{"id":7392,"date":"2021-12-12T00:00:00","date_gmt":"2021-12-11T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/unitedlife-sk-cajkovskij-znamy-luskacikom-aj-svojou-sexualnou-orientaciou\/"},"modified":"2021-12-12T00:00:00","modified_gmt":"2021-12-11T23:00:00","slug":"unitedlife-sk-cajkovskij-znamy-luskacikom-aj-svojou-sexualnou-orientaciou","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/unitedlife-sk-cajkovskij-znamy-luskacikom-aj-svojou-sexualnou-orientaciou\/","title":{"rendered":"\u010cajkovskij &#8211; zn\u00e1my Lusk\u00e1\u010dikom aj svojou sexu\u00e1lnou orient\u00e1ciou + NOTY"},"content":{"rendered":"<h3><strong>Prv\u00e1 skladba v \u0161tyroch rokoch\u00a0<\/strong><\/h3>\n<p>Po\u010duli sme u\u017e azda mnoh\u00e9 re\u010di&#8230; &#8222;s talentom sa mus\u00ed\u0161 narodi\u0165&#8220;, &#8222;talent sa buduje hodinami cvi\u010denia&#8220; alebo napr\u00edklad &#8222;vyrastal v rodine s nadan\u00fdmi rodi\u010dmi&#8220;. Ak\u00e1 bola cesta za \u00faspechom jedn\u00e9ho z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch rusk\u00fdch hudobn\u00fdch skladate\u013eov? \u010cajkovskij sa narodil 7. m\u00e1ja 1840 v ruskom meste Votkinsk bansk\u00e9mu in\u017einierovi Il\u013eovi Petrovi\u010dovi \u010cajkovsk\u00e9mu a Alexandre Andrajevnej p\u00f4vodom z Franc\u00fazska.<\/p>\n<p>Neubehlo ve\u013ea \u010dasu a<strong> u\u017e ako \u0161tvorro\u010dn\u00fd chlapec spolu so svojou sestrou zlo\u017eil prv\u00fa skladbu venovan\u00fa matke.<\/strong> Neuverite\u013ene nadan\u00e9 die\u0165a o dva roky na to uk\u00e1zalo svoj talent i inak &#8211; <strong>v \u0161iestich rokoch dok\u00e1zal plynule komunikova\u0165 v nemeckom i vo franc\u00fazskom jazyku<\/strong>. Ide o jazyky, ktor\u00e9 patria medzi najn\u00e1ro\u010dnej\u0161ie a u\u010di\u0165 sa ich je pre mnoh\u00fdch v\u00fdzvou aj v dospelosti. Ako r\u00e1stol, jeho z\u00e1ujem o vzdelanie narastal, no rovnako r\u00e1stla jeho l\u00e1ska k matke. Nane\u0161\u0165astie u\u017e v detstve sa musel vyrovna\u0165 s jej smr\u0165ou, ktor\u00fa zapr\u00ed\u010dinila vtedaj\u0161ia n\u00e1kaza cholerou. \u00danikom z reality bola pre neho pr\u00e1ve hudba. Miloval klasick\u00fa hudbu a in\u0161piroval ho rak\u00fasky klasicistick\u00fd hudobn\u00fd skladate\u013e Mozart. Netrvalo dlho a zlo\u017eil svoje prv\u00e9 dielo &#8211;\u00a0 taliansk\u00fa canzonettu <strong>Mezza notte (kr\u00e1tka piese\u0148 v talianskom \u0161t\u00fdle).<\/strong><\/p>\n Piotr I\u013eji\u010d \u010cajkovskij &#8211; jeden z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch a najuzn\u00e1vanej\u0161\u00edch skladate\u013eov na svete, foto: pinterest.com\n<h3><strong>Z pr\u00e1vnickej \u0161koly na hudobn\u00e9 konzervat\u00f3rium ako homosexu\u00e1l<\/strong><\/h3>\n<p>Rodi\u010dia Piotra neboli z jeho z\u00e1\u013euby k hudbe prive\u013emi naklonen\u00ed, preto za\u010dal \u0161tudova\u0165 na petrohradskej \u0161kole pre ni\u017e\u0161iu \u0161\u013eachtu. T\u00e1 bola z\u00e1rove\u0148 i pr\u00e1vnickou fakultou.