Po p\u00e1de R\u00edma sa u\u010denie prestalo ve\u013emi v\u00e1\u017ei\u0165, experimentova\u0165 sa odr\u00e1dzalo a originalita sa stala nebezpe\u010dnou. Po\u010das ran\u00e9ho stredoveku medic\u00edna pre\u0161la do r\u00fak kres\u0165anskej cirkvi a arabsk\u00fdch u\u010dencov.<\/p>\n
<\/p>\n
Niekedy sa uv\u00e1dza, \u017ee ran\u00e1 kres\u0165ansk\u00e1 cirkev mala nepriazniv\u00fd vplyv na pokrok v medic\u00edne<\/strong>. Choroba bola pova\u017eovan\u00e1 za trest a hriech, a tak\u00e9to trestanie si vy\u017eadovalo iba modlitbu a pok\u00e1nie<\/strong>. Navy\u0161e, \u013eudsk\u00e9 telo bolo pova\u017eovan\u00e9 za posv\u00e4tn\u00e9 a pitva bola zak\u00e1zan\u00e1<\/strong>.<\/p>\n Sn\u00e1\u010f najv\u00e4\u010d\u0161ou slu\u017ebou, ktor\u00fa cirkev preuk\u00e1zala medic\u00edne, bolo uchov\u00e1vanie a prepisovanie klasick\u00fdch gr\u00e9ckych lek\u00e1rskych rukopisov<\/strong>. Tieto boli prelo\u017een\u00e9 do latin\u010diny v mnoh\u00fdch stredovek\u00fdch kl\u00e1\u0161toroch<\/strong> a nestori\u00e1nski kres\u0165ania (v\u00fdchodn\u00e1 cirkev) zalo\u017eili \u0161kolu prekladate\u013eov, ktor\u00ed previedli gr\u00e9cke texty do arab\u010diny<\/strong>. T\u00e1to sl\u00e1vna \u0161kola a tie\u017e ve\u013ek\u00e1 nemocnica sa nach\u00e1dzali v Jundi Sh\u0101hp\u016br v juhoz\u00e1padnej Perzii, kde bol hlavn\u00fdm lek\u00e1rom Jurj\u012bs ibn Bukht\u012bsh\u016b\u02bf, prv\u00fd z dynastie prekladate\u013eov a lek\u00e1rov, ktor\u00e1 trvala \u0161es\u0165 gener\u00e1ci\u00ed. Neskor\u0161\u00edm sl\u00e1vnym prekladate\u013eom bol Hunayn ibn Is\u1e25\u0101q, ktor\u00e9ho preklady mali vraj cenu zlata<\/strong>.<\/p>\n Sv\u00e4t\u00fd Kozmas a sv\u00e4t\u00fd Dami\u00e1n o\u0161etruj\u00faci ranu na hrudi. Zdroj: catholicharboroffaithandmorals.com\n Pribli\u017ene v tom \u010dase sa objavilo mno\u017estvo sv\u00e4t\u00fdch, ktor\u00fdch men\u00e1 sa sp\u00e1jali so z\u00e1zra\u010dn\u00fdmi liekmi. Medzi prv\u00fdch z nich patrili bratia-dvoji\u010dky, Kozmas a Dami\u00e1n, ktor\u00ed podst\u00fapili mu\u010den\u00edctvo <\/strong>a stali sa patr\u00f3nmi medic\u00edny<\/strong>. In\u00ed sv\u00e4t\u00ed boli vz\u00fdvan\u00ed ako mocn\u00ed lie\u010ditelia ur\u010dit\u00fdch chor\u00f4b, ako napr\u00edklad sv\u00e4t\u00fd V\u00edt (tanec sv\u00e4t\u00e9ho V\u00edta) a sv\u00e4t\u00fd Anton pre erysipel (alebo ohe\u0148 sv\u00e4t\u00e9ho Antona). Kult t\u00fdchto sv\u00e4t\u00fdch bol roz\u0161\u00edren\u00fd v stredoveku a neskor\u0161\u00ed kult, kult sv. Rocha pre mor, bol roz\u0161\u00edren\u00fd po\u010das morov\u00fdch rokov 14. storo\u010dia<\/strong>.