{"id":7451,"date":"2021-12-31T00:00:00","date_gmt":"2021-12-30T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/s-nemcami-riskujeme-stratu-slobody-ale-s-rusmi-stracame-duse\/"},"modified":"2021-12-31T00:00:00","modified_gmt":"2021-12-30T23:00:00","slug":"s-nemcami-riskujeme-stratu-slobody-ale-s-rusmi-stracame-duse","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/s-nemcami-riskujeme-stratu-slobody-ale-s-rusmi-stracame-duse\/","title":{"rendered":"Pr\u00ed\u010diny druhej svetovej vojny a obete"},"content":{"rendered":"

Pre\u010do sa za\u010dala a ko\u013eko mala obet\u00ed 2. svetov\u00e1 vojna<\/h3>\n

Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna, ktor\u00e1 trvala \u0161es\u0165 rokov sa za\u010dala 1. septembra 1939 Hitlerovou inv\u00e1ziou do Po\u013eska a skon\u010dila sa japonskou kapitul\u00e1ciou 2. septembra 1945.<\/p>\n

<\/h3>\n

Ktor\u00e9 krajiny boli zapojen\u00e9?<\/h3>\n

Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna zasiahla takmer v\u0161etky \u010dasti sveta. K\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi hr\u00e1\u010dmi boli mocnosti Osi na jednej strane -Nemecko, Taliansko a Japonsko<\/strong>.\u00a0Bulharsko, Ma\u010farsko, Rumunsko a dva Nemeckom vytvoren\u00e9 \u0161t\u00e1ty \u2013 Chorv\u00e1tsko a Slovensko \u2013 sa pripojili tie\u017e.<\/p>\n

Na druhej strane bol zv\u00e4z spojencov<\/strong>, ktor\u00ed tvorili skupinu bojuj\u00facu proti Osi. (Franc\u00fazsko, Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia, Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty americk\u00e9, Sovietsky zv\u00e4z).<\/p>\n

V rokoch 1939 a\u017e 1944 spolu nakoniec bojovalo najmenej 50 n\u00e1rodov<\/strong>. Do roku 1945 sa pripojilo \u010fal\u0161\u00edch trin\u00e1s\u0165 n\u00e1rodov vr\u00e1tane: Austr\u00e1lie, Belgicka, Braz\u00edlie, Britsk\u00e9ho spolo\u010denstva n\u00e1rodov, Kanady, Indie, Nov\u00e9ho Z\u00e9landu, Ju\u017enej Afriky, \u010ceskoslovenska, D\u00e1nska, Franc\u00fazska, Gr\u00e9cka, Holandska, N\u00f3rska, Po\u013eska, Filip\u00edn a Juhosl\u00e1vie.<\/p>\n

 <\/p>\n Hitler. Zdroj: interez.sk\n

<\/h3>\n

Pr\u00ed\u010diny druhej svetovej vojny<\/h3>\n

Par\u00ed\u017esky mier<\/strong><\/p>\n

Zmluvy uzavret\u00e9 v Par\u00ed\u017ei na konci prvej svetovej vojny uspokojili m\u00e1lokoho. Nemecko, Rak\u00fasko a \u010fal\u0161ie krajiny na porazenej strane vojny<\/strong> boli obzvl\u00e1\u0161\u0165 nespokojn\u00e9 s Par\u00ed\u017eskou dohodou, ktor\u00e1 od nich vy\u017eadovala, aby sa vzdali zbran\u00ed a urobili repar\u00e1cie<\/strong>.<\/p>\n

Nemecko s\u00fahlasilo s podpisom Versaillskej zmluvy a\u017e po tom, \u010do v\u00ed\u0165azn\u00e9 krajiny pohrozili inv\u00e1ziou, ak ju Nemecko nepodp\u00ed\u0161e. Nemecko vykonalo posledn\u00fa platbu repar\u00e1ci\u00ed v roku 2010<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ekonomick\u00e9 probl\u00e9my<\/strong><\/p>\n

