Geochemik Oliver Tschauner<\/strong> p\u00f4sobiaci na Nevadskej univerzite (UNLV<\/strong>) spolu so svoj\u00edm t\u00edmom zverejnil nezvy\u010dajn\u00fa \u0161t\u00fadiu. V\u010faka v\u00fdskumu sa im podarilo objavi\u0165 nov\u00fd miner\u00e1l, ktor\u00fd by sa v\u0161ak pod\u013ea doteraj\u0161\u00edch inform\u00e1cii na Zemi vyskytova\u0165 nemal.<\/strong><\/p>\n Miner\u00e1l, ktor\u00fd sa ukr\u00fdval v\u00a0diamante,<\/strong> uzrel svetlo sveta pred desiatkami rokov v Botswane cez ba\u0148u Orapa – najv\u00e4\u010d\u0161iu povrchov\u00fa ba\u0148u na svete.<\/strong> \u0164a\u017e\u00ed sa zo sope\u010dn\u00e9ho \u201epotrubia\u201c, ktor\u00e9 vybuchlo pred viac ako 200 mili\u00f3nmi rokov. Diamanty sa priemerne nach\u00e1dzaj\u00fa 150 a\u017e 200 km v hlbin\u00e1ch Zeme.<\/strong> Priemern\u00e1 teplota tam dosahuje 900 a\u017e 1 300 stup\u0148ov Celzia a tlak 45 a\u017e 60 kilobarov (\u010do je asi 50 000-n\u00e1sobok atmosf\u00e9rick\u00e9ho tlaku na zemskom povrchu).<\/p>\n Kimberley v\u010faka diamantovej bani patr\u00ed medzi najunik\u00e1tnej\u0161ie a najautentickej\u0161ie historick\u00e9 destin\u00e1cie v Ju\u017enej Afrike. „The Big Hole“ sa pova\u017euje za jedno z najhlb\u0161\u00edch miest. do ktor\u00e9ho zasiahla \u013eudsk\u00e1 ruka (200 m2). zdroj: pixabay.com\n Za t\u00fdchto podmienok sa roztaven\u00fd lamproit a kimberlit<\/strong>\u00a0 tvoria aj vo vrchnom pl\u00e1\u0161ti Zeme a r\u00fdchlo sa roz\u0161iruj\u00fa. Expanzia sp\u00f4sobuje erupciu magmy, ktor\u00e1 ju vytla\u010d\u00ed na zemsk\u00fd povrch a vezme so sebou horniny s diamantmi. Magma, ktor\u00e1 sa pohybuje neuverite\u013enou r\u00fdchlos\u0165ou, prech\u00e1dza dr\u00e1hou s najmen\u0161\u00edm odporom a vytv\u00e1ra \u201er\u00faru\u201c k povrchu. Ako sa ochladzuje, magma tuhne na kimberlit.<\/strong> Postupne sa usadzuje vo vertik\u00e1lnych \u0161trukt\u00farach zn\u00e1mych ako kimberlitov\u00e9 r\u00fary. Tie s\u00fa najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm zdrojom diamantov, no odhaduje sa, \u017ee iba 1 z 200 r\u00far obsahuje diamanty, ktor\u00e9 disponuj\u00fa drahokamovou kvalitou.<\/strong> N\u00e1zov \u201eKimberlit\u201c bol odvoden\u00fd od juhoafrick\u00e9ho mesta Kimberley, kde sa v\u00a0druhej polovici\u00a019. storo\u010dia na\u0161li prv\u00e9 diamanty.<\/p>\n Predajca drahokamov predal diamant v roku 1987 mineral\u00f3govi z Kalifornsk\u00e9ho technologick\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu v Pasadene. Ned\u00e1vno k nemu z\u00edskal pr\u00edstup Tschauner a jeho kolegovia. \u010cakal ich neuverite\u013en\u00fd objav, ktor\u00fd nazvali davemaoit<\/strong>. Miner\u00e1l bol pomenovan\u00fd po<\/strong> \u010d\u00ednsko-americkom geol\u00f3govi Ho-Kwangovi<\/strong> (americk\u00e9 meno – Dave) Maovi<\/strong> za jeho \u0161t\u00fadie o typoch vysokotlakov\u00fdch prvkov, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa iba medzi zemskou k\u00f4rou a jej jadrom.<\/p>\n Nezvykl\u00fd n\u00e1lez vznikol stovky kilometrov pod zemsk\u00fdm povrchom. Davemaoit cestoval z h\u013abky najmenej 660 kilometrov v spodnom pl\u00e1\u0161ti Zeme,<\/strong> dok\u00fdm ho nevy\u0165a\u017eili. Miner\u00e1ly spodn\u00e9ho pl\u00e1\u0161\u0165a sa v\u00e4\u010d\u0161inou rozpadn\u00fa sk\u00f4r, ne\u017e dosiahnu povrch Zeme. V\u00a0tomto pr\u00edpade v\u0161ak bol miner\u00e1l zachyten\u00fd v\u00a0zelenkavom diamante,<\/strong> v\u010faka ktor\u00e9mu sa bezpe\u010dne dostal na zemsk\u00fa plochu.