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Salerno a lek\u00e1rske fakulty<\/strong><\/p>\n Pribli\u017ene v rovnakom \u010dase, ke\u010f arabsk\u00e1 medic\u00edna prekvitala, bola v Salerne v ju\u017enom Taliansku zalo\u017een\u00e1 prv\u00e1 organizovan\u00e1 lek\u00e1rska \u0161kola v Eur\u00f3pe<\/strong>. Hoci \u0161kola v Salerne nepriniesla \u017eiadneho brilantn\u00e9ho g\u00e9nia a \u017eiadny prekvapiv\u00fd objav, bola to vynikaj\u00faca lek\u00e1rska in\u0161tit\u00facia svojej doby a z\u00e1klad ve\u013ek\u00fdch stredovek\u00fdch \u0161k\u00f4l, ktor\u00e9 boli \u010doskoro zalo\u017een\u00e9 v Montpellier a Par\u00ed\u017ei vo Franc\u00fazsku a v Bologni a Padove v Taliansku.<\/p>\n Salerno pri\u0165ahovalo u\u010dencov z bl\u00edzkeho i \u010falek\u00e9ho okolia. Bolo pozoruhodne liber\u00e1lne v niektor\u00fdch svojich n\u00e1zoroch a prij\u00edmalo aj \u017eeny ako \u0161tudentky medic\u00edny<\/strong>. \u0160kola za mnoh\u00e9 v\u010fa\u010dila osvieten\u00e9mu cis\u00e1rovi Sv\u00e4tej r\u00ed\u0161e r\u00edmskej Fridrichovi II., ktor\u00fd v roku 1221 nariadil, \u017ee nikto nesmie vykon\u00e1va\u0165 lek\u00e1rsku prax, k\u00fdm nebude verejne schv\u00e1len\u00fd p\u00e1nmi zo Salerna<\/strong>.<\/p>\n Salernit\u00e1nska \u0161kola vyr\u00e1bala aj vlastn\u00fa literat\u00faru. Najzn\u00e1mej\u0161\u00edm dielom s neur\u010dit\u00fdm d\u00e1tumom bol Regimen Sanitatis Salernitanum<\/strong> (\u201eSalernitansk\u00fd sprievodca zdrav\u00edm\u201c). Je nap\u00edsan\u00e9 vo ver\u0161och a objavilo sa v mnoh\u00fdch vydaniach, prelo\u017een\u00e9 do viacer\u00fdch jazykov.<\/p>\n <\/p>\n Stredovek\u00ed lek\u00e1ri<\/strong><\/p>\n Stredovek\u00ed lek\u00e1ri analyzovali sympt\u00f3my, sk\u00famali sekr\u00e9ty a stanovovali svoje diagn\u00f3zy<\/strong>. Pacientom predpisovali di\u00e9tu, odpo\u010dinok, sp\u00e1nok, cvi\u010denie alebo k\u00fapele, alebo pod\u00e1vali emetik\u00e1 a preh\u00e1\u0148adl\u00e1. Chirurgovia mohli lie\u010di\u0165 zlomeniny a dislok\u00e1cie, vykon\u00e1va\u0165 amput\u00e1cie a nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch oper\u00e1ci\u00ed. Niektor\u00ed z nich predpisovali \u00f3pium, mandragoru alebo alkohol na zmiernenie bolesti<\/strong>. P\u00f4rod bol prenechan\u00fd p\u00f4rodn\u00fdm asistentk\u00e1m, ktor\u00e9 sa spoliehali na folkl\u00f3r a trad\u00edcie<\/strong>.<\/p>\n Ve\u013ek\u00e9 nemocnice boli zriaden\u00e9 v stredoveku n\u00e1bo\u017eensk\u00fdmi nad\u00e1ciami a o\u0161etrovne boli pripojen\u00e9 k op\u00e1tstvam a kl\u00e1\u0161torom. Lek\u00e1ri a sestry v t\u00fdchto \u00fastavoch boli \u010dlenmi rehol\u00ed a sp\u00e1jali duchovn\u00e9 a telesn\u00e9 lie\u010denia.<\/p>\n <\/p>\n Albertus Magnus. Zdroj: sciencephoto.com\n Medzi u\u010dite\u013emi medic\u00edny na stredovek\u00fdch univerzit\u00e1ch bolo ve\u013ea t\u00fdch, ktor\u00ed lipli na minulosti, ale nebolo m\u00e1lo t\u00fdch, ktor\u00ed sa rozhodli presk\u00fama\u0165 nov\u00e9 my\u0161lienkov\u00e9 smery. Nov\u00e9 u\u010denie renesancie, zroden\u00e9 v Taliansku, r\u00e1stlo a roz\u0161irovalo sa pomaly. Dvaja ve\u013ek\u00ed u\u010denci 13. storo\u010dia, ktor\u00ed ovplyvnili medic\u00ednu, boli Roger Bacon, akt\u00edvny pozorovate\u013e a ne\u00fanavn\u00fd experiment\u00e1tor, a Albertus Magnus, v\u00fdznamn\u00fd filozof a vedeck\u00fd spisovate\u013e<\/strong>.