{"id":7566,"date":"2022-02-27T00:00:00","date_gmt":"2022-02-26T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/10-najcastejsich-pricin-preco-ludia-umieraju\/"},"modified":"2022-02-27T00:00:00","modified_gmt":"2022-02-26T23:00:00","slug":"10-najcastejsich-pricin-preco-ludia-umieraju","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/10-najcastejsich-pricin-preco-ludia-umieraju\/","title":{"rendered":"10 naj\u010dastej\u0161\u00edch pr\u00ed\u010din, pre\u010do \u013eudia umieraj\u00fa"},"content":{"rendered":"

Srdcov\u00e9 choroby a mozgov\u00e1 pr\u00edhoda<\/strong> s\u00fa pod\u013ea spr\u00e1vy Svetovej zdravotnickej organiz\u00e1cie (WHO) z roku 2019 o naj\u010dastej\u0161\u00edch pr\u00ed\u010din\u00e1ch smrti na celom svete dva z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch zabijakov.
\nDo\u0161lo aj k povzbudiv\u00fdm zlep\u0161eniam, pri\u010dom \u00famrtia na HIV\/AIDS a tuberkul\u00f3zu klesaj\u00fa<\/strong>.
\nNaopak, Alzheimerova choroba je st\u00e1le rast\u00faci probl\u00e9m, a postihuje viac \u017eeny ako mu\u017eov.<\/p>\n

Svetov\u00e1 zdravotn\u00edcka organiz\u00e1cia vo svojej najnov\u0161ej spr\u00e1ve \u201eHlavn\u00e9 pr\u00ed\u010diny smrti a invalidity\u201c<\/strong> presk\u00famala \u00fadaje z rokov 2000 \u2013 2019, aby sledovala trendy v chorob\u00e1ch a \u00farazoch, ktor\u00e9 obmedzuj\u00fa a skracuj\u00fa \u017eivot. \u00dadaje neobsahuj\u00fa inform\u00e1cie t\u00fdkaj\u00face sa COVID-19, ke\u010f\u017ee spr\u00e1va predch\u00e1dza jeho vypuknutiu.<\/p>\n

Minul\u00fd rok UNICEF uviedol, \u017ee sa ob\u00e1va s\u00fatoku pr\u00edpadov COVID-19<\/strong> a pokra\u010duj\u00faceho prepuknutia chor\u00f4b, ako s\u00fa os\u00fdpky, cholera a detsk\u00e1 obrna<\/strong>. Nieko\u013eko kraj\u00edn u\u017e rie\u0161ilo tieto a \u010fal\u0161ie smrte\u013en\u00e9 choroby, ke\u010f pand\u00e9mia vypukla, vr\u00e1tane Afganistanu, Kon\u017eskej demokratickej republiky, Som\u00e1lska, Filip\u00edn, S\u00fdrie a Ju\u017en\u00e9ho Sud\u00e1nu.<\/p>\n

 <\/p>\n Z\u00e1chytn\u00e9 stredisk\u00e1 na lie\u010dbu pacientov s cholerou. Zdroj: gtfcc.org\n

Hlavn\u00e9 pr\u00ed\u010diny smrti<\/h3>\n

Hlavn\u00e9 glob\u00e1lne pr\u00ed\u010diny smrti, v porad\u00ed pod\u013ea celkov\u00e9ho po\u010dtu straten\u00fdch \u017eivotov, s\u00fa spojen\u00e9 s tromi \u0161irok\u00fdmi t\u00e9mami<\/strong>:<\/p>\n

    \n
  • kardiovaskul\u00e1rne<\/strong> (ischemick\u00e1 choroba srdca, m\u0155tvica),<\/li>\n
  • respira\u010dn\u00e9<\/strong> (chronick\u00e1 ob\u0161truk\u010dn\u00e1 choroba p\u013e\u00fac, infekcie doln\u00fdch d\u00fdchac\u00edch ciest)<\/li>\n
  • and neonat\u00e1lne stavy<\/strong> \u2013 medzi ktor\u00e9 patr\u00ed p\u00f4rodn\u00e1 asfyxia a p\u00f4rodn\u00e1 trauma, infekcie a komplik\u00e1cie pred\u010dasn\u00e9ho p\u00f4rodu.<\/li>\n<\/ul>\n

     <\/p>\n

    Pr\u00ed\u010diny smrti<\/strong> mo\u017eno rozdeli\u0165 do troch kateg\u00f3ri\u00ed:<\/p>\n

      \n
    • prenosn\u00e9<\/strong> (infek\u010dn\u00e9 a parazit\u00e1rne ochorenia, perinat\u00e1lne obdobie a v\u00fd\u017eiva),<\/li>\n
    • neprenosn\u00e9<\/strong> (chronick\u00e9)<\/li>\n
    • and \u00farazy<\/strong>.<\/li>\n<\/ul>\n

