{"id":7532,"date":"2022-02-10T00:00:00","date_gmt":"2022-02-09T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/pandemia-plastov-v-oceane-skoncilo-26-000-ton-jednorazoveho-odpadu-co-s-tym\/"},"modified":"2022-02-10T00:00:00","modified_gmt":"2022-02-09T23:00:00","slug":"pandemia-plastov-v-oceane-skoncilo-26-000-ton-jednorazoveho-odpadu-co-s-tym","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/pandemia-plastov-v-oceane-skoncilo-26-000-ton-jednorazoveho-odpadu-co-s-tym\/","title":{"rendered":"Pand\u00e9mia plastov: V oce\u00e1ne skon\u010dilo 26 000 ton jednorazov\u00e9ho odpadu. \u010co s t\u00fdm?"},"content":{"rendered":"<p>Pam\u00e4t\u00e1te si na predpandemick\u00e9 <strong>ekologick\u00e9 protesty<\/strong>? Na \u010dasy, kedy sme za\u010dali namiesto igelitiek nosi\u0165 l\u00e1tkov\u00e9 ta\u0161ky, namiesto plastovej slamky sme si p\u00fdtali kovov\u00fa, do kaviarne sme chodili s\u00a0vlastn\u00fdm hrn\u010dekom a\u00a0vl\u00e1dy pris\u013e\u00fabili, \u017ee za\u010dn\u00fa <strong>redukova\u0165 mno\u017estvo jednorazov\u00fdch plastov<\/strong> v\u00a0obchodoch?<\/p>\n<p>Na chv\u00ed\u013eu sa zdalo, \u017ee mal\u00fdmi krokmi naozaj dok\u00e1\u017eeme zmierni\u0165 apokalyptick\u00e9 predpovede <strong>ekol\u00f3gov.<\/strong> Vznikali <strong>bezobalov\u00e9 obchody<\/strong> a\u00a0niektor\u00ed \u013eudia za\u010dali \u017ei\u0165 <strong>zerowaste<\/strong>, teda takmer bez odpadu. A\u00a0mo\u017eno by sa n\u00e1m to aj podarilo, keby sa svetom neprehnala v\u00edchrica menom<strong> koronav\u00edrus<\/strong>. Pand\u00e9mia covidu-19 pri\u0161la ne\u010dakane. Zmietla zo sveta ekologick\u00e9 n\u00e1vyky, ktor\u00e9 sme si pomaly za\u010dali budova\u0165 a\u00a0zanechala po sebe sp\u00fa\u0161\u0165 v\u0161adepr\u00edtomn\u00e9ho <strong>jednorazov\u00e9ho odpadu<\/strong>.<\/p>\n<p>Zdravie sa stalo prvorad\u00e9 a\u00a0jednorazov\u00e9 plasty predstavovali najlep\u0161iu ochranu. D\u00fafali sme, \u017ee pand\u00e9mia skoro skon\u010d\u00ed. Neskon\u010dila. Dnes je \u017eivot bez jednorazov\u00fdch plastov nemo\u017en\u00fd. Denne si potrebujeme vymeni\u0165 <strong>respir\u00e1tor,<\/strong> aby sme ochr\u00e1nili seba i\u00a0druh\u00fdch.<\/p>\n<h3><strong>Nemocnice vyprodukovali tony odpadu<\/strong><\/h3>\n<p>Pod\u013ea odhadov t\u00edmu vedcov z\u00a0USA a\u00a0\u010c\u00edny za rok a\u00a0pol pand\u00e9mie koronav\u00edrusu \u013eudstvo vyprodukovalo pribli\u017ene <strong>8,4 mili\u00f3nov ton plastov\u00e9ho odpadu<\/strong> s\u00favisiaceho so \u0161\u00edren\u00edm covidu-19. \u0160t\u00fadiu publikovali v\u00a0odbornom \u010dasopise P<em>roceedings of the National Academy of Sciences, <\/em>informovala o\u00a0tom \u010cesk\u00e1 tiskov\u00e1 kancel\u00e1\u0159.