{"id":7428,"date":"2021-12-26T00:00:00","date_gmt":"2021-12-25T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/vytvorili-vlastnu-pijansku-spolocnost-znamu-ako-nenapodobitelne-pecene-kleopatra-a-antonius-zili-naplno\/"},"modified":"2021-12-26T00:00:00","modified_gmt":"2021-12-25T23:00:00","slug":"vytvorili-vlastnu-pijansku-spolocnost-znamu-ako-nenapodobitelne-pecene-kleopatra-a-antonius-zili-naplno","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/vytvorili-vlastnu-pijansku-spolocnost-znamu-ako-nenapodobitelne-pecene-kleopatra-a-antonius-zili-naplno\/","title":{"rendered":"Vytvorili vlastn\u00fa pijansk\u00fa spolo\u010dnos\u0165 zn\u00e1mu ako \u201eNenapodobite\u013en\u00e9 pe\u010dene\u201c &#8211; Kleopatra a Antonius \u017eili naplno!"},"content":{"rendered":"<h3>1. Kleopatra nebola Egyp\u0165anka<\/h3>\n<p>Jej p\u00f4vod vieme vystopova\u0165 k maced\u00f3nskemu Gr\u00e9cku a Ptolemaiovi I. Soterovi, jedn\u00e9mu z gener\u00e1lov Alexandra Ve\u013ek\u00e9ho. Ptolemaios vl\u00e1dol Egyptu po Alexandrovej smrti v roku 323 pred Kristom a zalo\u017eil dynastiu gr\u00e9cky hovoriacich panovn\u00edkov, ktor\u00e1 trvala takmer tri storo\u010dia. Napriek tomu, \u017ee <strong>Kleopatra nebola etnicky Egyp\u0165anka, prijala mnoh\u00e9 zo starod\u00e1vnych zvykov svojej krajiny a bola prvou \u010dlenkou ptolemaiovskej l\u00ednie, ktor\u00e1 sa nau\u010dila egyptsk\u00fd jazyk<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>2. Bola produktom incestu<\/h3>\n<p>Ako mnoh\u00e9 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 rody, aj \u010dlenovia dynastie Ptolemaiovcov sa \u010dasto \u017eenili v r\u00e1mci rodiny, aby si zachovali \u010distotu svojej pokrvnej l\u00ednie. <strong>Viac ako tucet Kleopatrin\u00fdch predkov sa spojil s bratrancami alebo s\u00farodencami a je pravdepodobn\u00e9, \u017ee jej vlastn\u00ed rodi\u010dia boli brat a sestra<\/strong>. V s\u00falade s t\u00fdmto zvykom sa Kleopatra nakoniec vydala za oboch svojich dospievaj\u00facich bratov, z ktor\u00fdch ka\u017ed\u00fd sl\u00fa\u017eil ako jej obradn\u00fd man\u017eel a spoluregent v r\u00f4znych \u010dasoch jej vl\u00e1dy.<\/p>\n Kleopatrin portr\u00e9t na jednej z minc\u00ed. Zdroj: talesoftimesforgotten.com\n<h3><\/h3>\n<h3>3. Kleopatrina kr\u00e1sa nebola jej najv\u00e4\u010d\u0161ou prednos\u0165ou<\/h3>\n<p><strong>R\u00edmska propaganda vykres\u013eovala Kleopatru ako zh\u00fdral\u00fa poku\u0161ite\u013eku, ktor\u00e1 vyu\u017e\u00edvala svoj sexep\u00edl ako politick\u00fa zbra\u0148, no v skuto\u010dnosti bola viac zn\u00e1ma svoj\u00edm intelektom<\/strong> ako vzh\u013eadom. Hovorila a\u017e <strong>tuctom jazykov a z\u00edskala vzdelanie v matematike, filozofii, orat\u00f3riu a astron\u00f3mii a egyptsk\u00e9 zdroje ju nesk\u00f4r op\u00edsali ako vl\u00e1dky\u0148u, \u201ektor\u00e1 pov\u00fd\u0161ila rady u\u010dencov a te\u0161ila sa z ich spolo\u010dnosti\u201c<\/strong>. Existuj\u00fa aj d\u00f4kazy o tom, \u017ee Kleopatra nebola fyzicky tak\u00e1 v\u00fdrazn\u00e1, ako sa kedysi verilo. <strong>Mince s jej portr\u00e9tom ju zobrazuj\u00fa s mu\u017en\u00fdmi \u010drtami a ve\u013ek\u00fdm zahnut\u00fdm nosom<\/strong>, hoci niektor\u00ed historici tvrdia, \u017ee sa z\u00e1merne vykres\u013eovala ako mu\u017esk\u00e1 ako prejav sily. Starovek\u00fd spisovate\u013e Plutarchos tvrdil, \u017ee Kleopatrina kr\u00e1sa \u201enie je v\u00f4bec neporovnate\u013en\u00e1\u201c a \u017ee ju rob\u00ed tak \u017eiaducou pr\u00e1ve jej lahodn\u00fd hovoriaci hlas a \u201eneodolate\u013en\u00fd \u0161arm\u201c.