, a za svoju stato\u010dnos\u0165 a slu\u017ebu dostal \u017delezn\u00fd kr\u00ed\u017e<\/strong>.<\/p>\n

Po zranen\u00ed a vyhl\u00e1sen\u00ed za neschopn\u00e9ho akt\u00edvnej slu\u017eby bol pridelen\u00fd do t\u00e1bora smrti v Osvien\u010dime. Tam pou\u017eil v\u00e4z\u0148ov \u2013 najm\u00e4 dvoj\u010dat\u00e1, tehotn\u00e9 \u017eeny a invalidov \u2013 ako \u013eudsk\u00fdch pokusn\u00fdch kr\u00e1likov<\/strong>. Mengele svojimi lek\u00e1rskymi experimentmi dokonca mu\u010dil a zab\u00edjal deti<\/strong>. V\u00e4\u010d\u0161ina det\u00ed, ktor\u00e9 vybrali na jeho experimenty, boli R\u00f3movia<\/strong>. V\u00e4z\u0148ov, ktor\u00ed experimenty pre\u017eili, \u010dasto onedlho zavra\u017edili kv\u00f4li pitve<\/strong>.<\/p>\n

Nesk\u00f4r Auschwitz opustil \u00a0a kr\u00e1tko p\u00f4sobil v koncentra\u010dnom t\u00e1bore Gross-Rosen, kde na zajat\u00fdch sovietskych vojakoch uskuto\u010d\u0148oval pokusy s bakteriologick\u00fdmi zbra\u0148ami. Sna\u017eil sa vyvin\u00fa\u0165 vakc\u00ednu proti chorob\u00e1m, ako bol napr. \u0161kvrnit\u00fd t\u00fdfus<\/strong>.<\/p>\n Subjekty experimentu Josefa Mengeleho. Zdroj: researchgate.net\n

JEHO CESTA DO JU\u017dNEJ AMERIKY<\/strong><\/p>\n

Po druhej svetovej vojne str\u00e1vil Mengele viac ako tri roky v \u00fakryte v Nemecku<\/strong>. V roku 1949 s pomocou \u010dlena katol\u00edckeho duchovenstva \u201eAnjel smrti\u201c utiekol cez Taliansko do Argent\u00edny, kde vlastnil obchod s mechanick\u00fdmi zariadeniami a v roku 1958 sa znovu o\u017eenil pod vlastn\u00fdm menom v Uruguaji. Lek\u00e1r \u017eil na r\u00f4znych predmestiach Buenos Aires, ale potom, \u010do po\u010dul o Eichmannovom zajat\u00ed, odi\u0161iel z krajiny, najprv bol v Paraguaji, potom v Braz\u00edlii.<\/p>\n

 <\/p>\n

AKO UNIKAL SPRAVODLIVOSTI<\/strong><\/p>\n

Z\u00e1padn\u00e9 Nemecko poslalo \u017eiados\u0165 o vydanie do Argent\u00edny, \u010do sa zdr\u00e1halo, a tvrdilo, \u017ee presk\u00famanie je nevyhnutn\u00e9, preto\u017ee zlo\u010diny lek\u00e1ra boli \u201epolitick\u00e9\u201c. Lovci nacistov ho prenasledovali cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia, no Mengele sa napokon v roku 1979 utopil pri braz\u00edlskom pobre\u017e\u00ed, porazen\u00fd m\u0155tvicou<\/strong>. Ke\u010f\u017ee v Braz\u00edlii operoval pod falo\u0161n\u00fdm menom, jeho smr\u0165 nebola overen\u00e1, k\u00fdm jeho pozostatky neboli v roku 1985 forenzne testovan\u00e9.<\/p>\n Walter Rauff. Zdroj: aventurasnahistoria.uol.com.br\n