<\/p>\n<p>Vedci sk\u00famali obdobie od za\u010diatku pand\u00e9mie do 23. augusta roka 2021, pri\u010dom autori \u0161t\u00fadie uv\u00e1dzaj\u00fa mo\u017en\u00fa odch\u00fdlku vo v\u00fd\u0161ke 1,4 mili\u00f3nov ton. Nemocnice pod\u013ea nich vyprodukovali <strong>73 percent glob\u00e1lneho s\u00fa\u010dtu<\/strong>, pri\u010dom <strong>72 percent odpadu vzniklo v \u00c1zii<\/strong>.<\/p>\n<p>\u201eKe\u010f sme sa pustili do v\u00fdpo\u010dtu, prekvapilo n\u00e1s zistenie, \u017ee mno\u017estvo <strong>zdravotn\u00edckeho odpadu v\u00fdrazne prevy\u0161uje mno\u017estvo odpadu od jednotlivcov<\/strong> a \u017ee ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 toho prich\u00e1dza z \u00e1zijsk\u00fdch kraj\u00edn, hoci v\u00e4\u010d\u0161ina pr\u00edpadov covidu-19 bola inde,\u201c komentovala v\u00fdsledky Amina Schartupov\u00e1 z oce\u00e1nografick\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu pri Kalifornskej univerzite v San Diegu.<\/p>\n<p>\u201eNajv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi zdrojmi dodato\u010dn\u00e9ho odpadu boli nemocnice v oblastiach, ktor\u00e9 <strong>u\u017e pred pand\u00e9miou nezvl\u00e1dali spracov\u00e1va\u0165 odpad<\/strong>,\u201c dodala.<\/p>\n Hoci nemocnice produkuj\u00fa tony jednorazov\u00e9ho odpadu, nahradi\u0165 ho nie je \u013eahk\u00e9. Zdroj obr\u00e1zka: pexels.com\n<p>Denn\u00edk Los Angeles Times podotkol, \u017ee n\u00e1rast nie je a\u017e tak\u00fd dramatick\u00fd, ke\u010f\u017ee u\u017e pred pand\u00e9miou svet ro\u010dne vyprodukoval asi <strong>300 mili\u00f3nov ton plastov\u00fdch predmetov na jedno pou\u017eitie<\/strong>. \u00a0\u201eV zdravotn\u00edctve sa vo viacer\u00fdch pr\u00edpadoch <strong>ned\u00e1 plasty dos\u0165 dobre nahradi\u0165,<\/strong> obzvl\u00e1\u0161\u0165 pokia\u013e ide o ochrann\u00e9 vybavenie. Preto je absol\u00fatne nutn\u00e9, aby sme sa zamerali na obmedzenia spotreby <strong>nepodstatn\u00fdch jednorazov\u00fdch plastov<\/strong>,\u201c uv\u00e1dza denn\u00edk.<\/p>\n<h3><strong>Oce\u00e1ny zamoren\u00e9 plastmi<\/strong><\/h3>\n<p>\u0160tvorica vedcov z\u00a0\u010c\u00edny a USA dospela aj k z\u00e1veru, \u017ee asi <strong>26 000 ton plastov\u00e9ho odpadu spojen\u00e9ho s pand\u00e9miou skon\u010dilo v oce\u00e1noch.<\/strong> Aj pod\u013ea d\u00e1t Eur\u00f3pskeho parlamentu polovicu odpadu, ktor\u00fd skon\u010d\u00ed v riekach a v moriach, tvoria pr\u00e1ve <strong>jednorazov\u00e9 plasty<\/strong>. V oce\u00e1noch ka\u017edoro\u010dne skon\u010d\u00ed \u010fal\u0161\u00edch 4,8 a\u017e 12,7 ton plastu. T\u00fdmto tempom bude do roka 2050 v oce\u00e1noch pl\u00e1va\u0165 <strong>viac odpadu ako r\u00fdb<\/strong>.<\/p>\n Zdroj ilustra\u010dn\u00e9ho obr\u00e1zka: unsplash.com\n<p>Agent\u00fara AP upriamila pozornos\u0165 na <strong>zne\u010distenie mor\u00ed<\/strong> vo svojom ned\u00e1vnom \u010dl\u00e1nku. Varuje, \u017ee ak \u0161t\u00e1ty teraz neprijm\u00fa \u00fa\u010dinn\u00e9 opatrenia, situ\u00e1cia sa bude zhor\u0161ova\u0165. Pod\u013ea AP u\u017e teraz v niektor\u00fdch regi\u00f3noch, napr\u00edklad v\u00a0Stredozemnom mori, \u017dltom mori alebo V\u00fdchodnej \u010c\u00edne, pl\u00e1va nebezpe\u010dn\u00e9 mno\u017estvo plastov.