{"id":7463,"date":"2022-01-08T00:00:00","date_gmt":"2022-01-07T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/dusevne-choroby-znamych-zlocincov\/"},"modified":"2022-01-08T00:00:00","modified_gmt":"2022-01-07T23:00:00","slug":"dusevne-choroby-znamych-zlocincov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/dusevne-choroby-znamych-zlocincov\/","title":{"rendered":"Du\u0161evn\u00e9 choroby zn\u00e1mych zlo\u010dincov"},"content":{"rendered":"<p><strong>Du\u0161evn\u00e9 choroby boli n\u00e1jden\u00e9 u niektor\u00fdch z najohavnej\u0161\u00edch vrahov v hist\u00f3rii<\/strong>, ale je d\u00f4le\u017eit\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed trpiacich t\u00fdmito chorobami sa nedop\u00fa\u0161\u0165a \u017eiadnych n\u00e1siln\u00fdch trestn\u00fdch \u010dinov. Tieto pr\u00edpady du\u0161evn\u00fdch por\u00fach predstavuj\u00fa len mal\u00fa \u010das\u0165 diagnostikovan\u00fdch \u013eud\u00ed a <strong>v\u00e4\u010d\u0161ina postihnut\u00fdch \u013eud\u00ed sa nezap\u00e1ja do trestnej \u010dinnosti, najm\u00e4 ak je im poskytnut\u00e1 n\u00e1le\u017eit\u00e1 lie\u010dba a soci\u00e1lna podpora<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Po n\u00e1silnom napadnut\u00ed, l\u00fape\u017ei alebo <strong>vra\u017ede forenzn\u00ed psychol\u00f3govia zvy\u010dajne sk\u00famaj\u00fa<\/strong> ment\u00e1lne korel\u00e1cie kriminality. Aby sa dostali ku kore\u0148u spr\u00e1vania, t\u00edto odborn\u00edci \u010dasto klad\u00fa ot\u00e1zky ako:<\/p>\n<p><strong>Mal obvinen\u00fd probl\u00e9mov\u00e9 detstvo?<\/strong><br \/>\n<strong>Prejavuje empatiu k in\u00fdm?<\/strong><br \/>\n<strong>M\u00e1 probl\u00e9m s drogami alebo alkoholom?<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Horn\u00fd rad z\u013eava doprava: Ted Bundy, David Berkowitz, Jeffrey Dahmer, Richard Ramirez. Doln\u00fd rad z\u013eava doprava: John Wayne Gacy, Dennis Rader, Edmund Kemper a Gary Ridgway. Zdroj: nypost.com\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Nie je prekvapen\u00edm, \u017ee mnoh\u00fdm zlo\u010dincom boli diagnostikovan\u00e9 du\u0161evn\u00e9 choroby a m\u00f4\u017eu trpie\u0165 s\u00fabe\u017en\u00fdm zneu\u017e\u00edvan\u00edm n\u00e1vykov\u00fdch l\u00e1tok.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Niektor\u00e9 z najbe\u017enej\u0161\u00edch psychologick\u00fdch por\u00fach spojen\u00fdch s historicky najnesl\u00e1vnej\u0161\u00edmi zlo\u010dincami \u2013 najm\u00e4 s\u00e9riov\u00fdmi vrahmi a teroristami<\/h3>\n<p>&nbsp;<\/p>\n David Berkowitz. Zdroj: nytimes.com\n<h3>SCHIZOFR\u00c9NIA<\/h3>\n<p>Rozsiahla (a \u010dasto nespr\u00e1vne diagnostikovan\u00e1) du\u0161evn\u00e1 choroba &#8211; uv\u00e1dza sympt\u00f3my od halucin\u00e1ci\u00ed a bludov a\u017e po emocion\u00e1lnu plochos\u0165 a katat\u00f3niu.