{"id":7504,"date":"2022-01-30T00:00:00","date_gmt":"2022-01-29T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/teleskop-jamesa-webba-prve-snimky-mozeme-ocakavat-o-5-mesiacov\/"},"modified":"2022-01-30T00:00:00","modified_gmt":"2022-01-29T23:00:00","slug":"teleskop-jamesa-webba-prve-snimky-mozeme-ocakavat-o-5-mesiacov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/teleskop-jamesa-webba-prve-snimky-mozeme-ocakavat-o-5-mesiacov\/","title":{"rendered":"Teleskop Jamesa Webba: Prv\u00e9 sn\u00edmky m\u00f4\u017eeme o\u010dak\u00e1va\u0165 o 5 mesiacov"},"content":{"rendered":"

Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed a\u00a0najv\u00fdkonnej\u0161\u00ed vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead<\/strong> na svete dosiahol svoj kone\u010dn\u00fd ciel. Tento t\u00fd\u017ede\u0148 dorazil na svoje pozorovacie stanovi\u0161te Lagrangeov bod 2<\/strong> (L2) vzdialen\u00fd 1,5 mili\u00f3na kilometrov od Zeme<\/strong>. Stalo sa tak presne po tridsiatich d\u0148och od jeho vypustenia. Teleskop sa okolo bodu pohybuje po obe\u017enej dr\u00e1he, na ktor\u00fa sa dostal v\u010faka 5 min\u00fatov\u00e9mu z\u00e1\u017eihu<\/strong> jeho raketov\u00e9ho motora. Najbli\u017e\u0161ie mesiace bude vedeck\u00fd t\u00edm na Zemi pracova\u0165 na laden\u00ed a pr\u00edprav\u00e1ch teleskopu pre vesm\u00edrne pozorovania.<\/p>\n

Teleskop Jamesa Webba<\/h3>\n

Vesm\u00edrny teleskop v\u00a0hodnote 10 mili\u00e1rd dol\u00e1rov<\/strong> od\u0161tartoval 25. decembra minul\u00e9ho roku na rakete Ariane 5 z Franc\u00fazskej Guyany. Teleskop Jamesa Webba bol zostrojen\u00fd v r\u00e1mci spolupr\u00e1ce medzi americkou (NASA<\/strong>), eur\u00f3pskou (ESA<\/strong>) a kanadskou (CSA<\/strong>) vesm\u00edrnou agent\u00farou. Vo v\u00fdvoji bol \u010falekoh\u013ead viac ako 20 rokov a\u00a0po\u010das neho \u010delil nieko\u013ek\u00fdm oneskoreniam.<\/p>\n

Na rozdiel od Hubblovho teleskopu, bude teleskop Jamesa Webba sk\u00fama\u0165 vesm\u00edr v infra\u010dervenom svetle. Kv\u00f4li tomu bol teleskop vybaven\u00fd pokro\u010dil\u00fdm chladiacim zariaden\u00edm \u2013 slne\u010dnou clonou<\/strong>, na ochranu svojho zrkadla a\u00a0pr\u00edstrojov pred slne\u010dn\u00fdm \u017eiaren\u00edm.<\/p>\n

Prim\u00e1rny reflektor teleskopu Jamesa Webba tvor\u00ed 6,5 metra \u0161irok\u00e9 pozl\u00e1ten\u00e9 zrkadlo<\/strong>. V\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0prim\u00e1rnym reflektorom Hubblovho teleskopu, je takmer trikr\u00e1t \u0161ir\u0161ie<\/strong>. Prim\u00e1rny reflektor sa ale kv\u00f4li jeho ve\u013ekosti musel prepravova\u0165 do vesm\u00edru zlo\u017een\u00fd. Sklad\u00e1 sa preto z\u00a018 pozl\u00e1ten\u00fdch \u0161es\u0165hrann\u00fdch segmentov<\/strong>, ktor\u00e9 sa daj\u00fa individu\u00e1lne nat\u00e1\u010da\u0165.<\/p>\n Prim\u00e1rny reflektor teleskopu Jamesa Webba [NASA]\n