<\/p>\n<h3><strong>Plast dokonca aj v\u00a0morskom \u013eade<\/strong><\/h3>\n<p>\u201ePlast nach\u00e1dzame v najhlb\u0161\u00edch oce\u00e1nskych priekop\u00e1ch, na morskom povrchu a v arktickom morskom \u013eade,\u201c povedala biologi\u010dka Melanie Bergmannov\u00e1, spoluautorka \u0161t\u00fadie, ktor\u00e1 bola zverejnen\u00e1 v utorok.<\/p>\n<p>Autori dospeli k z\u00e1veru, \u017ee takmer ka\u017ed\u00fd druh v oce\u00e1ne bol zasiahnut\u00fd <strong>plastov\u00fdm zne\u010disten\u00edm<\/strong>. Zne\u010distenie po\u0161kodzuje aj d\u00f4le\u017eit\u00e9 ekosyst\u00e9my, ako s\u00fa koralov\u00e9 \u00fatesy a mangrovn\u00edky. Ke\u010f sa plast rozpad\u00e1 na men\u0161ie k\u00fasky, dost\u00e1va sa aj do <strong>morsk\u00e9ho potravinov\u00e9ho re\u0165azca<\/strong>. Skon\u010di\u0165 m\u00f4\u017ee v\u0161ade. V\u00a0tr\u00e1viacej s\u00fastave ve\u013er\u00fdb, korytna\u010diek aj v drobnom plankt\u00f3ne.<\/p>\n<h3><strong>\u010co je rie\u0161en\u00edm?<\/strong><\/h3>\n<p>Na to, aby sme aspo\u0148 \u010diasto\u010dn\u00e9 odvr\u00e1tili dopady plastov\u00e9ho zne\u010distenia mus\u00edme prija\u0165 <strong>zmeny na glob\u00e1lnej i\u00a0individu\u00e1lnej \u00farovni<\/strong>. Pod\u013ea spr\u00e1vy Eur\u00f3pskej environment\u00e1lnej agent\u00fary je rie\u0161en\u00edm inteligentnej\u0161ie vyu\u017e\u00edvanie plastov, zv\u00fd\u0161enej obehovosti a vyu\u017e\u00edvania <strong>surov\u00edn z obnovite\u013en\u00fdch zdrojov.<\/strong><\/p>\n<p>\u201eJe jasn\u00e9, \u017ee najlep\u0161\u00edm sp\u00f4sobom je posun k z\u00e1sadne <strong>udr\u017eate\u013en\u00e9mu a obehov\u00e9mu hospod\u00e1rstvu<\/strong> s plastmi, v ktorom pou\u017e\u00edvame plasty ove\u013ea rozumnej\u0161ie a lep\u0161ie ich op\u00e4tovne pou\u017e\u00edvame a <strong>recyklujeme<\/strong>. V\u00fdchodiskov\u00fdm bodom by okrem toho mala by\u0165 v\u00fdroba plastov zo surov\u00edn z obnovite\u013en\u00fdch zdrojov,&#8220; uviedol Hans Bruyninckx, v\u00fdkonn\u00fd riadite\u013e EEA.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Pam\u00e4t\u00e1te si na predpandemick\u00e9 ekologick\u00e9 protesty? Na \u010dasy, kedy sme za\u010dali namiesto igelitiek nosi\u0165 l\u00e1tkov\u00e9 ta\u0161ky, namiesto plastovej slamky sme si p\u00fdtali kovov\u00fa, do kaviarne<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7532","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7532","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7532"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7532\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7532"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7532"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7532"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}