<\/p>\n<p><strong>Je to jedna z naj\u010dastej\u0161\u00edch du\u0161evn\u00fdch por\u00fach diagnostikovan\u00fdch medzi zlo\u010dincami, najm\u00e4 s\u00e9riov\u00fdmi vrahmi<\/strong>:<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li>David Berkowitz, zn\u00e1my ako \u201eSamov syn\u201c &#8211; <strong>zabil v sedemdesiatych rokoch \u0161es\u0165 \u013eud\u00ed s tvrden\u00edm, \u017ee mu to prik\u00e1zal susedov pes<\/strong>. Diagnostikovali mu paranoidn\u00fa schizofr\u00e9niu. Teraz <strong>n\u00e1jdete dokument\u00e1rny seri\u00e1l o tejto smutne presl\u00e1venej krimi postave na Netflix-e<\/strong>, pod n\u00e1zvom The Sons of Sam: A Descent into Darkness. Op\u00e4tovne sk\u00fama pr\u00edpad, pri\u010dom sa <strong>zameriava na jednu te\u00f3riu, ktor\u00e1 nazna\u010duje, \u017ee Berkowitz nepracoval s\u00e1m a \u017ee bol s\u00fa\u010das\u0165ou satansk\u00e9ho kultu<\/strong>.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li>Ed Gein &#8211; pr\u00ed\u0161ern\u00e1 in\u0161pir\u00e1cia pre beletriu Normana Batesa, Buffalo Billa a Leatherfacea, <strong>zavra\u017edil a zmrza\u010dil svoje obete, pri\u010dom si \u010dasto uchov\u00e1val pr\u00ed\u0161ern\u00e9 \u201etrofeje\u201c<\/strong>. \u00a0Jeho dom bol prepchat\u00fd \u010das\u0165ami \u013eudsk\u00fdch tiel a po zemi sa v\u00e1\u013eali cel\u00e9 kosti aj \u00falomky z\u00a0nich. Vyr\u00e1bal si z nich kusy n\u00e1bytku, misky a\u00a0in\u00e9 kuchynsk\u00e9 potreby. Z\u00a0<strong>ko\u017ee si vyrobil takmer \u010doko\u013evek, po\u010dn\u00fac tienidlom na lampu, po\u0165ahom na stoli\u010dku, z bradaviek si vyrobil opasok<\/strong>, zo \u017eensk\u00e9ho torza korzet, z\u00a0tv\u00e1re masku a\u00a0z\u00a0ko\u017ee z\u00a0n\u00f4h si vyrobil pono\u017eky \u010di leg\u00edny.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li>Richard Chase \u2013 <strong>\u201eup\u00edr zo Sacramenta\u201c<\/strong> \u2013 <strong>zabil v Kalifornii \u0161es\u0165 \u013eud\u00ed, vypil ich krv a jedol ich vn\u00fatorn\u00e9 org\u00e1ny.\u00a0<\/strong>Jeden z jeho<strong> najzvl\u00e1\u0161tnej\u0161\u00edch a najmocnej\u0161\u00edch klamov sa t\u00fdkal jeho lebky: c\u00edtil, \u017ee jeho lebe\u010dn\u00e9 kosti sa rozdelili a za\u010dali sa pod ko\u017eou pos\u00fava\u0165<\/strong>, menili miesta a motali sa ako k\u00fasky sklada\u010dky. V snahe sledova\u0165 ich pohyby si oholil hlavu.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li>David Gonzalez zabil v roku 2004 \u0161tyroch \u013eud\u00ed a tvrdil, \u017ee ho in\u0161pirovala \u201eNo\u010dn\u00e1 mora v Elm Street\u201c.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li>Jamesovi Eaganovi Holmesovi, ktor\u00fd je<strong> v s\u00fa\u010dasnosti s\u00faden\u00fd za \u201eBatmanove vra\u017edy\u201c v roku 2012 v Aurore, diagnostikovalo 20 lek\u00e1rov schizofr\u00e9niu<\/strong>.