{"id":7431,"date":"2021-12-27T00:00:00","date_gmt":"2021-12-26T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/kristalova-noc-a-zaciatok-konca-zidov\/"},"modified":"2021-12-27T00:00:00","modified_gmt":"2021-12-26T23:00:00","slug":"kristalova-noc-a-zaciatok-konca-zidov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/kristalova-noc-a-zaciatok-konca-zidov\/","title":{"rendered":"Kri\u0161t\u00e1\u013eov\u00e1 noc a za\u010diatok konca \u017didov"},"content":{"rendered":"<p>V d\u0148och 9. novembra a\u017e 10. novembra 1938 pri incidente zn\u00e1mom ako \u201eKristallnacht\u201c <strong>nacisti v Nemecku podp\u00e1lili synag\u00f3gy, vandalizovali \u017eidovsk\u00e9 domy, \u0161koly a podniky a zabili takmer 100 \u017didov<\/strong>. Po Kri\u0161t\u00e1\u013eovej noci, naz\u00fdvanej aj \u201eNoc rozbit\u00e9ho skla\u201c, bolo <strong>zatknut\u00fdch a poslan\u00fdch do nacistick\u00fdch koncentra\u010dn\u00fdch t\u00e1borov pribli\u017ene 30 000 \u017eidovsk\u00fdch mu\u017eov<\/strong>.<\/p>\n<p>Nemeck\u00ed \u017didia boli vystaven\u00ed repres\u00edvnej politike od roku 1933, ke\u010f sa <strong>vodca nacistickej strany Adolf Hitler stal nemeck\u00fdm kancel\u00e1rom<\/strong>. Pred Kri\u0161t\u00e1\u013eovou nocou v\u0161ak bola t\u00e1to nacistick\u00e1 politika prim\u00e1rne nen\u00e1siln\u00e1. Po Kri\u0161t\u00e1\u013eovej noci sa podmienky pre nemeck\u00fdch \u017didov \u010doraz viac zhor\u0161ovali. Po\u010das druhej svetovej vojny <strong>Hitler a nacisti implementovali takzvan\u00e9 \u201ekone\u010dn\u00e9 rie\u0161enie\u201c toho, \u010do naz\u00fdvali \u201e\u017eidovsk\u00fd probl\u00e9m\u201c, a vykonali systematick\u00e9 vra\u017edenie asi 6 mili\u00f3nov eur\u00f3pskych \u017didov<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Synag\u00f3ga v Hannoveri, zap\u00e1len\u00e1 po\u010das Kri\u0161t\u00e1\u013eovej noci. Zdroj: timesofisrael.com\n<h3><\/h3>\n<h3>Hitler a antisemitizmus<\/h3>\n<p>\u010coskoro potom, \u010do sa Adolf Hitler v janu\u00e1ri 1933 stal nemeck\u00fdm kancel\u00e1rom, za\u010dal zav\u00e1dza\u0165 politiku, ktor\u00e1 izolovala nemeck\u00fdch \u017didov a vystavila ich prenasledovaniu. <strong>Hitlerova nacistick\u00e1 strana, ktor\u00e1 sa hl\u00e1sila k extr\u00e9mnemu nemeck\u00e9mu nacionalizmu a antisemitizmu<\/strong>, okrem in\u00e9ho nariadila <strong>bojkotova\u0165 v\u0161etky \u017eidovsk\u00e9 podniky a v\u0161etk\u00fdch \u017didov prepusti\u0165 zo \u0161t\u00e1tnych \u00faradov<\/strong>.<\/p>\n<p>V m\u00e1ji 1933 boli spisy \u017eidovsk\u00fdch a in\u00fdch \u201enenemeck\u00fdch\u201c autorov sp\u00e1len\u00e9 na spolo\u010dnej cerem\u00f3nii v berl\u00ednskej opere. Do dvoch rokov nemeck\u00e9 podniky verejne ozn\u00e1mili, \u017ee u\u017e nesl\u00fa\u017eia \u017didom.