{"id":7533,"date":"2022-02-10T00:00:00","date_gmt":"2022-02-09T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/40-rokov-klimatickych-zmien-amazonsky-prales\/"},"modified":"2022-02-10T00:00:00","modified_gmt":"2022-02-09T23:00:00","slug":"40-rokov-klimatickych-zmien-amazonsky-prales","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/40-rokov-klimatickych-zmien-amazonsky-prales\/","title":{"rendered":"Vy\u0161e 40 rokov klimatick\u00fdch zmien v\u00fdrazne ovplyvnilo Amazonsk\u00fd prales"},"content":{"rendered":"<h3>Projekt, ktor\u00fd trv\u00e1 desa\u0165ro\u010dia<\/h3>\n<p>Vo \u0161vaj\u010diarskom meste \u017deneva sa v\u00a0roku 1979 konala prv\u00e1 Svetov\u00e1 klimatick\u00e1 konferencia. Pr\u00edtomn\u00ed vedci po jej skon\u010den\u00ed vydali vyhl\u00e1senie &#8211; vyzvali svetov\u00fdch l\u00eddrov, aby <strong>\u201epredv\u00eddali a predch\u00e1dzali potenci\u00e1lnym zmen\u00e1m kl\u00edmy sp\u00f4soben\u00fdch \u010dlovekom, ktor\u00e9 by mohli by\u0165 nepriazniv\u00e9 pre blaho \u013eudstva\u201c. <\/strong>Odborn\u00edci v\u0161ak museli s dlhodob\u00fdm v\u00fdskumom za\u010da\u0165 \u010d\u00edm sk\u00f4r a \u00a017. okt\u00f3bra toho ist\u00e9ho roku nav\u0161t\u00edvili Amazonsk\u00fd prales. O \u0161iestej hodine r\u00e1no rozvinuli s\u00fabor 16-ich <strong>ornitologick\u00fdch siet\u00ed <\/strong>za \u00fa\u010delom <strong>\u0161tudovania vo\u013ene \u017eij\u00facich vt\u00e1kov.<\/strong><\/p>\n<p>Po\u010das nasleduj\u00facich <strong>40 rokov<\/strong> zhor\u0161ovanie kl\u00edmy pre\u0161lo zo zdanlivo vzdialenej my\u0161lienky na v\u00e1\u017enu realitu. <strong>Vt\u00e1ky<\/strong> sa \u010dasto pova\u017euj\u00fa za indik\u00e1tory zmien, \u010di\u017ee <strong>nazna\u010duj\u00fa celkov\u00e9 zdravie ekosyst\u00e9mu.<\/strong> Pr\u00e1ve preto vedcov obzvl\u00e1\u0161\u0165 zauj\u00edma ako reaguj\u00fa na odch\u00fdlky v po\u010das\u00ed. Vt\u00e1ky odchyt\u00e1vali v neporu\u0161enej \u010dasti braz\u00edlskeho da\u017e\u010fov\u00e9ho pralesa vzdialen\u00e9ho vy\u0161e 60 kilometrov od mesta<strong> Manaus<\/strong>.<\/p>\n<h3>Zmen\u0161ovanie amazonsk\u00fdch vt\u00e1kov<\/h3>\n<p><strong>\u201eAmazonsk\u00fd prales pova\u017eujeme za symbol suchozemskej biodiverzity, tajomn\u00e9 miesto prekypuj\u00face \u017eivotom, nedotknut\u00e9 \u013eu\u010fmi, \u010faleko od odles\u0148ovania,<\/strong>\u201c hovor\u00ed<strong> Vitek Jirinec,<\/strong> ekol\u00f3g na Louisianskej \u0161t\u00e1tnej univerzite. Napriek tomu v\u00fdsledky jeho b\u00e1dania priniesli zistenia, \u017ee sa aj najchr\u00e1nenej\u0161ie miesta stali obe\u0165ami klimatick\u00fdch zmien. \u0160t\u00fadia, ktor\u00fa Jirinec spolu s kolegami zverejnili v roku 2020, zaznamenala <strong>zmeny vo vzh\u013eade tunaj\u0161\u00edch vt\u00e1kov.