Pr\u00edstroje na palube<\/h3>\n

Na samotn\u00e9 pozorovanie je teleskop vybaven\u00fd 4 citliv\u00fdmi pr\u00edstrojmi, do ktor\u00fdch bud\u00fa reflektory teleskopu smerova\u0165 infra\u010derven\u00e9 svetlo. Prim\u00e1rnym sn\u00edma\u010dom teleskopu je NIRSpec, teda Near-Infrared Spectograph<\/strong>, ktor\u00fd z\u00edskava inform\u00e1cie o fyzik\u00e1lnych vlastnostiach, chemickom zlo\u017een\u00ed a teplote vesm\u00edrnych telies. \u010ealej teleskop disponuje sn\u00edma\u010dmi ako Near-Infrared Camera<\/strong> (NIRCam), Mid-Infrared Instrument<\/strong> (MIRI), Near-Infrared Imager<\/strong> and Slitless Spectrograph<\/strong> (NIRISS), ktor\u00fd bude pou\u017e\u00edvan\u00fd prim\u00e1rne na detekciu exoplan\u00e9t.<\/p>\n

30-d\u0148ov\u00e1 cesta vesm\u00edrom<\/h3>\n

Posledn\u00fd mesiac str\u00e1vil teleskop vo vesm\u00edre postupn\u00fdm rozkladan\u00edm svojho prim\u00e1rneho a\u00a0sekund\u00e1rneho reflektoru<\/strong> a\u00a0tie\u017e pr\u00edpravou svojich zariaden\u00ed. Vedeck\u00fd t\u00edm na ka\u017ed\u00fd jeden z\u00a0t\u00fdchto d\u00f4le\u017eit\u00fdch krokov dozeral a\u00a0\u00fapln\u00e9 rozlo\u017eenie teleskopu sa mu podarilo dokon\u010di\u0165 8. janu\u00e1ra. Projektov\u00fd mana\u017e\u00e9r teleskopu Jamesa Webba Bill Ochs<\/strong> uviedol, \u017ee po\u010das posledn\u00e9ho mesiaca dosiahol vesm\u00edrny teleskop Jamesa Webba \u00fa\u017easn\u00fd \u00faspech<\/strong> a je poctou v\u0161etk\u00fdm \u013eu\u010fom, ktor\u00ed str\u00e1vili mnoho rokov a dokonca desa\u0165ro\u010d\u00ed, aby zabezpe\u010dili \u00faspech misie.<\/p>\n 18-segmentov\u00fd prim\u00e1rny reflektor teleskopu so slne\u010dnou clonou [NASA]\n

Pozit\u00edvnou inform\u00e1ciou je tie\u017e, \u017ee teleskop na korekcie svojho kurzu<\/strong> doteraz spotreboval len ve\u013emi m\u00e1lo paliva<\/strong>, \u010do mu teda ponech\u00e1va dostatok paliva na v\u00fdkon svojej misie do konca svojej \u017eivotnosti. Dokonca mu palivo pravdepodobne vydr\u017e\u00ed e\u0161te dlh\u0161ie ako bolo predpokladan\u00e9. Vedci z NASA v decembri minul\u00e9ho roku predpokladali \u017eivotnos\u0165 teleskopu Jamesa Webba na viac ako 10 rokov<\/strong>. Na korekcie kurzu vy\u010dlenili 146 kilogramov paliva, z ktor\u00e9ho v\u0161ak doteraz minuli len 32 percent<\/strong>.<\/p>\n

Pozorovania za\u010dn\u00fa v\u00a0j\u00fani<\/h3>\n

Po uveden\u00ed do prev\u00e1dzky by mal by\u0165 teleskop schopn\u00fd vidie\u0165 viac ako 13,5 miliardy sveteln\u00fdch rokov \u010faleko a zachyti\u0165 \u00fadaje t\u00fdkaj\u00face sa zrodu vesm\u00edru<\/strong>. Do za\u010diatku jeho vedeckej f\u00e1zy v\u0161ak e\u0161te pod\u013ea jeho harmonogramu ost\u00e1va nieko\u013eko mesiacov. Ako sme u\u017e spom\u00ednali, vedeck\u00fd t\u00edm mus\u00ed pred pozorovan\u00edm skontrolova\u0165 a nakalibrova\u0165 v\u0161etky \u0161tyri pr\u00edstroje<\/strong> teleskopu a\u00a0tie\u017e zaostri\u0165 jeho prim\u00e1rny a\u00a0sekund\u00e1rny reflektor<\/strong>. NASA uviedla, \u017ee prv\u00e9 sn\u00edmky z\u00a0teleskopu o\u010dak\u00e1va pribli\u017ene o\u00a0p\u00e4\u0165 mesiacov<\/strong>.<\/p>\n Teleskop Jamesa Webba [NASA]\n