<\/p>\n <\/p>\n Z\u00e1kazy pitvy \u013eud\u00ed sa pomaly ru\u0161ili<\/strong> a Mondinodei Liucci \u00a0patril k prv\u00fdm, ktor\u00fd s pitvami za\u010dali vo ve\u013ekom. Jeho Anothomia, publikovan\u00e1 v roku 1316, bola prvou praktickou pr\u00edru\u010dkou anat\u00f3mie. Na prvom mieste medzi chirurgmi tej doby bol Guy de Chauliac, lek\u00e1r troch p\u00e1pe\u017eov v Avignone<\/strong>. Jeho Chirurgia magna („Ve\u013ek\u00e1 chirurgia“), zalo\u017een\u00e1 na pozorovan\u00ed a sk\u00fasenostiach, mala hlbok\u00fd vplyv na priebeh oper\u00e1cie a jej v\u00fdvoj.<\/p>\n <\/p>\n Lekcia anat\u00f3mie od Dr. Willena van der Meera (1617). Zdroj: culturacolectiva.com\n <\/p>\n Renesancia v 14., 15. a 16. storo\u010d\u00ed<\/strong> bola ove\u013ea viac ne\u017e len o\u017eiven\u00edm z\u00e1ujmu o gr\u00e9cku a r\u00edmsku kult\u00faru. Bola to sk\u00f4r zmena poh\u013eadu, dychtivos\u0165 po objavovan\u00ed, t\u00fa\u017eba unikn\u00fa\u0165 z obmedzen\u00ed trad\u00edcie a objavova\u0165 nov\u00e9 oblasti myslenia a konania<\/strong>. V medic\u00edne bolo prirodzen\u00e9, \u017ee anat\u00f3mia a fyziol\u00f3gia, poznanie \u013eudsk\u00e9ho tela a jeho fungovania, by mali by\u0165 prv\u00fdmi aspektmi lek\u00e1rskeho u\u010denia, ktor\u00fdm by sa mala venova\u0165 pozornos\u0165 t\u00fdch, ktor\u00ed si uvedomili potrebu reformy.<\/p>\n <\/p>\n Revolu\u010dn\u00e1 te\u00f3ria cirkul\u00e1cie krvi<\/strong><\/p>\n Bolo to v roku 1543, ke\u010f Andreas Vesalius, mlad\u00fd belgick\u00fd profesor anat\u00f3mie na univerzite v Padove, publikoval De humani corporis fabrica (\u201eO \u0161trukt\u00fare \u013eudsk\u00e9ho tela\u201c). Na z\u00e1klade jeho vlastn\u00fdch rozborov t\u00e1to k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1 pr\u00e1ca opravila mnoh\u00e9 z Galenov\u00fdch ch\u00fdb. Vesalius svojimi vedeck\u00fdmi pozorovaniami a met\u00f3dami uk\u00e1zal, \u017ee Gal\u00e9na u\u017e nemo\u017eno pova\u017eova\u0165 za kone\u010dn\u00fa autoritu. V jeho pr\u00e1ci v Padove pokra\u010doval Gabriel Fallopius a nesk\u00f4r Hieronymus Fabricius ab Aquapendente; bola to jeho pr\u00e1ca o \u017eilov\u00fdch chlopniach, De venarum ostiolis, ktor\u00e1 pomohla jeho \u017eiakovi Williamovi Harveyovi rozvin\u00fa\u0165 jeho revolu\u010dn\u00fa te\u00f3riu cirkul\u00e1cie krvi, jeden z ve\u013ek\u00fdch medic\u00ednskych objavov<\/strong>.<\/p>\n <\/p>\n Chirurgia profitovala z nov\u00e9ho poh\u013eadu v anat\u00f3mii a ve\u013ek\u00fd reform\u00e1tor Ambroise Par\u00e9 dominoval tejto oblasti v 16. storo\u010d\u00ed. Par\u00e9 bol chirurgom \u0161tyroch franc\u00fazskych kr\u00e1\u013eov a pr\u00e1vom bol naz\u00fdvan\u00fd otcom modernej chirurgie<\/strong>. Vo svojej autobiografii, nap\u00edsanej po tom, \u010do odi\u0161iel z 30-ro\u010dnej slu\u017eby Par\u00e9 op\u00edsal, ako zru\u0161il bolestiv\u00fa prax kauteriz\u00e1cie na zastavenie krv\u00e1cania a namiesto toho pou\u017e\u00edval obv\u00e4zy.