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Jeffrey Dahmer. Zdroj: hollywoodlife.com\n<h3>HRANI\u010cN\u00c1 PORUCHA OSOBNOSTI<\/h3>\n<p>Toto ochorenie je charakterizovan\u00e9 <strong>impulz\u00edvnym spr\u00e1van\u00edm, intenz\u00edvnymi zmenami n\u00e1lad, pocitmi n\u00edzkej sebahodnoty<\/strong> a probl\u00e9mami v medzi\u013eudsk\u00fdch vz\u0165ahoch.<\/p>\n<p>Hrani\u010dn\u00e1 porucha osobnosti bola tie\u017e <strong>diagnostikovan\u00e1 medzi niektor\u00fdmi z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch s\u00e9riov\u00fdch vrahov<\/strong>:<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li>Aileen Wuornos &#8211; \u017eena, ktor\u00e1 v roku 2003<strong> in\u0161pirovala film \u201eMonster\u201c s Charlize Theron v hlavnej \u00falohe, sa priznala k siedmim vra\u017ed\u00e1m na Floride. Bola jej tie\u017e diagnostikovan\u00e1 antisoci\u00e1lna porucha osobnosti<\/strong>. V s\u00favislosti s pr\u00edpadom sa rozp\u00fatalo medi\u00e1lne \u0161ialenstvo, \u010diasto\u010dne kv\u00f4li otrasnej povahe zlo\u010dinov. Po\u010das procesu Wuornos tvrdila, \u017ee bola zn\u00e1silnen\u00e1 a napadnut\u00e1 Mallorym a zabila ho v sebaobrane. Uviedla, \u017ee zabitie piatich \u010fal\u0161\u00edch mu\u017eov bolo tie\u017e v sebaobrane, hoci nesk\u00f4r tieto vyhl\u00e1senia odvolala.<strong> 27. janu\u00e1ra 1992 porota uznala Wuornosov\u00fa vinnou z vra\u017edy prv\u00e9ho stup\u0148a v pr\u00edpade Mallory a dostala trest smrti<\/strong>. Po\u010das nasleduj\u00facich mesiacov sa Wuornos priznala k vra\u017ed\u00e1m \u010fal\u0161\u00edch piatich mu\u017eov, z ktor\u00fdch vr\u00e1\u017ed bola obvinen\u00e1, a za ka\u017ed\u00fd dostala trest smrti. <strong>Mimo s\u00fadu sa nesk\u00f4r priznala k zabitiu Siemsa, ktor\u00e9ho telo sa nikdy nena\u0161lo<\/strong>.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li>Jeffrey Dahmer, tie\u017e zn\u00e1my ako <strong>\u201eKanibal z Milwaukee\u201c <\/strong>&#8211;\u00a0zabil v rokoch 1978 a\u017e 1991 <strong>sedemn\u00e1s\u0165 chlapcov a mu\u017eov.<\/strong>\u00a0V priebehu viac ako 13 rokov Dahmer <strong>h\u013eadal mu\u017eov, v\u00e4\u010d\u0161inou Afroameri\u010danov, v gay baroch, n\u00e1kupn\u00fdch centr\u00e1ch a autobusov\u00fdch zast\u00e1vkach a l\u00e1kal ich domov, s\u013euboval im peniaze alebo sex a d\u00e1vali im alkohol s drogami, ne\u017e ich u\u0161krtili na smr\u0165.<\/strong> Potom sa zapojil do sexu\u00e1lnych aktov s m\u0155tvolami, ne\u017e ich rozk\u00faskoval a zlikvidoval, pri\u010dom si \u010dasto <strong>nechal ich lebky alebo pohlavn\u00e9 org\u00e1ny ako suven\u00edry. Svoje obete \u010dasto fotografoval v r\u00f4znych f\u00e1zach procesu vra\u017edy, aby si potom mohol spomen\u00fa\u0165 na ka\u017ed\u00fd \u010din a pre\u017ei\u0165 ten z\u00e1\u017eitok znova<\/strong>.