3. Walter Rauff<\/h3>\n

 <\/p>\n

\u010c\u00cdM SA „PRESL\u00c1VIL“<\/strong><\/p>\n

Plukovn\u00edk SS Rauff sa podie\u013eal na v\u00fdstavbe a realiz\u00e1cii mobiln\u00fdch plynov\u00fdch kom\u00f4r zodpovedn\u00fdch za zabitie odhadom 100 000 \u013eud\u00ed<\/strong> po\u010das druhej svetovej vojny. Dohliadal na \u00fapravy n\u00e1kladn\u00fdch \u00e1ut, ktor\u00e9 odv\u00e1dzali ich v\u00fdfukov\u00e9 plyny do vzduchotesn\u00fdch kom\u00f4r v zadnej \u010dasti vozidiel, ktor\u00e9 mohli odviez\u0165 a\u017e 60 \u013eud\u00ed. N\u00e1kladn\u00e9 aut\u00e1 boli odvezen\u00e9 na pohrebisk\u00e1 a po\u010das cesty boli obete otr\u00e1ven\u00e9 a zadusen\u00e9 oxidom uho\u013enat\u00fdm<\/strong>. Nesk\u00f4r Rauff dohliadal na oper\u00e1cie gestapa v severoz\u00e1padnom Taliansku. Tam, podobne ako predt\u00fdm v Tunisku, z\u00edskal \u201epoves\u0165 absol\u00fatnej bezoh\u013eadnosti\u201c, nesl\u00e1vne zn\u00e1my t\u00fdm, \u017ee bez rozdielu popravoval \u017didov aj miestnych partiz\u00e1nov<\/strong>. Koncom roka 1942 pok\u00fasil zariadi\u0165 vyhladzovanie \u017didov v Egypte.<\/p>\n

 <\/p>\n

JEHO CESTA DO JU\u017dNEJ AMERIKY<\/strong><\/p>\n

Spojeneck\u00e9 jednotky zatkli Rauffa na konci vojny. Utiekol z americk\u00e9ho zajateck\u00e9ho t\u00e1bora a ukryl sa v talianskych kl\u00e1\u0161toroch. Po tom, \u010do v roku 1948 sl\u00fa\u017eil ako vojensk\u00fd poradca prezidenta S\u00fdrie<\/strong>, utiekol sp\u00e4\u0165 do Talianska a v roku 1949 utiekol do Ekv\u00e1doru a potom sa usadil v \u010cile, kde \u017eil pod vlastn\u00fdm menom<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

AKO UNIKAL SPRAVODLIVOSTI<\/strong><\/p>\n

Nikdy nebol zajat\u00fd<\/strong>, Rauff pracoval ako mana\u017e\u00e9r konzerv\u00e1rne kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch krabov a v rokoch 1958 a\u017e 1962 \u0161pehoval pre Z\u00e1padn\u00e9 Nemecko<\/strong>. Jeho miesto pobytu sa dozvedelo potom, \u010do poslal list so \u017eiados\u0165ou o zaslanie jeho nemeck\u00e9ho n\u00e1morn\u00e9ho d\u00f4chodku na jeho nov\u00fa adresu v \u010cile. Zatkli ho v roku 1962 v \u010cile, no nasleduj\u00faci rok ho oslobodil najvy\u0161\u0161\u00ed s\u00fad krajiny<\/strong>. \u010cilsk\u00fd dikt\u00e1tor Augusto Pinochet opakovane odol\u00e1val v\u00fdzvam Z\u00e1padn\u00e9ho Nemecka na vydanie Rauffa. Nacista zomrel v \u010cile v roku 1984. Nemeck\u00ed a \u010d\u00edlski sm\u00fato\u010dn\u00ed hostia na jeho pohrebe vzd\u00e1vali nacistick\u00e9 pozdravy a skandovali \u201eHeil Hitler\u201c<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

U\u017e \u010doskoro si v pokra\u010dovan\u00ed predstav\u00edme \u010fal\u0161ie tri „hviezdy“ tohto nesl\u00e1vneho zoznamu.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Po tom, \u010do spojeneck\u00e9 sily porazili Nemecko v druhej svetovej vojne, sa Eur\u00f3pe stala rizikov\u00fdm miestom pre v\u0161etk\u00fdch nacistov.\u00a0Tis\u00edce nacistick\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov, vysokopostaven\u00fdch \u010dlenov strany a<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7346","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7346","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7346"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7346\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7346"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7346"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7346"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}