Prv\u00e1 svetov\u00e1 vojna bola pre ekonomiky kraj\u00edn zni\u010duj\u00faca. Hoci sa eur\u00f3pske hospod\u00e1rstvo do 20. rokov minul\u00e9ho storo\u010dia stabilizovalo, Ve\u013ek\u00e1 hospod\u00e1rska kr\u00edza v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch viedla k hospod\u00e1rskemu poklesu v Eur\u00f3pe<\/strong>. Komunizmus a fa\u0161izmus naberali na sile v d\u00f4sledku ekonomick\u00fdch probl\u00e9mov.<\/p>\n

 <\/p>\n

Nacionalizmus<\/strong><\/p>\n

Extr\u00e9mna forma vlastenectva, ktor\u00e1 v Eur\u00f3pe nar\u00e1stla, sa po prvej svetovej vojne e\u0161te viac posilnila, najm\u00e4 v krajin\u00e1ch, ktor\u00e9 boli porazen\u00e9<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

Diktat\u00fary<\/strong><\/p>\n

Politick\u00e9 nepokoje a nepriazniv\u00e9 ekonomick\u00e9 podmienky viedli k vzostupu diktat\u00far v krajin\u00e1ch ako Nemecko, Taliansko, Japonsko \u010di Sovietsky zv\u00e4z.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ne\u00faspech zmierenia<\/strong><\/p>\n

\u010ceskoslovensko sa po 1. svetovej vojne stalo samostatn\u00fdm \u0161t\u00e1tom,<\/strong> ale v roku 1938 bolo obk\u013e\u00fa\u010den\u00e9 nemeck\u00fdm \u00fazem\u00edm. Hitler chcel anektova\u0165 Sudety, oblas\u0165 v z\u00e1padnom \u010ceskoslovensku, kde \u017eilo ve\u013ea Nemcov. Britsk\u00fd premi\u00e9r Neville Chamberlain chcel upokoji\u0165 Hitlera a s\u00fahlasil s jeho po\u017eiadavkami pre Sudety po tom, \u010do Hitler s\u013e\u00fabil, \u017ee nebude po\u017eadova\u0165 \u010fal\u0161ie \u00fazemia. Hitler obsadil zvy\u0161ok \u010ceskoslovenska v marci 1939<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n Po\u010dn\u00fac 1. septembrom 1939 inv\u00e1ziou nacistick\u00e9ho Nemecka do Po\u013eska za\u00fato\u010dili vojsk\u00e1 Adolfa Hitlera na krajinu zo severu, juhu a z\u00e1padu. Hitler mal p\u00f4vodne napadn\u00fa\u0165 krajinu v auguste, ale zav\u00e1hal, ke\u010f Brit\u00e1nia podp\u00edsala po\u013esko-britsk\u00fd pakt spolo\u010dnej obrany, ktor\u00fd ju zaviazal br\u00e1ni\u0165 Po\u013esko a zaru\u010di\u0165 jeho nez\u00e1vislos\u0165 tv\u00e1rou v tv\u00e1r nemeckej agresii. Hore: Adolf Hitler pozoruje, ako nemeck\u00e9 jednotky prekra\u010duj\u00fa rieku Visla ne\u010faleko Chelmna v severnom Po\u013esku. Zdroj: dailymail.co.uk\n

<\/h3>\n

Ofici\u00e1lny za\u010diatok<\/h3>\n

Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna sa za\u010dala na \u00fasvite v piatok 1. septembra 1939, ke\u010f Adolf Hitler zah\u00e1jil inv\u00e1ziu do Po\u013eska. Brit\u00e1nia a Franc\u00fazsko vyhl\u00e1sili vojnu Nemecku 3. septembra 1939, ale Po\u013esku neposkytli \u017eiadnu skuto\u010dn\u00fa pomoc. O dva t\u00fd\u017edne nesk\u00f4r Stalin napadol v\u00fdchodn\u00e9 Po\u013esko a 27. septembra sa Var\u0161ava vzdala. Organizovan\u00fd po\u013esk\u00fd odpor sa po \u010fal\u0161om t\u00fd\u017edni bojov zastavil. Po\u013esko bolo rozdelen\u00e9 medzi Hitlera a Stalina<\/strong>.<\/p>\n

V Po\u013esku nacisti rozp\u00fatali vl\u00e1du teroru, ktor\u00e1 si nakoniec vy\u017eiadala \u0161es\u0165 mili\u00f3nov obet\u00ed, z ktor\u00fdch polovicu tvorili po\u013esk\u00ed \u017didia zavra\u017eden\u00ed vo vyhladzovac\u00edch t\u00e1boroch.<\/p>\n