<\/strong><\/p>\n V\u00fdskumn\u00edci \u0161tudovali zelenkast\u00fd diamant vykopan\u00fd z najv\u00e4\u010d\u0161ej povrchovej diamantovej bane na svete. zdroj: pinterest.com\n V\u00fdsledky anal\u00fdzy tvrdia, \u017ee mohol vznikn\u00fa\u0165 v d\u00f4sledku vysok\u00e9ho tepl\u00f4t a tlaku v spodnom pl\u00e1\u0161ti Zeme. Ke\u010f sa na tomto miner\u00e1li vykonal v\u00fdskum a chemick\u00e1 anal\u00fdza, preuk\u00e1zala sa pr\u00edtomnos\u0165 r\u00e1dioakt\u00edvnych izotopov r\u00f4znych prvkov, ako je drasl\u00edk, ur\u00e1n a t\u00f3rium, ktor\u00e9 sa nenach\u00e1dzaj\u00fa v hornom pl\u00e1\u0161ti. „Davemaoit m\u00f4\u017ee by\u0165 hostite\u013eom troch hlavn\u00fdch prvkov produkuj\u00facich teplo (ur\u00e1n a t\u00f3rium boli predt\u00fdm experiment\u00e1lne preuk\u00e1zan\u00e9), ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa tvorbu tepla v dolnom pl\u00e1\u0161ti Zeme,“<\/strong> uv\u00e1dza sa v \u0161t\u00fadi\u00ed.<\/p>\n Davemaoit je len druh\u00fdm vysokotlakov\u00fdm kremi\u010ditanom, ktor\u00fd bol kedy na Zemi viden\u00fd. Druh\u00fd zn\u00e1my pr\u00edpad je meteorit, ktor\u00fd tak\u00fdto kremi\u010ditan ukr\u00fdval.<\/strong> Exempl\u00e1r davemaoitu je prv\u00fdm miner\u00e1lom svojho druhu z kremi\u010ditanu v\u00e1penat\u00e9ho (CaSiO3), ktor\u00fd vznikol pod vysok\u00fdm tlakom na Zemi.<\/p>\n Pre vedcov bolo objavenie miner\u00e1lu nepochybne prekvapen\u00edm. Keby sa k\u00a0nemu dostali sk\u00f4r, mali by v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti lep\u0161iu predstavu o\u00a0tom, \u010do skr\u00fdva zemsk\u00e9 jadro. V\u00fdskum tie\u017e predpoved\u00e1, \u017ee v\u00a0Zemi m\u00f4\u017ee by\u0165 ukryt\u00fdch viac ako 1000 r\u00f4znych miner\u00e1lov,<\/strong> ktor\u00e9 e\u0161te neboli n\u00e1jden\u00e9. Odhalenie davemaoitu od\u0161tartovalo nov\u00fa \u00e9ru v\u00fdskumu.<\/strong> Po jeho n\u00e1jden\u00ed vedci vedia, \u017ee h\u013eadanie miner\u00e1lov v spodnom pl\u00e1\u0161ti zemsk\u00e9ho vn\u00fatra m\u00f4\u017ee znamena\u0165 \u010fal\u0161ie vedeck\u00e9 \u00faspechy.<\/p>\n Doteraz existovala predstava o mimozemsk\u00fdch svetoch a prvkoch, ktor\u00e9 sa na Zemi nenach\u00e1dzaj\u00fa. Nikto v\u0161ak nevie s \u00faplnou presnos\u0165ou odhadn\u00fa\u0165 ko\u013eko \u017eiv\u00fdch druhov alebo ne\u017eiv\u00fdch elementov na na\u0161ej plan\u00e9te skuto\u010dne existuje. V oce\u00e1noch s\u00fa tis\u00edcky a\u017e mili\u00f3ny nepoznan\u00fdch organizmov.<\/strong> V roku 2017 bolo v Amazonskom pralese objaven\u00fdch dohromady 381 nov\u00fdch druhov<\/strong> rastl\u00edn a\u00a0\u017eivo\u010d\u00edchov. Preto nie je mo\u017en\u00e9 vyl\u00fa\u010di\u0165, \u017ee v\u00a0nasleduj\u00facich rokoch sa bude po\u010det objavov zvy\u0161ova\u0165.<\/p>\n Zdroje: www.indiatoday.in, www.thebighole.co.za \u00a0\u00a0, www.scitechdaily.com<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Vz\u00e1cny n\u00e1lez ukryt\u00fd v diamante Geochemik Oliver Tschauner p\u00f4sobiaci na Nevadskej univerzite (UNLV) spolu so svoj\u00edm t\u00edmom zverejnil nezvy\u010dajn\u00fa \u0161t\u00fadiu. V\u010faka v\u00fdskumu sa im podarilo<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7352","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7352","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7352"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7352\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7352"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7352"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7352"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}\u00a0Davemaoit a jeho anal\u00fdza<\/h3>\n
B\u00e1danie pokra\u010duje<\/h3>\n