       <\/p>\n INFOGRAFIKA – ischemick\u00e1 choroba srdca. Zdroj: cas.sk\n

      Srdcov\u00e9 choroby zost\u00e1vaj\u00fa zabijakom \u010d\u00edslo jeden<\/h3>\n

      Naj\u010dastej\u0161ou pr\u00ed\u010dinou \u00famrt\u00ed vo svete<\/strong> v roku 2019 bola ischemick\u00e1 choroba srdca<\/strong>, zn\u00e1ma aj ako koron\u00e1rna choroba srdca, uv\u00e1dza spr\u00e1va WHO. Je zodpovedn\u00e1 za 16 % celkov\u00fdch \u00famrt\u00ed a od roku 2000 zaznamenala najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed n\u00e1rast \u00famrtnosti<\/strong>, pri\u010dom v roku 2019 zabila 8,9 mili\u00f3na \u013eud\u00ed<\/strong>.<\/p>\n

      Cievna mozgov\u00e1 pr\u00edhoda a chronick\u00e1 ob\u0161truk\u010dn\u00e1 choroba p\u013e\u00fac s\u00fa 2. a 3. hlavnou pr\u00ed\u010dinou \u00famrt\u00ed<\/strong>, ktor\u00e9 s\u00fa zodpovedn\u00e9 za pribli\u017ene 11 % a 6. % z celkov\u00fdch \u00famrt\u00ed.<\/p>\n

      Infekcie doln\u00fdch d\u00fdchac\u00edch ciest<\/strong> zostali celosvetovo najsmrte\u013enej\u0161ou prenosnou chorobou<\/strong>, ktor\u00e1 je 4. naj\u010dastej\u0161ou pr\u00ed\u010dinou smrti. Po\u010det \u00famrt\u00ed v\u0161ak v\u00fdrazne klesol<\/strong>: v roku 2019 si vy\u017eiadal 2,6 mili\u00f3na obet\u00ed, \u010do je o 460 000 menej ako v roku 2000.<\/p>\n

      \u00damrtia na neprenosn\u00e9 choroby v\u0161ak st\u00fapaj\u00fa<\/strong>. \u00damrtia na rakovinu priedu\u0161nice, priedu\u0161iek a p\u013e\u00fac vzr\u00e1stli z 1,2 mili\u00f3na na 1,8 mili\u00f3na a v s\u00fa\u010dasnosti s\u00fa na 6. mieste medzi hlavn\u00fdmi pr\u00ed\u010dinami smrti.<\/p>\n

      Diabetes sa dostal medzi 10 naj\u010dastej\u0161\u00edch pr\u00ed\u010din smrti<\/strong> po v\u00fdraznom percentu\u00e1lnom n\u00e1raste o 70 % od roku 2000. Cukrovka je tie\u017e zodpovedn\u00e1 za najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed n\u00e1rast \u00famrt\u00ed mu\u017eov spomedzi 10 naj\u010dastej\u0161\u00edch, s 80 % n\u00e1rastom od roku 2000.<\/p>\n

       <\/p>\n

      \u0160tyri naj\u010dastej\u0161ie pr\u00ed\u010diny \u00famrtia v roku 2019 boli rovnak\u00e9 pre mu\u017eov aj \u017eeny<\/h3>\n
        \n
      • Ischemick\u00e1 choroba srdca<\/strong><\/li>\n
      • M\u0155tvica<\/strong><\/li>\n
      • Chronick\u00e1 ob\u0161truk\u010dn\u00e1 choroba p\u013e\u00fac<\/strong><\/li>\n
      • Infekcie doln\u00fdch d\u00fdchac\u00edch ciest<\/strong><\/li>\n<\/ul>\n

        U mu\u017eov boli piatou naj\u010dastej\u0161ou pr\u00ed\u010dinou \u00famrtia v roku 2019 rakovina p\u013e\u00fac a in\u00e9 ochorenia s\u00favisiace s priedu\u0161nicou<\/strong>. U \u017eien to bola Alzheimerova choroba<\/strong> a in\u00e9 formy demencie.<\/p>\n

        V roku 2019 sa Alzheimerova choroba a in\u00e9 formy demencie zaradili na 7. miesto medzi pr\u00ed\u010dinami smrti. \u017deny s\u00fa postihnut\u00e9 ne\u00famerne – celosvetovo 65 % \u00famrt\u00ed na Alzheimerovu chorobu a in\u00e9 formy demencie tvoria \u017eeny<\/strong>.<\/p>\n

         <\/p>\n

        Rozdiel v o\u010dak\u00e1vanej d\u013a\u017eke \u017eivota<\/h3>\n

        V obdob\u00ed rokov 2000 \u2013 2019 vzr\u00e1stla priemern\u00e1 glob\u00e1lna d\u013a\u017eka \u017eivota o viac ako \u0161es\u0165 rokov<\/strong> \u2013 zo 66,8 roka v roku 2000 na 73,4 roka v roku 2019. Pod\u013ea spr\u00e1vy v\u0161ak existuje rozdiel medzi celkovou d\u013a\u017ekou \u017eivota a priemernou d\u013a\u017ekou \u017eivota v zdrav\u00ed.<\/p>\n