<strong> Norimbersk\u00e9 z\u00e1kony prijat\u00e9 v septembri 1935 stanovili, \u017ee iba \u00c1rijci m\u00f4\u017eu by\u0165 plnopr\u00e1vnymi nemeck\u00fdmi ob\u010danmi<\/strong>. Okrem toho sa<strong> pre \u00c1rijcov a \u017didov stalo nez\u00e1konn\u00e9 sob\u00e1\u0161i\u0165 sa alebo ma\u0165 mimoman\u017eelsk\u00fd styk<\/strong>.<\/p>\n<p>Napriek repres\u00edvnemu charakteru t\u00fdchto polit\u00edk bolo prenasledovanie \u017didov po\u010das v\u00e4\u010d\u0161iny roku 1938 predov\u0161etk\u00fdm nen\u00e1siln\u00e9. <strong>V noci 9. novembra sa to v\u0161ak dramaticky zmenilo<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Baden Baden, Nemecko \u2013 \u017didia zadr\u017ean\u00ed po Kri\u0161t\u00e1\u013eovej noci boli n\u00faten\u00ed chodi\u0165 po uliciach s n\u00e1pisom \u201eBoh n\u00e1m neodp\u00fa\u0161\u0165a\u201c. Foto: Yad Vashem\n<h3><\/h3>\n<h3>Od ob\u0165a\u017eovania k n\u00e1siliu<\/h3>\n<p>Na jese\u0148 roku 1938 sa Herschel Grynszpan, 17-ro\u010dn\u00fd etnicky po\u013esk\u00fd \u017did, ktor\u00fd \u017eil nieko\u013eko rokov vo Franc\u00fazsku, dozvedel, \u017ee nacisti vyhnali jeho rodi\u010dov do Po\u013eska z nemeck\u00e9ho Hannoveru, kde sa Herschel narodil a jeho rodina \u017eila roky. Ako <strong>odvetu zastrelil rozru\u0161en\u00fd t\u00edned\u017eer<\/strong> 7. novembra 1938<strong> v Par\u00ed\u017ei nemeck\u00e9ho diplomata Ernsta vom Ratha<\/strong>. Rath na <strong>n\u00e1sledky zranen\u00ed o dva dni nesk\u00f4r zomrel<\/strong>\u00a0a Hitler sa z\u00fa\u010dastnil na jeho pohrebe.<\/p>\n<p><strong>Joseph Goebbels<\/strong>, nacistick\u00fd minister pre verejn\u00fa osvetu a propagandu, sa <strong>okam\u017eite chopil atent\u00e1tu, aby priviedol Hitlerov\u00fdch priaznivcov do antisemitsk\u00e9ho \u0161ialenstva<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>V\u00fdsledkom tohto hnevu bola Kri\u0161t\u00e1\u013eov\u00e1 noc<\/strong>.<\/p>\n<p>Od neskor\u00fdch hod\u00edn 9. novembra a\u017e do nasleduj\u00faceho d\u0148a nacistick\u00e9<strong> davy podp\u00e1lili alebo inak zdemolovali stovky synag\u00f3g po celom Nemecku a po\u0161kodili, ak nie \u00faplne zni\u010dili, tis\u00edce \u017eidovsk\u00fdch domov, \u0161k\u00f4l, podnikov, nemocn\u00edc a cintor\u00ednov<\/strong>. Nacistick\u00ed predstavitelia<strong> nariadili nemeck\u00fdm policajtom a hasi\u010dom, aby nerobili ni\u010d<\/strong>, zatia\u013e \u010do nepokoje z\u00farili a budovy horeli, hoci hasi\u010di mali povolen\u00e9 uhasi\u0165 po\u017eiare, ktor\u00e9 ohrozovali majetok vo vlastn\u00edctve \u00c1rijcov.<\/p>\n<p>Bezprostredne po Kri\u0161t\u00e1\u013eovej noci boli ulice \u017eidovsk\u00fdch komun\u00edt posiate rozbit\u00fdm sklom zo zdemolovan\u00fdch budov, z \u010doho vznikol n\u00e1zov Night of Broken Glass. Nacisti pova\u017eovali nemecko-\u017eidovsk\u00fa komunitu zodpovedn\u00fa za \u0161kody a <strong>ulo\u017eili kolekt\u00edvnu pokutu 400 mili\u00f3nov dol\u00e1rov<\/strong>.