{"id":7521,"date":"2022-02-04T00:00:00","date_gmt":"2022-02-03T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/cast-rakety-spolocnosti-spacex-narazi-do-mesiaca\/"},"modified":"2022-02-04T00:00:00","modified_gmt":"2022-02-03T23:00:00","slug":"cast-rakety-spolocnosti-spacex-narazi-do-mesiaca","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/cast-rakety-spolocnosti-spacex-narazi-do-mesiaca\/","title":{"rendered":"\u010cas\u0165 rakety spolo\u010dnosti SpaceX naraz\u00ed do Mesiaca"},"content":{"rendered":"

\u010cas\u0165 rakety spolo\u010dnosti SpaceX, ktor\u00e1 \u0161tartovala e\u0161te v roku 2015<\/strong>, sa r\u00fati smerom k Mesiacu. Astron\u00f3movia predpovedaj\u00fa, \u017ee by 4. marca mohla narazi\u0165 na mesa\u010dn\u00fd povrch<\/strong>. Konkr\u00e9tne na odvr\u00e1ten\u00fa stranu Mesiaca bl\u00edzko rovn\u00edka<\/strong>.<\/p>\n

Ide o horn\u00fd stupe\u0148 rakety Falcon 9<\/strong>, ktor\u00e1 od\u0161tartovala z\u00a0Floridy 11. febru\u00e1ra 2015<\/strong>. \u00da\u010delom jej misie bolo doru\u010di\u0165 satelit NASA s\u00a0n\u00e1zvom DSCOVR Space Weather Satellite<\/strong> do vesm\u00edru. 570-kilogramov\u00fd satelit sa teda od 8. j\u00fana 2015 nach\u00e1dza v Lagrangeovom bode 1 s\u00fastavy Slnko-Zem, vo vzdialenosti zhruba 1 609\u00a0000 kilometrov od Zeme<\/strong>.<\/p>\n Satelit DSCOVR na druhom stupni rakety Falcon 9 [SpaceX]\n

Ako biliardov\u00e9 gule<\/h3>\n

Horn\u00fd stupe\u0148 rakety sa tak po\u010das misie dostal pr\u00edli\u0161 \u010faleko od Zeme<\/strong>, aby sa svojpomocne so svoj\u00edm zvy\u0161kom paliva<\/strong> mohol vr\u00e1ti\u0165 nasp\u00e4\u0165. Namiesto toho ostal na \u201echaotickej<\/strong>\u201c obe\u017enej dr\u00e1he medzi Zemou a\u00a0Mesiacom, v\u010faka gravita\u010dnej sile oboch vesm\u00edrnych telies. Na tejto dr\u00e1he sa \u010das\u0165 rakety v\u00e1\u017eiaca pribli\u017ene 4 tony<\/strong> nach\u00e1dza u\u017e skoro sedem rokov. Astron\u00f3m Bill Gray zmienen\u00fa \u010das\u0165 rakety Falcon 9 prirovnal k\u00a0biliardovej guli, ktor\u00e1 sa odr\u00e1\u017ea od in\u00fdch biliardov\u00fdch g\u00fa\u013e.<\/p>\n

Nepl\u00e1novan\u00e1 zr\u00e1\u017eka<\/h3>\n

Je teda nepravdepodobn\u00e9, \u017ee niekto od za\u010diatku misie predpovedal, \u017ee by raketa mohla narazi\u0165 do Mesiaca. Trajekt\u00f3ria horn\u00e9ho stup\u0148a rakety sa toti\u017e mohla ubera\u0165 r\u00f4znymi smermi<\/strong>. Jednou z\u00a0mo\u017enost\u00ed mohol by\u0165 aj n\u00e1vrat na Zem alebo sa dokonca mohla \u010das\u0165 rakety dosta\u0165 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Slnka<\/strong>.<\/p>\n Poh\u013ead sp\u00e4\u0165 na Zem z druh\u00e9ho stup\u0148a rakety Falcon 9 [SpaceX]\n

Nov\u00e9 \u00fadaje v\u0161ak nazna\u010duj\u00fa, \u017ee 12 metrov dlh\u00fd horn\u00fd stupe\u0148 rakety Falcon 9 smeruje na Mesiac<\/strong>. P\u00f4jde teda o\u00a0prv\u00fd pr\u00edpad n\u00e1hodn\u00e9ho n\u00e1razu telesa vytvoren\u00e9ho \u010dlovekom s\u00a0mesa\u010dn\u00fdm povrchom<\/strong>, o\u00a0ktorom vieme. Je v\u0161ak mo\u017en\u00e9, \u017ee podobn\u00e9 nepl\u00e1novan\u00e9 dopady nastali aj v\u00a0minulosti, ale unikli pozornosti odborn\u00edkov.<\/p>\n