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>4. Mala podiel na smrti troch svojich s\u00farodencov<\/h3>\n<p>Uchopenie moci a vra\u017edy boli rovnako ptolemaiovskou trad\u00edciou ako rodinn\u00e9 man\u017eelstvo a Kleopatra a jej bratia a sestry neboli in\u00ed. Jej <strong>prv\u00fd s\u00farodenec-man\u017eel, Ptolemaios XIII., ju vyhnal z Egypta<\/strong> po tom, \u010do sa pok\u00fasila prevzia\u0165 v\u00fdhradn\u00e9 vlastn\u00edctvo tr\u00f3nu.<\/p>\n<p>Kleopatra potom op\u00e4\u0165 z\u00edskala prevahu t\u00fdm, \u017ee sa spojila s Juliusom Caesarom a Ptolemaios sa po por\u00e1\u017eke v boji utopil v rieke N\u00edl. Po vojne sa Kleopatra znovu vydala za svojho mlad\u0161ieho brata Ptolemaia XIV., ale predpoklad\u00e1 sa, \u017ee ho <strong>nechala zavra\u017edi\u0165 v snahe urobi\u0165 z jej syna spoluvl\u00e1dcu<\/strong>. V roku 41 pred Kristom tie\u017e pripravila popravu svojej sestry Arsinoe, ktor\u00fa pova\u017eovala za s\u00faperku o tr\u00f3n.<\/p>\n Fotografia \u010diasto\u010dne zrekon\u0161truovanej osemhrannej hrobky v Efeze, o ktorej sa \u0161pekuluje, \u017ee by mohla by\u0165 hrobkou Kleopatrinej sestry Arsinoe. Zdroj: talesoftimesforgotten.com\n<h3><\/h3>\n<h3>5. Bola ve\u013emi vynaliezav\u00e1 a mala zmysel pre dr\u00e1mu<\/h3>\n<p>Sl\u00e1vny pr\u00edklad jej talentu pre vynaliezavos\u0165 pri\u0161iel v roku 48 pred Kristom, ke\u010f Julius Caesar pri\u0161iel do Alexandrie po\u010das sporu s jej bratom Ptolemaiom XIII. Ke\u010f\u017ee vedela, \u017ee Ptolemaiove sily zmaria jej pokusy stretn\u00fa\u0165 sa s r\u00edmskym gener\u00e1lom, <strong>nechala sa Kleopatra zabali\u0165 do koberca<\/strong> \u2013 niektor\u00e9 zdroje hovoria, \u017ee to bolo pl\u00e1ten\u00e9 vrece \u2013 a prepa\u0161ova\u0165 do jeho osobn\u00fdch izieb. <strong>Caesar bol oslnen\u00fd poh\u013eadom na mlad\u00fa kr\u00e1\u013eovn\u00fa v jej kr\u00e1\u013eovskom r\u00fachu a z oboch sa \u010doskoro stali spojenci a milenci<\/strong>.<\/p>\n<p>Kleopatra nesk\u00f4r pou\u017eila podobne \u0161alam\u00fansky k\u00fasok \u00a0v roku 41 p.n.l. pri stretnut\u00ed s Marcom Antoniom. Ke\u010f ju zavolali na stretnutie s r\u00edmskym triumvirom v Tarze, hovor\u00ed sa, \u017ee dorazila na zlatom plavidle ozdobenom fialov\u00fdmi plachtami a veslovala na vesl\u00e1ch vyroben\u00fdch zo striebra. Kleopatra bola <strong>nal\u00ed\u010den\u00e1 tak, aby vyzerala ako bohy\u0148a Afrodita, a sedela pod pozl\u00e1ten\u00fdm baldach\u00fdnom, zatia\u013e \u010do sprievodcovia oble\u010den\u00ed ako amor ju ovievali a p\u00e1lili vo\u0148av\u00e9 kadidlo<\/strong>. Antonius \u2013 ktor\u00fd sa pova\u017eoval za stelesnenie gr\u00e9ckeho boha Dion\u00fdza \u2013 bol okam\u017eite o\u010daren\u00fd.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>6. V \u010dase Caesarovej vra\u017edy \u017eila v R\u00edme<\/h3>\n<p>Kleopatra sa pripojila k Juliusovi Caesarovi v R\u00edme za\u010diatkom roku 46 pred Kristom a zd\u00e1 sa, \u017ee jej pr\u00edtomnos\u0165 sp\u00f4sobila ve\u013ek\u00fd rozruch. <strong>Caesar neskr\u00fdval, \u017ee je jeho milenkou a mnoh\u00ed Rimania boli pohor\u0161en\u00ed, ke\u010f jej postavil pozl\u00e1ten\u00fa sochu v chr\u00e1me Venu\u0161e Genetrix<\/strong>.