<\/p>\n
\u010c\u00cdM SA „PRESL\u00c1VIL\u201c<\/strong><\/p>\n Rak\u00fa\u0161an Stangl, prez\u00fdvan\u00fd \u201eBiela smr\u0165\u201c pre svoju tendenciu nosi\u0165 bielu uniformu a bi\u010d, pracoval na programe eutan\u00e1zie Aktion T-4, v r\u00e1mci ktor\u00e9ho nacisti zab\u00edjali \u013eud\u00ed s ment\u00e1lnym a telesn\u00fdm postihnut\u00edm<\/strong>. Nesk\u00f4r sl\u00fa\u017eil ako velite\u013e t\u00e1borov smrti Sobibor a Treblinka v Nemcami okupovanom Po\u013esku. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee po\u010das jeho p\u00f4sobenia v Sobibore bolo zavra\u017eden\u00fdch viac ako 100 000 \u017didov<\/strong> a nesk\u00f4r sa pres\u0165ahoval do Treblinky, kde bol priamo zodpovedn\u00fd za druh\u00fd nacistick\u00fd t\u00e1bor, kde bolo zabit\u00fdch 900 000 \u013eud\u00ed.<\/p>\n <\/p>\n JEHO CESTA DO JU\u017dNEJ AMERIKY<\/strong><\/p>\n Po skon\u010den\u00ed vojny bol Stangl zajat\u00fd Ameri\u010danmi, ale v roku 1947 u\u0161iel z rak\u00faskeho zajateck\u00e9ho t\u00e1bora do Talianska. S pomocou rak\u00faskeho biskupa Aloisa Hudala sympatizuj\u00faceho s nacistami odcestoval do S\u00fdrie<\/strong>. V roku 1951 sa s celou rodinou pres\u0165ahoval do Braz\u00edlie. Stangl tu pracoval na nieko\u013ek\u00fdch miestach, ale nakoniec z\u00edskal dobre platen\u00fa pr\u00e1cu v tov\u00e1rni firmy Volkswagen v S\u00e3o Bernardo do Campo. St\u00e1le pou\u017e\u00edval svoje p\u00f4vodn\u00e9 meno<\/strong>.<\/p>\n <\/p>\n AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOS\u0164<\/strong><\/p>\n Zatyka\u010d na Stangla bol vydan\u00fd v roku 1960 v Nemecku, a v Rak\u00fasku a\u017e v roku 1961. Na jeho vypatr\u00e1n\u00ed a \u00a0dolapen\u00ed sa podie\u013eal zn\u00e1my lovec nacistov Simon Wiesenthal<\/strong>. Hoci Stangl st\u00e1le \u017eil pod svoj\u00edm vlastn\u00fdm menom a nijako sa neskr\u00fdval, trvalo \u0161es\u0165 rokov, ne\u017e bol zaisten\u00fd<\/strong>. D\u0148a 28. febru\u00e1ra 1967 zatkla Stangla braz\u00edlska pol\u00edcia. Nebolo pravidlom, aby juhoamerick\u00e9 krajiny vyd\u00e1vali ute\u010dencov, no na naliehanie \u00faradov a americk\u00e9ho sen\u00e1tora Roberta Kennedyho vydali Braz\u00edl\u010dania Stangla do Z\u00e1padn\u00e9ho Nemecka na s\u00fad.\u00a0S\u00fad v D\u00fcsseldorfe uznal Stangla vinn\u00fdm zo spolupodielu na vra\u017ede najmenej 400 000 \u013eud\u00ed a 22. decembra 1970 ho ods\u00fadil na do\u017eivotn\u00e9 v\u00e4zenie<\/strong>. <\/p>\n Erich Priebke. Zdroj: aljazeera.com\n <\/p>\n \u010c\u00cdM SA „PRESL\u00c1VIL\u201c<\/strong><\/p>\n \u010clen SS a gestapa Priebke sa v roku 1944 z\u00fa\u010dastnil masakru v Ardeat\u00ednskych jaskyniach v R\u00edme, pri ktorom nacisti zabili 335 \u013eud\u00ed v odvete za zabitie 33 nemeck\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov SS talianskymi partiz\u00e1nmi<\/strong>. Priebke priznal, \u017ee zabil dvoch Talianov, no tvrdil, \u017ee iba plnil rozkazy. Priebke tie\u017e podp\u00edsal transport 2000 r\u00edmskych \u017didov do Osvien\u010dimu a sl\u00fa\u017eil ako nacistick\u00fd sprostredkovate\u013e s Vatik\u00e1nom<\/strong>.<\/p>\n <\/p>\n JEHO CESTA DO JU\u017dNEJ AMERIKY<\/strong><\/p>\n Priebke utiekol z britsk\u00e9ho zajateck\u00e9ho t\u00e1bora na Silvestra v roku 1946 prestrihnut\u00edm ostnat\u00e9ho dr\u00f4tu, zatia\u013e \u010do jeho dozorcovia boli opit\u00ed. Priebke s pomocou biskupa Aloisa Hudala v roku 1948 utiekol do Argent\u00edny na sfal\u0161ovan\u00fd pas \u010cerven\u00e9ho kr\u00ed\u017ea<\/strong>. Usadil sa v horskom meste\u010dku San Carlos de Bariloche v regi\u00f3ne Patag\u00f3nia, kde p\u00f4sobil vo viedenskom lah\u00f4dk\u00e1rstve a pracoval v nemeckej \u0161kole, a \u017eil pod vlastn\u00fdm menom.