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li>Kristen H. Gilbert <strong>zabila \u0161tyroch pacientov v nemocnici Northampton vo Virg\u00ednii, kde pracovala ako zdravotn\u00e1 sestra, podan\u00edm smrte\u013en\u00fdch d\u00e1vok adrenal\u00ednu na vyvolanie z\u00e1stavy srdca<\/strong>.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Charles Manson. Zdroj: interez.sk\n<h3><\/h3>\n<h3>ANTISOCI\u00c1LNA PORUCHA OSOBNOSTI<\/h3>\n<p>T\u00e1to du\u0161evn\u00e1 porucha, zn\u00e1ma v minulosti ako <strong>\u201epsychopatia\u201c, je charakterizovan\u00e1 \u00fapln\u00fdm ignorovan\u00edm pocitov druh\u00fdch<\/strong>. \u013dudia s touto poruchou m\u00f4\u017eu <strong>klama\u0165, spr\u00e1va\u0165 sa n\u00e1silne alebo poru\u0161ova\u0165 z\u00e1kon a neprejavi\u0165 \u017eiadnu \u013e\u00fatos\u0165<\/strong>. Postihuje iba 0,6% popul\u00e1cie, no m\u00f4\u017ee by\u0165 roz\u0161\u00edren\u00e1 medzi 47% mu\u017esk\u00fdch v\u00e4z\u0148ov a 21% v\u00e4zenk\u00fd\u0148.<\/p>\n<p>Bola tie\u017e <strong>diagnostikovan\u00e1 u troch najbezoh\u013eadnej\u0161\u00edch americk\u00fdch s\u00e9riov\u00fdch vrahov<\/strong>:<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li>Ted Bundy &#8211; nesl\u00e1vne<strong> zn\u00e1my vrah a nekrofil, sa v 70. rokoch priznal k 30 vra\u017ed\u00e1m<\/strong>. Napriek otrasnej povahe svojich zlo\u010dinov sa Bundy<strong> stal nie\u010d\u00edm ako celebrita, najm\u00e4 po jeho \u00fateku z v\u00e4zby v Colorade v roku 1977<\/strong>. Po\u010das s\u00fadneho procesu<strong> jeho \u0161arm a inteligencia pritiahli ve\u013ek\u00fa pozornos\u0165 verejnosti<\/strong>. Jeho pr\u00edpad in\u0161piroval s\u00e9riu popul\u00e1rnych rom\u00e1nov a filmov venovan\u00fdch s\u00e9riovej vra\u017ede.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li>John Wayne Gacy &#8211; zn\u00e1my ako<strong> \u201eKiller Clown\u201c, zn\u00e1silnil a zabil 33 chlapcov a mlad\u00fdch mu\u017eov v 70. rokoch<\/strong>. V roku 1978, po tom, \u010do bola jedna z Gacyho obet\u00ed nahl\u00e1sen\u00e1 ako nezvestn\u00e1, pol\u00edcia zistila, \u017ee Gacy bol poslednou zn\u00e1mou osobou, ktor\u00e1 ho videla. Po z\u00edskan\u00ed pr\u00edkazu na prehliadku pol\u00edcia objavila tel\u00e1 29 chlapcov a mlad\u00fdch mu\u017eov v Gacyho dome alebo v jeho bl\u00edzkosti; \u0161tyri \u010fal\u0161ie tel\u00e1 na\u0161li v ne\u010falekej rieke. Oblas\u0165 domu skuto\u010dne<strong> cel\u00e9 roky vyd\u00e1vala odporn\u00fd smrad, ale Gacy svojim hos\u0165om a man\u017eelke povedal, \u017ee ten z\u00e1pach je v\u00fdsledkom nahromadenia vlhkosti<\/strong>. Na jeho procese bola Gacyho<strong> prosba o nevine z d\u00f4vodu nepr\u00ed\u010detnosti podporen\u00e1 svedectvom nieko\u013ek\u00fdch psychol\u00f3gov, ktor\u00ed ho diagnostikovali ako schizofrenika, <\/strong>no porota ho zamietla a uznala ho vinn\u00fdm zo v\u0161etk\u00fdch 33 vr\u00e1\u017ed<strong>, z ktor\u00fdch bol obvinen\u00fd. <\/strong>V roku 1994 bol popraven\u00fd smrtiacou injekciou.