Sovietsky re\u017eim nebol o ni\u010d menej tvrd\u00fd.<\/strong> V marci a apr\u00edli 1940 nariadil Stalin zavra\u017edi\u0165 viac ako 20 000 po\u013esk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov a \u010fal\u0161\u00edch, ktor\u00ed boli zajat\u00ed v septembri 1939. Desa\u0165tis\u00edce Poliakov boli tie\u017e n\u00e1silne deportovan\u00e9 na Sib\u00edr. Do m\u00e1ja 1945 a napriek svojim s\u013eubom Churchillovi a Rooseveltovi Stalin dosadil v Po\u013esku podriaden\u00fd komunistick\u00fd re\u017eim.<\/p>\n

V roku 1939 vtedaj\u0161\u00ed po\u013esk\u00fd vodca mar\u0161al Eduard Smigly-Rydz varoval: S Nemcami riskujeme stratu slobody, ale s Rusmi str\u00e1came du\u0161e.<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Ko\u013eko \u013eud\u00ed zomrelo?<\/h3>\n

Odhaduje sa, \u017ee v 2. svetovej vojne zomrelo pribli\u017ene 50 mili\u00f3nov vojakov a civilistov<\/strong>.<\/p>\n

Najviac vojakov, vy\u0161e sedem mili\u00f3nov, stratil Sovietsky zv\u00e4z.\u00a0Po\u010det civiln\u00fdch obet\u00ed v druhej svetovej vojne nebude nikdy zn\u00e1my. Mnoho \u00famrt\u00ed bolo sp\u00f4soben\u00fdch bombov\u00fdmi n\u00e1letmi, masakrami, hladom a in\u00fdmi pr\u00ed\u010dinami s\u00favisiacimi s vojnou<\/strong>.<\/p>\n

\u010eal\u0161ie vojensk\u00e9 obete pod\u013ea krajiny v rokoch 1939 \u2013 1945<\/strong><\/p>\n

Australia<\/strong>: 23 365 m\u0155tvych; 39 803 zranen\u00fdch
\nRak\u00fasko<\/strong>: 380 000 m\u0155tvych; 350 117 zranen\u00fdch
\nBelgicko<\/strong>: 7 760 m\u0155tvych; 14 500 zranen\u00fdch
\nBulharsko<\/strong>: 10 000 m\u0155tvych; 21 878 zranen\u00fdch
\nKanada<\/strong>: 37 476 m\u0155tvych; 53 174 zranen\u00fdch
\n\u010c\u00edna<\/strong>: 2 200 000 m\u0155tvych; 1 762 000 zranen\u00fdch
\nFranc\u00fazsko<\/strong>: 210 671 m\u0155tvych; 390 000 zranen\u00fdch
\nNemecko<\/strong>: 3 500 000 m\u0155tvych; 7 250 000 zranen\u00fdch
\nVe\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia<\/strong>: 329 208 m\u0155tvych; 348 403 zranen\u00fdch
\nMa\u010farsko<\/strong>: 140 000 m\u0155tvych; 89 313 zranen\u00fdch
\nTaliansko<\/strong>: 77 494 m\u0155tvych; 120 000 zranen\u00fdch
\nJaponsko<\/strong>: 1 219 000 m\u0155tvych; 295 247 zranen\u00fdch
\nPo\u013esko<\/strong>: 320 000 m\u0155tvych; 530 000 zranen\u00fdch
\nRumunsko<\/strong>: 300 000 m\u0155tvych; ranen\u00fd nezn\u00e1my
\nSovietsky zv\u00e4z<\/strong>: 7 500 000 m\u0155tvych; 5 000 000 zranen\u00fdch
\nSpojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty americk\u00e9<\/strong>: 405 399 m\u0155tvych; 670 846 zranen\u00fdch<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Pre\u010do sa za\u010dala a ko\u013eko mala obet\u00ed 2. svetov\u00e1 vojna Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna, ktor\u00e1 trvala \u0161es\u0165 rokov sa za\u010dala 1. septembra 1939 Hitlerovou inv\u00e1ziou do<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7451","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7451","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7451"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7451\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7451"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7451"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7451"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}