\u00a0<strong> Po\u010das \u0161t\u00fadia a dospievania zistil, \u017ee jeho sexu\u00e1lna orient\u00e1cia sa zmenila. Za\u010dali ho pri\u0165ahova\u0165 mu\u017ei a jeho neur\u00f3za a depresia, ktorou trpel sa \u010d\u00edm \u010falej, t\u00fdm viac prehlbovala. <\/strong>Jedn\u00fdm z pozit\u00edv \u0161t\u00fadia na pr\u00e1vnickej \u0161kole boli pre neho n\u00e1v\u0161tevy divadiel a opier. V h\u013abke svojej du\u0161e vedel, \u017ee jeho srdce patr\u00ed hudbe. No po dlh\u00fdch rokoch i napriek tomu \u0161kolu \u00faspe\u0161ne do\u0161tudoval a nast\u00fapil na ministerstvo spravodlivosti na post \u00faradn\u00edka. Pr\u00e1ca ho nenap\u013a\u0148ala, no vynalo\u017eil obrovsk\u00fa snahu v nej uspie\u0165.<\/p>\n<p>Akon\u00e1hle pochopil, \u017ee pr\u00e1ca na ministerstve nie je jeho \u017eivotn\u00fdm poslan\u00edm, nast\u00fapil na konzervat\u00f3rium pod veden\u00edm rusk\u00e9ho pianistu, skladate\u013ea a dirigenta Antona Rubin\u0161tejna. Bol n\u00e1ramne talentovan\u00fd a sna\u017eiv\u00fd, \u010domu nasved\u010doval aj fakt, \u017ee po\u010das \u0161t\u00fadia dok\u00e1zal skomponova\u0165 a\u017e dvesto vari\u00e1ci\u00ed skladby za jeden jedin\u00fd de\u0148. Po \u0161t\u00fadiu za\u010dala jeho kari\u00e9ra pomerne r\u00fdchlo napredova\u0165. Prijal miesto u\u010dite\u013ea harm\u00f3niu na uzn\u00e1vanom Moskovskom konzervat\u00f3riu a po \u010fal\u0161ie roky svoj \u017eivot zasv\u00e4til skladaniu hudby z obdobia romantizmu.<\/p>\n foto: pexels.com\n<h3>Rozpr\u00e1vkov\u00fd Lusk\u00e1\u010dik<\/h3>\n<p>\u010cajkovsk\u00e9ho Lusk\u00e1\u010dik je <strong>svetovo najpopul\u00e1rnej\u0161\u00ed balet s rozpr\u00e1vkov\u00fdm dejom<\/strong> v dvoch dejstv\u00e1ch a troch obrazoch. Kto by ho nepoznal? V \u010dase Vianoc je nesmierne ob\u013e\u00faben\u00fdm, preto\u017ee sa jeho dej odohr\u00e1va na \u0160tedr\u00fd ve\u010der. Vznikol pod\u013ea predlohy zn\u00e1mej rozpr\u00e1vkovej poviedky Lusk\u00e1\u010dik a My\u0161\u00ed Kr\u00e1\u013e.<strong>\u00a0 \u010cajkovskij do partit\u00fary vlo\u017eil k\u00fasok seba vystrihnut\u00fd zo svojho detstva pln\u00e9ho \u010distoty, hravosti a nekone\u010dnej detskej radosti<\/strong>.\u00a0 \u017divos\u0165 strieda tajomnos\u0165 a zasn\u00edvanos\u0165 z\u00e1rove\u0148. To je jeden z d\u00f4vodov, pre\u010do Lusk\u00e1\u010dik dokonale tie\u017e symbolizuje viano\u010dn\u00e9 obdobie. Po tom ako sa balet dostal na v\u00fdslnie v Rusku, zav\u00edtal aj ku n\u00e1m na Slovensko do Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho divadla v Bratislave. T\u00e1 sa odohrala 14. novembra 1928.<\/p>\n<p><strong>Noty zadarmo si m\u00f4\u017eete stiahnu\u0165 kliknut\u00edm na ni\u017e\u0161ie uveden\u00fd link:<\/strong><\/p>\n<p>\u00bb\u00a0Waltz_of_the_Flowers<\/p>\n<h3>Labutie jazero<\/h3>\n<p><strong>Op\u00e4\u0165 jeden z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch baletov v\u00f4bec<\/strong> &#8211; Labutie jazero, ktor\u00e9 m\u00e1 \u0161tyri dejstv\u00e1. Jeho premi\u00e9ra sa odohrala vo Ve\u013ekom baletnom divadle 4. marca 1877 v Moskve. No \u010cajkovskij zo\u017eal sl\u00e1vu a\u017e s choreografiou Leva Ivanova a Mariusa Petipu. T\u00fato inscen\u00e1ciu mali mo\u017enos\u0165 vidie\u0165 div\u00e1ci n\u00e1sledne a\u017e v roku 1895 v Mariinskom divadle v Petrohrade. Rovnako je v s\u00fa\u010dasnosti \u010cajkovsk\u00e9ho inscen\u00e1cia najob\u013e\u00fabenej\u0161ia aj v baletn\u00fdch kruhoch na vyst\u00fapeniach.