<\/strong><\/p>\n Mrav\u010diarik \u010dervenohlav\u00fd sa nevyskytuje iba v Braz\u00edlii, ale aj v Kolumbii, Peru \u010di Venezuele. zdroj: pinterest.com\n<p>V\u00fdskumn\u00edci zhroma\u017edili doteraz najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed s\u00fabor \u00fadajov o vt\u00e1koch \u017eij\u00facich v\u00a0Amaz\u00f3nii. Od roku <strong>1979 do roku 2019<\/strong> do siet\u00ed zachyt\u00e1vali <strong>77 nemigruj\u00facich druhov.<\/strong> Za 40 rokov z\u00e1znamov sa na\u0161lo 36 druhov, ktor\u00fdm sa ka\u017ed\u00fdch 10 rokov <strong>zni\u017eovala telesn\u00e1 hmotnos\u0165 o\u00a0dve percent\u00e1.<\/strong> V\u0161eobecne v\u0161ak v\u0161etky skupiny vykazovali ur\u010dit\u00fd pokles priemernej telesnej hmotnosti, zatia\u013e \u010do tretine <strong>nar\u00e1stli dlh\u0161ie kr\u00eddla.<\/strong><\/p>\n<h3>Je pr\u00ed\u010dinou zmena kl\u00edmy?<\/h3>\n<p>Celkovo sa priemern\u00e1 teplota v pralese za uplynul\u00e9 roky zv\u00fd\u0161ila, no zr\u00e1\u017eky klesli. V \u010dase, ke\u010f bolo dominantn\u00e9 vlhk\u00e9 p\u00e1smo, teplota vzr\u00e1stla o jeden stupe\u0148 Celzia a v obdob\u00ed sucha o 1,65\u00b0 Celzia. Zv\u00fd\u0161ili sa aj zr\u00e1\u017eky po\u010das hlavnej sez\u00f3ny (+13%), ale zn\u00ed\u017eili sa o 15 percent v obdob\u00ed sucha, \u010d\u00edm sa celkovo vytvorilo <strong>teplej\u0161ie a such\u0161ie podnebie.<\/strong><\/p>\n<p>Menej hmyzu, ktor\u00fd je pre vt\u00e1kov potravou viedol k zn\u00ed\u017eeniu hmotnosti. Na druh\u00fa stranu, <strong>\u010do vysvet\u013euje dlh\u0161ie kr\u00eddla?<\/strong> Mechanizmy zodpovedn\u00e9 za zmenu m\u00f4\u017eu by\u0165 sk\u00f4r zlo\u017eit\u00e9 a genetick\u00e9 ne\u017e do\u010dasn\u00e9. Aj ke\u010f s\u00fa vedci e\u0161te v \u0161t\u00e1diu zis\u0165ovania, <strong>Jirinec poskytol zauj\u00edmav\u00fa te\u00f3riu.<\/strong> Predstavte si st\u00edha\u010dku, ktor\u00e1 je \u0165a\u017ek\u00e1 a m\u00e1 kr\u00e1tke kr\u00eddla. Mus\u00ed \u00eds\u0165 neuverite\u013ene r\u00fdchlo, aby sa udr\u017eala vo v\u00fd\u0161ke. Na porovnanie, vetro\u0148 je \u013eahk\u00fd s dlh\u00fdmi kr\u00eddlami, preto vzduchom lieta bez v\u00e4\u010d\u0161ej n\u00e1mahy.<\/p>\n H\u00fa\u0161tin\u00e1rik amazonsk\u00fd rokmi stratil na hmotnosti a nar\u00e1stli mu kr\u00eddla. zdroj: pinterest.com\n<p>Trend zmen\u0161ovania vt\u00e1\u010d\u00edch tiel nie je \u00faplne neo\u010dak\u00e1van\u00fd, sp\u00e1ja sa s biologick\u00fdm princ\u00edpom zn\u00e1mym ako <strong>Bergmannovo pravidlo.<\/strong> Pod\u013ea neho zvierat\u00e1 z chladnej\u0161\u00edch a vy\u0161\u0161\u00edch oblast\u00ed b\u00fdvaj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161ie ako tie, ktor\u00e9 ob\u00fdvaj\u00fa teplej\u0161ie podnebie bli\u017e\u0161ie k rovn\u00edku. Tradi\u010dn\u00fdm vysvetlen\u00edm je, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ie zvierat\u00e1 maj\u00fa v porovnan\u00ed s ich vn\u00fatorn\u00fdm objemom men\u0161iu plochu povrchu vystaven\u00fa po\u010dasiu \u010do im u\u013eah\u010duje zadr\u017eiavanie tepla. Naopak, men\u0161ie \u017eivo\u010d\u00edchy str\u00e1caj\u00fa teplo r\u00fdchlej\u0161ie, preto\u017ee maj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161\u00ed povrch a men\u0161\u00ed objem tela. Na z\u00e1klade tohto pravidla existuje medzi v\u00fdskumn\u00edkmi ur\u010dit\u00e9 o\u010dak\u00e1vanie, pod\u013ea ktor\u00e9ho by <strong>otep\u013eovanie zemegule\u00a0 mohlo vyvola\u0165 glob\u00e1lne zmen\u0161ovanie zvierat.