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li><strong>Charles Manson &#8211; vodca kultu \u201eManson Family\u201c a strojca vra\u017edy v roku 1969 v dome Sharon Tate<\/strong>. Bola mu diagnostikovan\u00e1 antisoci\u00e1lna porucha osobnosti. Mansonov\u00e1 moc nad jeho nasledovn\u00edkmi bola zn\u00e1zornen\u00e1 v roku 1969, ke\u010f rodina vykonala nieko\u013eko vr\u00e1\u017ed na Mansonov pr\u00edkaz. <strong>Najzn\u00e1mej\u0161ou obe\u0165ou bola here\u010dka Sharon Tate, man\u017eelka filmov\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra Romana Polansk\u00e9ho<\/strong>, ktor\u00e1 bola zabit\u00e1 vo svojom dome v Los Angeles spolu s tromi hos\u0165ami. N\u00e1sledn\u00fd <strong>proces s Mansonom a jeho nasledovn\u00edkmi v roku 1970 pritiahol n\u00e1rodn\u00fa pozornos\u0165<\/strong>.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Dean Corll, zn\u00e1my ako Candy man. Zdroj: culturecrossfire.com\n<p>Zatia\u013e \u010do tieto tri poruchy sa be\u017ene vyskytuj\u00fa medzi n\u00e1siln\u00fdmi zlo\u010dincami, existuje aj mno\u017estvo vrahov, ktor\u00fdm nikdy nebola diagnostikovan\u00e1 du\u0161evn\u00e1 choroba. Napr\u00edklad Dean Corll, tie\u017e zn\u00e1my ako \u201eCandy Man\u201c alebo \u201ePied Piper\u201c, <strong>uniesol, zn\u00e1silnil a zabil 28 chlapcov v rokoch 1970 a\u017e 1973 v Houstone v Texase a nikdy nebol diagnostikovan\u00fd<\/strong>.<\/p>\n<p>Okrem toho Timothy McVeigh, atent\u00e1tnik v Oklahoma City z roku 1995, zabil 168 \u013eud\u00ed a viac ako 600 zranil, no ani jemu nikdy nediagnostikovali du\u0161evn\u00fa chorobu.<\/p>\n<p>Napriek tomu s\u00fa du\u0161evn\u00e9 choroby vo v\u00e4zenskej popul\u00e1cii a medzi zlo\u010dincami aj dnes roz\u0161\u00edren\u00fdmprobl\u00e9mom. Aby sa zn\u00ed\u017eila v\u00e4zensk\u00e1 recid\u00edva a miera n\u00e1siln\u00fdch trestn\u00fdch \u010dinov, <strong>je nevyhnutn\u00e9, aby sa zlep\u0161ili rehabilita\u010dn\u00e9 slu\u017eby a lie\u010dba du\u0161evn\u00fdch chor\u00f4b u tejto nebezpe\u010dnej, ale zranite\u013enej popul\u00e1cie<\/strong>.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Du\u0161evn\u00e9 choroby boli n\u00e1jden\u00e9 u niektor\u00fdch z najohavnej\u0161\u00edch vrahov v hist\u00f3rii, ale je d\u00f4le\u017eit\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed trpiacich t\u00fdmito chorobami sa nedop\u00fa\u0161\u0165a \u017eiadnych n\u00e1siln\u00fdch<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7463","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7463","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7463"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7463\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7463"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7463"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7463"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}