<\/p>\n<p>Okrem toho bolo viac ako <strong>30 000 \u017eidovsk\u00fdch mu\u017eov zatknut\u00fdch a poslan\u00fdch do koncentra\u010dn\u00fdch t\u00e1borov<\/strong> Dachau, Buchenwald a Sachsenhausen v Nemecku.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n \u017didovsk\u00fd obchod po tom ako nacisti na\u0148 nama\u013eovali hviezdu a nap\u00edsali Jude, pri\u010dom pripevnili plag\u00e1t s n\u00e1pisom: \u201cNemci sa br\u00e1nia-nekupujte od \u017didov\u201d. Foto: Profimedia\n<h3><\/h3>\n<h3>Reakcia USA na Kri\u0161t\u00e1\u013eov\u00fa noc<\/h3>\n<p>15. novembra 1938 <strong>Franklin D. Roosevelt, americk\u00fd prezident, reagoval<\/strong> na Kri\u0161t\u00e1\u013eov\u00fa noc pre\u010d\u00edtan\u00edm vyhl\u00e1senia pre m\u00e9di\u00e1, v ktorom<strong> ostro ods\u00fadil narastaj\u00facu vlnu antisemitizmu a n\u00e1silia<\/strong> v Nemecku. <strong>Odvolal aj Hugha Wilsona, svojho ve\u013evyslanca v Nemecku<\/strong>.<\/p>\n<p>Napriek tomu, \u017ee Roosevelt ods\u00fadil nacistick\u00e9 n\u00e1silie, USA odmietli zmierni\u0165 imigra\u010dn\u00e9 obmedzenia, ktor\u00e9 vtedy mali, <strong>obmedzenia, ktor\u00e9 br\u00e1nili mas\u00e1m nemeck\u00fdch \u017didov s\u0165ahova\u0165 sa do USA.<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Bud\u00ed\u010dek nemeck\u00fdm \u017didom<\/h3>\n<p>N\u00e1silie Kri\u0161t\u00e1\u013eovej noci upozornilo nemeck\u00fdch \u017didov na to, \u017ee <strong>nacistick\u00fd antisemitizmus nie je do\u010dasn\u00fd probl\u00e9m a bude sa len zintenz\u00edv\u0148ova\u0165<\/strong>. V d\u00f4sledku toho <strong>mnoh\u00ed \u017didia za\u010dali pl\u00e1nova\u0165 \u00fatek zo svojej rodnej krajiny<\/strong>. Niektor\u00e9 pr\u00edpady dopadli pre \u017didov \u00faspe\u0161ne, no hist\u00f3ria p\u00ed\u0161e mnoho pr\u00edbehov, kde nebolo mo\u017en\u00e9 utiec\u0165 a ich osudy boli po Kri\u0161t\u00e1\u013eovej noci spe\u010daten\u00e9.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Sestry Steinov\u00e9. Zdroj: gtu.edu\n<h3>Bud\u00ed\u010dek pre Ne\u017eidov<\/h3>\n<p>Nie v\u0161etci, ktor\u00fdch zasiahla Kri\u0161t\u00e1\u013eov\u00e1 noc, boli akt\u00edvni \u017didia. <strong>Edith Stein, nemeck\u00e1 filozofka a mn\u00ed\u0161ka, sa narodila ako \u017didovka, ale konvertovala na katolicizmus<\/strong>. V roku 1933 bola prijat\u00e1 do karmelit\u00e1nskeho kl\u00e1\u0161tora v Kol\u00edne nad R\u00fdnom a prijala meno Teresa Benedicta a Cruce. Pridala sa k nej jej star\u0161ia sestra Rosa, ktor\u00e1 sa tie\u017e stala katol\u00ed\u010dkou.