<strong> Pr\u00edbehom cel\u00e9ho deja je l\u00e1ska princa Siegfieda, ktor\u00fd je z\u00e1rove\u0148 hlavn\u00fdm hrdinom a n\u00e1dhernej princeznej Odetty &#8211; zakliatej labuti.<\/strong> V Porovnan\u00ed s ihrav\u00fdm Lusk\u00e1\u010dikom, v Labu\u0165om jazere je hudba dynamickej\u0161ia a silnej\u0161ia, \u010domu vypoved\u00e1 i povaha cel\u00e9ho pr\u00edbehu.<\/p>\n<p><strong>Noty zadarmo si m\u00f4\u017eete stiahnu\u0165 kliknut\u00edm na ni\u017e\u0161ie uveden\u00fd link:<\/strong><\/p>\n<p>\u00bb Swan_Lake<\/p>\n foto: arch\u00edv gal\u00e9rie mesta Topo\u013e\u010dany\n<h3><strong>V\u0161etky \u010cajkovsk\u00e9ho opery:<\/strong><\/h3>\n<ul>\n<li>1867 \u2013 1868: <strong>Vojvoda<\/strong>, Op. 3<\/li>\n<li>1869: <strong>Undina<\/strong> \u2013 nebola nikdy dokon\u010den\u00e1<\/li>\n<li>1870 \u2013 1872: <strong>Opr\u00ed\u010dnik<\/strong><\/li>\n<li>1874: <strong>Kova\u010d Vakul<\/strong>a , Op. 14; nesk\u00f4r zn\u00e1ma pod n\u00e1zvom <strong>\u010crievi\u010dky<\/strong><\/li>\n<li>1877 \u2013 1878: <strong>Eugen Onegin<\/strong>, Op. 24<\/li>\n<li>1878 \u2013 1879: <strong>Panna Orle\u00e1nska<\/strong><\/li>\n<li>1885: <strong>\u010crievi\u010dky<\/strong> \u2013 dokon\u010den\u00e1 v\u00a0tomto roku<\/li>\n<li>1885 \u2013 1887: <strong>\u010carodejka<\/strong><\/li>\n<li>1890: <strong>Pikov\u00e1 d\u00e1ma<\/strong>, Op. 68<\/li>\n<li>1891: <strong>Jolanta<\/strong>, Op. 69<\/li>\n<\/ul>\n<h3><strong>V\u0161etky \u010cajkovsk\u00e9ho balety:<\/strong><\/h3>\n<ul>\n<li>1875 \u2013 1876: <strong>Labutie jazero<\/strong>, Op. 20<\/li>\n<li>1888 \u2013 1889: <strong>Spiaca kr\u00e1savica<\/strong>, Op. 66<\/li>\n<li>1891 \u2013 1892: <strong>The Nutcracker<\/strong>, Op. 71<\/li>\n<\/ul>\n<p>\u010cajkovskij sa venoval tie\u017e <strong>symfonickej tvorbe, vytv\u00e1ral diela pre orchester, zbor, komorne teleso a klav\u00edr.<\/strong>\u00a0 No zn\u00e1me s\u00fa i jeho<strong> klav\u00edrne a hus\u013eov\u00e9 koncerty.<\/strong><\/p>\n foto: pexels.com\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Zdroje: snd.sk, zazivasen.sk, musescore.com, britannica.com, biography.com<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Prv\u00e1 skladba v \u0161tyroch rokoch\u00a0 Po\u010duli sme u\u017e azda mnoh\u00e9 re\u010di&#8230; &#8222;s talentom sa mus\u00ed\u0161 narodi\u0165&#8220;, &#8222;talent sa buduje hodinami cvi\u010denia&#8220; alebo napr\u00edklad &#8222;vyrastal v<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7392","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7392","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7392"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7392\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7392"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7392"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7392"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}