<\/p>\n<p>Kleopatra bola don\u00faten\u00e1 utiec\u0165 z R\u00edma po tom, \u010do bol Caesar v roku 44 pred Kristom v r\u00edmskom sen\u00e1te ubodan\u00fd na smr\u0165, ale u\u017e vtedy zanechala v meste svoju stopu. <strong>Jej exotick\u00fd \u00fa\u010des a \u0161perky z per\u00e1l sa stali m\u00f3dnym trendom a pod\u013ea historikov to\u013eko Rimanov prijalo \u201avzh\u013ead Kleopatry\u2018, \u017ee ich sochy si \u010dasto m\u00fdlili so samotnou Kleopatrou<\/strong>.<\/p>\n Kleopatra a Marcus Antonius. Zdroj: geekyapar.com\n<h3>7. Kleopatra a Marcus Antonius zalo\u017eili svoj vlastn\u00fd klub pitia<\/h3>\n<p>Kleopatra prv\u00fdkr\u00e1t za\u010dala svoj legend\u00e1rny milostn\u00fd vz\u0165ah s r\u00edmskym gener\u00e1lom Marcom Antoniom v roku 41 p.n.l. Ich <strong>vz\u0165ah mal politick\u00fa zlo\u017eku<\/strong> \u2013 Kleopatra potrebovala Antonia, aby ochr\u00e1nila svoju korunu a udr\u017eala nez\u00e1vislos\u0165 Egypta, zatia\u013e \u010do Antonius potreboval pr\u00edstup k egyptsk\u00fdm bohatstv\u00e1m a zdrojom \u2013 <strong>ale tie\u017e mali radi spolo\u010dnos\u0165 toho druh\u00e9ho<\/strong>. Pod\u013ea starovek\u00fdch prame\u0148ov str\u00e1vili spolo\u010dne zimu 41-40 p.n.l. a \u017eili v Egypte vo\u013en\u00fdm a svetsk\u00fdm \u017eivotom. Dokonca si vraj <strong>vytvorili vlastn\u00fa pijansk\u00fa spolo\u010dnos\u0165 zn\u00e1mu ako \u201eNenapodobite\u013en\u00e9 pe\u010dene\u201c<\/strong>. Skupina sa zap\u00e1jala do no\u010dn\u00fdch hodov a poch\u00fa\u0165ok pri v\u00edne a jej \u010dlenovia sa pr\u00edle\u017eitostne z\u00fa\u010dast\u0148ovali hazardn\u00fdch hier a s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed. <strong>Jednou z ob\u013e\u00faben\u00fdch \u010dinnost\u00ed Antoniusa a Kleopatry bolo \u00fadajne bl\u00fadi\u0165 po uliciach Alexandrie v prestrojen\u00ed a robi\u0165 si \u017earty z jej obyvate\u013eov<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>8. Viedla flotilu v n\u00e1mornej bitke<\/h3>\n<p><strong>Kleopatra sa nakoniec vydala za Marca Antonia a mala s n\u00edm tri deti, no ich vz\u0165ah vyvolal obrovsk\u00fd \u0161kand\u00e1l aj v R\u00edme<\/strong>. Jeho rival Octavian pou\u017eil propagandu, aby ho vykreslil ako zradcu pod vplyvom z\u00e1kernej zvodkyne a v roku 32 pred Kristom <strong>r\u00edmsky sen\u00e1t vyhl\u00e1sil vojnu Kleopatre<\/strong>. <strong>Konflikt vyvrcholil nasleduj\u00faci rok v sl\u00e1vnej n\u00e1mornej bitke pri Actiu<\/strong>. Kleopatra <strong>osobne viedla nieko\u013eko tuctov egyptsk\u00fdch vojnov\u00fdch lod\u00ed do boja spolu s Antoniovou flotilou<\/strong>, ale Octavianovmu n\u00e1morn\u00edctvu sa nevyrovnali. Bitka sa \u010doskoro zmenila na por\u00e1\u017eku a Kleopatra a Antonius boli n\u00faten\u00ed utiec\u0165 do Egypta.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>1. Kleopatra nebola Egyp\u0165anka Jej p\u00f4vod vieme vystopova\u0165 k maced\u00f3nskemu Gr\u00e9cku a Ptolemaiovi I. Soterovi, jedn\u00e9mu z gener\u00e1lov Alexandra Ve\u013ek\u00e9ho. Ptolemaios vl\u00e1dol Egyptu po Alexandrovej<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7428","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7428","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7428"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7428\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7428"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7428"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7428"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}