<\/p>\n <\/p>\n AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOS\u0164<\/strong><\/p>\n V roku 1994 bola Priebkeho minulos\u0165 odhalen\u00e1 svetu po rozhovore so spravodajcom ABC Samom Donaldsonom. V d\u00f4sledku rozruchu po rozhovore bol Priebke vydan\u00fd do Talianska, kde bol ods\u00faden\u00fd za vojnov\u00e9 zlo\u010diny na do\u017eivotn\u00e9 v\u00e4zenie<\/strong>, ktor\u00e9 si mal odpyka\u0165 v dom\u00e1com v\u00e4zen\u00ed. Priebke zomrel v roku 2013 vo veku 100 rokov<\/strong>. Jeho pohreb vy\u00fastil do stretu medzi fa\u0161istick\u00fdmi a antifa\u0161istick\u00fdmi demon\u0161trantmi a pochovali ho na tajnom mieste po tom, \u010do ho Argent\u00edna odmietla pochova\u0165 na svojej p\u00f4de.<\/p>\n Gerhard Bohne (vpravo). Zdroj: de.wikipedia.org\n <\/p>\n \u010c\u00cdM SA „PRESL\u00c1VIL\u201c<\/strong><\/p>\n Pr\u00e1vnik a d\u00f4stojn\u00edk SS<\/strong> Bohne viedol pracovn\u00fa skupinu sanat\u00f3ri\u00ed a opatrovate\u013esk\u00fdch domovov Tretej r\u00ed\u0161e a bol zodpovedn\u00fd za administrat\u00edvnu logistiku Hitlerovho programu eutan\u00e1zie Aktion T-4<\/strong>. Bohne tvrdil, \u017ee je \u201ezabijak milosrdenstva\u201c, a v r\u00e1mci Aktion T-4 vykon\u00e1vali syst\u00e9mov\u00e9 vyhladzovanie s cie\u013eom o\u010disti\u0165 \u00e1rijsk\u00fa rasu a vyhn\u00fa\u0165 sa v\u00fddavkom \u0161t\u00e1tu na \u013eud\u00ed s ment\u00e1lnym a telesn\u00fdm postihnut\u00edm<\/strong>. Celkovo tento program zabil asi 200 000 Nemcov s nevylie\u010dite\u013en\u00fdmi chorobami, du\u0161evn\u00fdmi chorobami a in\u00fdmi handicapmi<\/strong>. Obete boli odveden\u00e9 do plynov\u00fdch kom\u00f4r v \u00fastavoch a potom spopolnen\u00e9. Program sl\u00fa\u017eil ako sk\u00fa\u0161obn\u00e1 prev\u00e1dzka pre t\u00e1bory masov\u00e9ho vyhladzovania<\/strong>, ktor\u00e9 nesk\u00f4r prev\u00e1dzkovali SS. Bohne bol vyhoden\u00fd z nacistickej strany po tom, \u010do predlo\u017eil spr\u00e1vu obvi\u0148uj\u00facu jeho agent\u00faru z podvodu a korupcie.<\/p>\n <\/p>\n JEHO CESTA DO JU\u017dNEJ AMERIKY<\/strong><\/p>\n Bohne utiekol do Argent\u00edny v roku 1949 prezle\u010den\u00fd za \u201etechnika\u201c pre arm\u00e1du, pod veden\u00edm tamoj\u0161ieho prezidenta Juana Per\u00f3na<\/strong>. Nesk\u00f4r priznal, \u017ee Per\u00f3novi pomocn\u00edci mu zabezpe\u010dili peniaze a doklady toto\u017enosti.<\/p>\n <\/p>\n AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOS\u0164<\/strong><\/p>\n V 50. rokoch sa dobrovo\u013ene vr\u00e1til do Nemecka a bol znovu prijat\u00fd na v\u00fdkon advok\u00e1tskej praxe. V roku 1959 ho zatkli, nesk\u00f4r v\u0161ak u\u0161iel a vr\u00e1til sa do Argent\u00edny<\/strong>. V roku 1964 nemeck\u00e1 vl\u00e1da po\u017eiadala o vydanie Bohna do Nemecka na s\u00fadny proces – bol obvinen\u00fd zo zodpovednosti za smr\u0165 200 000 os\u00f4b v Aktion T4<\/strong>. Jeho s\u00fadny proces nepokra\u010doval, preto\u017ee nebol uznan\u00fd za sp\u00f4sobil\u00e9ho na s\u00fadny proces.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Franz Stangl \u010c\u00cdM SA „PRESL\u00c1VIL\u201c Rak\u00fa\u0161an Stangl, prez\u00fdvan\u00fd \u201eBiela smr\u0165\u201c pre svoju tendenciu nosi\u0165 bielu uniformu a bi\u010d, pracoval na programe eutan\u00e1zie Aktion T-4,<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7357","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7357","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7357"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7357\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7357"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7357"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7357"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\nFranz Stangl zomrel 28. j\u00fana 1971 vo v\u00e4zen\u00ed na srdcov\u00e9 zlyhanie.<\/p>\nErich Priebke<\/h3>\n
Gerhard Bohne<\/h3>\n