         <\/p>\n Ako sa \u0161\u00edri HIV\/AIDS? Zdroj: tyzden.sk\n

        Optimistick\u00e9 znamenia<\/h3>\n

        Jedn\u00fdm z v\u00fdznamn\u00fdch klesaj\u00facich trendov bol vplyv HIV na DALY, ktor\u00fd klesol a\u017e o 50 %<\/strong>!<\/p>\n

        HIV\/AIDS zmizli z 10 naj\u010dastej\u0161\u00edch pr\u00ed\u010din \u00famrt\u00ed na celom svete \u2013 z 8. miesta v roku 2000 sa dostali na 19. miesto minul\u00e9ho roku<\/strong>.<\/p>\n

        \u010eal\u0161\u00edm v\u00fdznamn\u00fdm rozdielom v HIV\/AIDS v tomto obdob\u00ed bolo rodov\u00e9 rozdelenie os\u00f4b,<\/strong> ktor\u00e9 zabil. Od roku 2000 do\u0161lo u \u017eien k 55 % poklesu \u00famrt\u00ed. V roku 2000 zomrelo na HIV\/AIDS o 38 000 \u017eien menej ako mu\u017eov. Do roku 2019 tento rozdiel vzr\u00e1stol na 90 000<\/strong>.<\/p>\n

         <\/p>\n

        Jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch poklesov<\/strong> v po\u010dte \u00famrt\u00ed je sp\u00f4soben\u00fd hna\u010dkov\u00fdmi ochoreniami,<\/strong> pri\u010dom celosvetov\u00e9 \u00famrtia klesli z 2,6 mili\u00f3na v roku 2000 na 1,5 mili\u00f3na v roku 2019.<\/p>\n

        Pokrok sa dosiahol aj v pr\u00edpade tuberkul\u00f3zy<\/strong> (TBC), ktor\u00e1 klesla zo siedmeho miesta v roku 2000 na 13. v roku 2019<\/strong>. Celosvetovo sa \u00famrtia na TBC zn\u00ed\u017eili o 30 %<\/strong>. St\u00e1le je to v\u0161ak probl\u00e9m v mnoh\u00fdch chudobnej\u0161\u00edch \u010dastiach sveta a patr\u00ed medzi 10 naj\u010dastej\u0161\u00edch pr\u00ed\u010din \u00famrt\u00ed v Afrike a juhov\u00fdchodnej \u00c1zii<\/strong>.<\/p>\n

         <\/p>\n

        Pre\u010do potrebujeme pozna\u0165 d\u00f4vody, pre\u010do \u013eudia umieraj\u00fa?<\/h3>\n

        Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 vedie\u0165, pre\u010do \u013eudia umieraj\u00fa, aby sa zlep\u0161ilo to, ako \u013eudia \u017eij\u00fa.<\/p>\n

        Meranie toho, ko\u013eko \u013eud\u00ed ro\u010dne zomrie, pom\u00e1ha pos\u00fadi\u0165 efekt\u00edvnos\u0165 na\u0161ich zdravotn\u00fdch syst\u00e9mov a nasmerova\u0165 zdroje<\/strong> tam, kde s\u00fa najviac potrebn\u00e9. Napr\u00edklad \u00fadaje o \u00famrtnosti m\u00f4\u017eu pom\u00f4c\u0165 zamera\u0165 \u010dinnosti a pride\u013eovanie zdrojov medzi sektory, ako je doprava, potravin\u00e1rstvo a po\u013enohospod\u00e1rstvo, \u017eivotn\u00e9 prostredie, ako aj zdravotn\u00edctvo.<\/p>\n

        Rutinn\u00fd zber a anal\u00fdza vysokokvalitn\u00fdch \u00fadajov o \u00famrtiach a pr\u00ed\u010din\u00e1ch smrti, ako aj \u00fadajov o zdravotnom postihnut\u00ed, rozdelen\u00fdch pod\u013ea veku, pohlavia a geografickej polohy, je nevyhnutn\u00fd na zlep\u0161enie zdravia a zn\u00ed\u017eenie po\u010dtu \u00famrt\u00ed a invalidity<\/strong> na celom svete.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

        Srdcov\u00e9 choroby a mozgov\u00e1 pr\u00edhoda s\u00fa pod\u013ea spr\u00e1vy Svetovej zdravotnickej organiz\u00e1cie (WHO) z roku 2019 o naj\u010dastej\u0161\u00edch pr\u00ed\u010din\u00e1ch smrti na celom svete dva z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7566","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7566","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7566"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7566\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7566"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7566"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7566"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}