<\/p>\n Paracelsus. Zdroj: bystricoviny.sk\n Lek\u00e1rsku sc\u00e9nu 16. storo\u010dia o\u017eivil z\u00e1hadn\u00fd lek\u00e1r a alchymista<\/strong>, ktor\u00fd si hovoril Paracelsus. Narodil sa vo \u0160vaj\u010diarsku a ve\u013ea cestoval po Eur\u00f3pe, z\u00edskaval lek\u00e1rske zru\u010dnosti a popri tom cvi\u010dil a vyu\u010doval. V Hippokratovej trad\u00edcii Paracelsus zd\u00f4raz\u0148oval silu pr\u00edrody lie\u010di\u0165<\/strong>, no na rozdiel od Hippokrata veril aj v silu nadprirodzen\u00fdch s\u00edl a n\u00e1silne \u00fato\u010dil na vtedaj\u0161ie lie\u010debn\u00e9 postupy<\/strong>. Dychtiv\u00fd po reforme dovolil, aby jeho nezn\u00e1\u0161anlivos\u0165 prev\u00e1\u017eila nad jeho diskr\u00e9tnos\u0165ou, ako ke\u010f predn\u00e1\u0161al v Bazileji verejn\u00fdm sp\u00e1len\u00edm diel Avicennu a Galena. \u00darady a zdravotn\u00edci boli pochopite\u013ene pob\u00faren\u00ed<\/strong>. Paracelsus, \u0161iroko zn\u00e1my vo svojej dobe, zost\u00e1va dodnes kontroverznou postavou. Napriek svojej turbulentnej kari\u00e9re sa v\u0161ak pok\u00fasil prinies\u0165 racion\u00e1lnej\u0161\u00ed pr\u00edstup k diagnostike a lie\u010dbe a namiesto bylinn\u00fdch liekov zaviedol pou\u017e\u00edvanie chemick\u00fdch liekov<\/strong>.<\/p>\n S\u00fa\u010dasn\u00edk Paracelsa Girolamo Fracastoro z Talianska bol u\u010denec odli\u0161n\u00fdch met\u00f3d a n\u00e1zorov. Fracastoro sa zauj\u00edmal o epidemick\u00e9 infekcie a pon\u00fakol prv\u00e9 vedeck\u00e9 vysvetlenie prenosu chor\u00f4b. Vo svojom ve\u013ekom diele De contagione et contagiosis morbis vyslovil te\u00f3riu, \u017ee semen\u00e1 niektor\u00fdch chor\u00f4b s\u00fa nepostrehnute\u013en\u00e9 \u010dastice pren\u00e1\u0161an\u00e9 vzduchom alebo kontaktom.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Po p\u00e1de R\u00edma sa u\u010denie prestalo ve\u013emi v\u00e1\u017ei\u0165, experimentova\u0165 sa odr\u00e1dzalo a originalita sa stala nebezpe\u010dnou. Po\u010das ran\u00e9ho stredoveku medic\u00edna pre\u0161la do r\u00fak kres\u0165anskej cirkvi<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7390","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7390","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7390"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7390\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7390"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7390"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7390"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}Stredovek\u00e1 a renesan\u010dn\u00e1 Eur\u00f3pa<\/h3>\n
\u0160\u00edrenie nov\u00e9ho u\u010denia<\/h3>\n