<\/p>\n<p><strong>Po Kri\u0161t\u00e1\u013eovej noci opustili Nemecko a pres\u00eddlili sa do karmelit\u00e1nskeho kl\u00e1\u0161tora v holandskom Echte<\/strong>. V roku 1942, ke\u010f Nemci za\u010dali deportova\u0165 \u017didov z Holandska, <strong>Edith Steinov\u00e1 \u00faspe\u0161ne po\u017eiadala o v\u00edzum, ktor\u00e9 by jej umo\u017enilo pres\u0165ahova\u0165 sa do kl\u00e1\u0161tora v neutr\u00e1lnom \u0160vaj\u010diarsku. Rosa v\u0161ak nemohla z\u00edska\u0165 v\u00edzum a Edith odmietla opusti\u0165 Holandsko bez nej<\/strong>.<\/p>\n<p><strong>V auguste 1942 nacisti obe \u017eeny zatkli a poslali do koncentra\u010dn\u00e9ho t\u00e1bora v Amersfoorte v Holandsku<\/strong>. Kr\u00e1tko nato ich poslali do t\u00e1bora smrti Auschwitz-Birkenau, kde<strong> zahynuli v plynovej komore<\/strong>. V roku 1987 bola Edith Steinov\u00e1 blahore\u010den\u00e1 ako katol\u00edcka mu\u010den\u00ed\u010dka p\u00e1pe\u017eom J\u00e1nom Pavlom II.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 fotografia &#8211; Hitler a synag\u00f3ga po Kri\u0161t\u00e1\u013eovej noci. Zdroj: thequint.com\n<h3><\/h3>\n<h3>Podmienky po Kri\u0161t\u00e1\u013eovej noci<\/h3>\n<p>Kri\u0161t\u00e1\u013eov\u00e1 noc znamenala bod obratu smerom k n\u00e1silnej\u0161iemu a repres\u00edvnej\u0161iemu zaobch\u00e1dzaniu so \u017didmi zo strany nacistov. Koncom roku 1938 mali \u017didia zak\u00e1zan\u00fd vstup do \u0161k\u00f4l a na v\u00e4\u010d\u0161inu verejn\u00fdch miest v Nemecku.<\/p>\n<p><strong>Pokia\u013e ide o Herschela Grynszpana<\/strong>, ktor\u00e9ho zastrelenie nemeck\u00e9ho diplomata pou\u017eili nacisti ako z\u00e1mienku na sp\u00e1chanie n\u00e1silia v Kri\u0161t\u00e1\u013eovej noci, <strong>jeho osud zost\u00e1va z\u00e1hadou<\/strong>. Je zn\u00e1me, \u017ee bol uv\u00e4znen\u00fd v par\u00ed\u017eskom v\u00e4zen\u00ed a nesk\u00f4r prevezen\u00fd do Nemecka. Pod\u013ea niektor\u00fdch spr\u00e1v bol Grynzpan nakoniec popraven\u00fd nacistami. In\u00e9 zdroje v\u0161ak tvrdia, \u017ee pre\u017eil vojnu a usadil sa v Par\u00ed\u017ei, kde sa o\u017eenil a zalo\u017eil si rodinu pod falo\u0161n\u00fdm menom.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V d\u0148och 9. novembra a\u017e 10. novembra 1938 pri incidente zn\u00e1mom ako \u201eKristallnacht\u201c nacisti v Nemecku podp\u00e1lili synag\u00f3gy, vandalizovali \u017eidovsk\u00e9 domy, \u0161koly a podniky a<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7431","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7431","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7431"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7431\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7431"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7431"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7431"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}