<\/strong><\/p>\n<h3>Braz\u00edlsky prezident neu\u013eah\u010duje celkov\u00fa situ\u00e1ciu<\/h3>\n<p>S\u00a0braz\u00edlskym da\u017e\u010fov\u00fdm pralesom to v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti nevyzer\u00e1 ru\u017eovo. Satelitn\u00e1 \u0161t\u00fadia zverejnen\u00e1 v\u00a0apr\u00edli 2021 zistila, \u017ee za posledn\u00e9 desa\u0165ro\u010die do atmosf\u00e9ry<strong> uvo\u013enil takmer o 20 % viac oxidu uhli\u010dit\u00e9ho ne\u017e ho absorboval.<\/strong> Pravdepodobne je to <strong>d\u00f4sledok ka\u017edoro\u010dn\u00e9ho odles\u0148ovania<\/strong> a po\u017eiarov, ktor\u00e9 sa \u0161\u00edria \u010doraz r\u00fdchlej\u0161ie.<\/p>\n O ko\u013eko stromov e\u0161te mus\u00ed prales pr\u00eds\u0165, aby sa kone\u010dne za\u010dalo s jeho ochranou? zdroj: pexels.com\n<p><strong>Mnoh\u00e9 z po\u017eiarov s\u00fa z\u00e1merne zalo\u017een\u00e9,<\/strong> aby vy\u010distili p\u00f4du pre produkciu hov\u00e4dzieho m\u00e4sa a s\u00f3je. Vl\u00e1da <strong>braz\u00edlskeho prezidenta Jaira Bolsonara<\/strong> \u010delila kritike za <strong>nab\u00e1danie k \u010fal\u0161iemu odles\u0148ovaniu,<\/strong> ktor\u00e9 sa vy\u0161plhalo na 12-ro\u010dn\u00e9 maximum, pri\u010dom po\u017eiare dosiahli najvy\u0161\u0161iu \u00farove\u0148 v j\u00fani od roku 2007. Niektor\u00e9 eur\u00f3pske \u0161t\u00e1ty uviedli zablokovanie obchodnej dohody E\u00da s Braz\u00edliou a \u010fal\u0161\u00edmi krajinami, pokia\u013e Bolsonaro nebude s\u00fahlasi\u0165 s t\u00fdm, \u017ee ochr\u00e1ni Amazonsk\u00fd prales pred \u010fal\u0161\u00edmi po\u017eiarmi.<\/p>\n<p><strong>Zdroje: www.nationalgeographic.com, www.newscientist.com, www.smithsonianmag.com<\/strong><\/p>\n<p><strong>Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Projekt, ktor\u00fd trv\u00e1 desa\u0165ro\u010dia Vo \u0161vaj\u010diarskom meste \u017deneva sa v\u00a0roku 1979 konala prv\u00e1 Svetov\u00e1 klimatick\u00e1 konferencia. Pr\u00edtomn\u00ed vedci po jej skon\u010den\u00ed vydali vyhl\u00e1senie &#8211; vyzvali<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7533","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7533","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7533"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7533\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7533"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7533"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7533"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}