Nov\u00fd kr\u00e1ter na Mesiaci v\u010faka SpaceX<\/h3>\n

Ke\u010f\u017ee sa \u010das\u0165 rakety pohybuje r\u00fdchlos\u0165ou okolo 9 100 kilometrov za hodinu<\/strong>, pri dopade na mesa\u010dn\u00fd povrch bude \u00faplne zni\u010den\u00e1. Pri pozorovan\u00ed z obe\u017enej dr\u00e1hy Mesiaca bude vidie\u0165 len obrovsk\u00fd oblak mesa\u010dn\u00e9ho prachu<\/strong>, ktor\u00fd sa vznesie z\u00a0miesta dopadu a nesk\u00f4r pomaly usad\u00ed. Po usaden\u00ed mesa\u010dn\u00e9ho prachu tak vznikne nov\u00fd mesa\u010dn\u00fd kr\u00e1ter, ktor\u00fd sa bude da\u0165 pozorova\u0165 pomocou satelitov ako je NASA Lunar Reconnaissance Orbiter alebo Chandrayaan-2<\/strong>. Nako\u013eko k\u00a0n\u00e1razu d\u00f4jde na odvr\u00e1tenej \u010dasti Mesiaca, nebude ho mo\u017en\u00e9 pozorova\u0165 zo Zeme<\/strong>. Pod\u013ea predpokladov odborn\u00edkov by mal by\u0165 priemer vzniknut\u00e9ho kr\u00e1tera okolo 20 metrov<\/strong>.<\/p>\n

Gray hovor\u00ed, \u017ee aj z\u00a0tejto nepl\u00e1novanej zr\u00e1\u017eky \u010dasti rakety s\u00a0mesa\u010dn\u00fdm povrchom sa m\u00f4\u017eeme nau\u010di\u0165 nie\u010do viac o povahe\u00a0lun\u00e1rnych dopadov. Teda napr\u00edklad o\u00a0ve\u013ekosti kr\u00e1teru, ktor\u00fd vytvor\u00ed objekt s\u00a0ur\u010ditou v\u00e1hou, pohybuj\u00faci sa ur\u010ditou r\u00fdchlos\u0165ou. Tie\u017e by sme sa mohli dozvedie\u0165 nie\u010do viac o\u00a0geol\u00f3gii Mesiaca v\u00a0mieste dopadu<\/strong>.<\/p>\n Pl\u00e1novan\u00fd pohyb druh\u00e9ho stup\u0148a rakety Falcon 9 a\u017e po n\u00e1raz na mesa\u010dn\u00fd povrch [BillGray\/Project Pluto]\n

N\u00e1razov u\u017e bolo v minulosti viac<\/h3>\n

Samozrejme nie je to prv\u00fd raz, \u010do \u010dlovekom vytvoren\u00fd objekt narazil do Mesiaca. V\u00a0minulosti NASA uskuto\u010dnila misie, ktor\u00fdch cie\u013eom bolo \u00famyselne \u201enab\u00fara\u0165\u201c do Mesiaca. Napr\u00edklad po\u010das misi\u00ed Apollo, alebo ke\u010f v\u00a0roku 2009 satelit LCROSS narazil do Mesiaca za \u00fa\u010delom h\u013eadania vody<\/strong>.<\/p>\n

V\u00fdskum n\u00e1razu objektov na mesa\u010dn\u00fd povrch je d\u00f4le\u017eit\u00fd aj pre bud\u00face lun\u00e1rne kol\u00f3nie. Tie bud\u00fa v neust\u00e1lom nebezpe\u010denstve pred p\u00e1dom mal\u00fdch meteoritov<\/strong>, nako\u013eko Mesiac nem\u00e1 atmosf\u00e9ru, v ktorej by sa tak\u00e9to meteority rozpadli a zhoreli. Je teda pravdepodobn\u00e9, \u017ee bud\u00fa lun\u00e1rne kol\u00f3nie kv\u00f4li ochrane pred n\u00e1razmi, ako aj pred vesm\u00edrnym \u017eiaren\u00edm, umiestnen\u00e9 v\u00a0podzem\u00ed<\/strong>.<\/p>\n Mesiac [Unsplash]\n

Kozmick\u00fd odpad<\/h3>\n

Napriek tomu, \u017ee horn\u00fd stupe\u0148 rakety Falcon 9 pri dopade na Mesiac pravdepodobne nesp\u00f4sob\u00ed ve\u013ea \u0161kody, odborn\u00edci v\u010faka nemu upozor\u0148uj\u00fa na zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00face sa mno\u017estvo kozmick\u00e9ho odpadu, ktor\u00fd obieha okolo Zeme<\/strong>. Americk\u00e9 ministerstvo obrany v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti sleduje viac ako 27\u00a0000 kusov kozmick\u00e9ho odpadu<\/strong>, ktor\u00fd tvoria hlavne star\u00e9 \u010dasti rakiet a\u00a0satelitov. V\u010faka podobn\u00fdm udalostiam si \u013eudia za\u010d\u00ednaj\u00fa uvedomova\u0165, \u017ee kozmick\u00fd odpad je ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m, ktor\u00fd treba rie\u0161i\u0165.<\/p>\n