Vedeck\u00fd t\u00edm by u\u017e mal bud\u00faci t\u00fd\u017ede\u0148 pracova\u0165 na nastavovan\u00ed osemn\u00e1stich segmentov prim\u00e1rneho reflektoru tak, aby v\u0161etky smerovali jedn\u00fdm smerom. Ka\u017ed\u00fd segment sa nastavuje mal\u00fdm motorom<\/strong>, umiestnen\u00fdm za zrkadlom, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee posun\u00fa\u0165 jeden segment o\u00a010 nanometrov<\/strong>, teda o menej ako je hr\u00fabka \u013eudsk\u00e9ho vlasu.<\/p>\n

Ochladzovanie teleskopu<\/h3>\n

D\u00f4le\u017eit\u00fd krokom pri pr\u00edprave teleskopu na pozorovanie je tie\u017e zn\u00ed\u017eenie teploty jeho prim\u00e1rneho reflektora na m\u00ednus 233 stup\u0148ov Celzia<\/strong>. Bez toho by teleskop nemohol spr\u00e1vne fungova\u0165. Pr\u00e1ve teraz m\u00e1 jeho prim\u00e1rny reflektor teplotu okolo -211 \u00b0C. Do za\u010diatku f\u00e1zy pozorovania bude musie\u0165 teleskop tie\u017e zn\u00ed\u017ei\u0165 teplotu svojich pr\u00edstrojov<\/strong>. Hne\u010f ako sa teplota teleskopu dostane na hodnotu -233\u00b0C, zapn\u00fa vedci NIRCam, aby odfotili testovaciu hviezdu<\/strong>.<\/p>\n

Na zn\u00ed\u017eenie svojej teploty pou\u017e\u00edva teleskop svoju p\u00e4\u0165vrstvov\u00fa slne\u010dn\u00fa clonu<\/strong>, ktor\u00e1 takpovediac izoluje zrkadl\u00e1 a pr\u00edstroje teleskopu od tepla zo slnka. Ke\u010f\u017ee o vesm\u00edre neexistuj\u00fa procesy prenosu tepla ako m\u00e1me na Zemi, r\u00fdchlos\u0165 disperzie tepla je obmedzen\u00e1<\/strong> a teda ochladzovanie materi\u00e1lu tam trv\u00e1 nieko\u013ekon\u00e1sobne dlh\u0161ie.<\/p>\n Slne\u010dn\u00e1 clona teleskopu [NASA]\n

Prv\u00fd cie\u013e teleskopu Jamesa Webba<\/h3>\n

Americk\u00e1 vesm\u00edrna agent\u00fara uviedla v\u00a0piatok 28. janu\u00e1ra, \u017ee prv\u00fdm cie\u013eom<\/strong>, na ktor\u00fd sa teleskop Jamesa Webba zameria, bude hviezda s n\u00e1zvom HD 84406<\/strong>. T\u00e1 sa nach\u00e1dza v\u00a0s\u00fahvezd\u00ed Ve\u013ek\u00e1 medvedica<\/strong>. Je ale ve\u013emi slab\u00e1, aby sme ju mohli zo Zeme pozorova\u0165 vo\u013en\u00fdm okom.<\/p>\n

Teleskop Jamesa Webba v\u0161ak hviezdu pod\u013ea pl\u00e1nu misie nebude sk\u00fama\u0165, len si pomocou nej zarovn\u00e1 svoje zrkadl\u00e1<\/strong>. A\u017e n\u00e1sledne za\u010dne teleskop svoje vedeck\u00e9 pozorovania. NASA nap\u00edsala, \u017ee hviezda HD 84406 je pr\u00edli\u0161 jasn\u00e1<\/strong> na to, aby sa mohla da\u0165 \u0161tudova\u0165 teleskopom Jamesa Webba po tom, \u010do u\u017e bude ma\u0165 zarovnan\u00e9 svoje zrkadl\u00e1.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Zdroje: BBC, The Guardian, The National, Space.com<\/span><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed a\u00a0najv\u00fdkonnej\u0161\u00ed vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead na svete dosiahol svoj kone\u010dn\u00fd ciel. Tento t\u00fd\u017ede\u0148 dorazil na svoje pozorovacie stanovi\u0161te Lagrangeov bod 2 (L2) vzdialen\u00fd 1,5 mili\u00f3na kilometrov<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7504","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7504","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7504"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7504\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7504"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7504"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7504"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}