Kesslerov syndr\u00f3m<\/h3>\n

Pod\u013ea riadite\u013ea Centra pre vesm\u00edrnu kybernetick\u00fa strat\u00e9giu a kybernetick\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 Univerzity v Buffale Johna Crassidisa<\/strong>\u00a0je mo\u017en\u00e9, \u017ee za 50 rokov sa dostaneme do bodu, kedy bude na obe\u017enej dr\u00e1he to\u013eko odpadu, \u017ee nebudeme m\u00f4c\u0165 vypusti\u0165 \u017eiadne \u010fal\u0161ie satelity. Jedn\u00e1 sa hlavne o Kesslerov syndr\u00f3m, ktor\u00fd opisuje kask\u00e1dov\u00fd efekt<\/strong>, kedy sa objekty za\u010dn\u00fa na obe\u017enej dr\u00e1he navz\u00e1jom zr\u00e1\u017ea\u0165, \u010do sp\u00f4sob\u00ed narastaj\u00faci po\u010det \u00falomkov.<\/p>\n

Treba v\u0161ak uvies\u0165, \u017ee spolo\u010dnos\u0165 SpaceX zvy\u010dajne \u00famyselne likviduje svoje horn\u00e9 stupne rakiet<\/strong> nasmerovan\u00edm sp\u00e4\u0165 na Zem a nech\u00e1 ich zhorie\u0165 v atmosf\u00e9re. Ako sme u\u017e spom\u00ednali, v tomto pr\u00edpade sa v\u0161ak horn\u00fd stupe\u0148 nach\u00e1dzal vo v\u00e4\u010d\u0161ej vzdialenosti od Zeme, ako pri zvy\u010dajn\u00fdch letoch spolo\u010dnosti. K Zemi teda v roku 2015 smeroval len prv\u00fd stupe\u0148 rakety Falcon 9. Spolo\u010dnos\u0165 SpaceX uskuto\u010dnila prv\u00e9 \u00faspe\u0161n\u00e9 prist\u00e1tie prv\u00e9ho stup\u0148a a\u017e o rok nesk\u00f4r<\/strong>. T\u00fdm spolo\u010dnos\u0165 za\u010dala jej \u00faspe\u0161n\u00fa prev\u00e1dzku znovupou\u017eite\u013en\u00fdch rakiet.<\/p>\n Satelit DSCOVR [NOAA]\n

Satelit DSCOVR<\/h3>\n

DSCOVR (Deep Space Climate Observatory) je americk\u00e1 vesm\u00edrna meteorologick\u00e1 stanica<\/strong>, ktor\u00e1 monitoruje zmeny slne\u010dn\u00e9ho vetra. Taktie\u017e poskytuje predpovede geomagnetick\u00fdch b\u00farok, ktor\u00e9 by mohli naru\u0161i\u0165 rozvodn\u00e9 siete, satelity, lokaliza\u010dn\u00e9 slu\u017eby, telekomunik\u00e1cie a letectvo. Na satelite sa nach\u00e1dza kamera EPIC<\/strong> (Earth Polychromatic Imaging Camera), ktor\u00e1 sn\u00edma Zem ka\u017ed\u00e9 dve hodiny.<\/p>\n

Kamera EPIC m\u00f4\u017ee tie\u017e vytv\u00e1ra\u0165 sn\u00edmky zatmenia Slnka a\u00a0sn\u00edmky Mesiaca, pri prechode medzi satelitom DSCOVR a\u00a0Zemou. Okrem nej m\u00e1 satelit aj \u010fal\u0161ie vedeck\u00e9 pr\u00edstroje ako napr\u00edklad PlasMag<\/strong> (Plasma-Magnetometer) alebo r\u00e1diometer NISTAR<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Zdroje: Gadgets 360, SciTechDaily, NPR, The Verge, Business Insider, NASA<\/span><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u010cas\u0165 rakety spolo\u010dnosti SpaceX, ktor\u00e1 \u0161tartovala e\u0161te v roku 2015, sa r\u00fati smerom k Mesiacu. Astron\u00f3movia predpovedaj\u00fa, \u017ee by 4. marca mohla narazi\u0165 na mesa\u010dn\u00fd<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7521","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7521","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7521"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7521\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7521"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7521"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7521"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}